História ľudstva je plná podivných zákonov, nad ktorými dnes iba nechápavo krútime hlavou alebo sa pobavene usmievame. Mnohé z nich dnes vnímame ako absurdné, v čase svojho vzniku však odrážali vážne politické, ekonomické či morálne dôvody.
Tieto zákony jasne ukazujú, ako výrazne sa menia normy v spoločnosti a aká tenká hranica existuje medzi snahou o reguláciu a obyčajnou absurdnosťou. Poďme sa pozrieť na niektoré z najkurióznejších.
Zaujímavosť navyše:
Bizarné zákony však nie sú výsadou len dávnej histórie alebo exotických krajín. Aj v modernej dobe sa podobné absurdity občas objavia. Dobrým príkladom sú Spojené štáty americké, kde dodnes platí množstvo neuveriteľných a miestami komických predpisov. Ak vás táto téma zaujíma viac, pozrite si aj nasledujúce video, ktoré mapuje tie najpodivnejšie zákony z USA:
VIDEO: Najbizarnejšie zákony v USA – presvedčte sa sami!
Zákaz pitia kávy – Mekka, rok 1511
V roku 1511 vydal guvernér Mekky Khair Beg prekvapujúci dekrét, ktorý zakazoval pitie kávy. Nový nápoj sa totiž rýchlo stal populárnym v miestnych kaviarňach, kde sa schádzali ľudia a diskutovali o politike a moci. Guvernér sa obával, že posilňujúce účinky kávy povzbudzujú kritické myslenie, čo by mohlo viesť k protivládnym náladám. Zrazu bol obyčajný nápoj považovaný za hrozbu pre stabilitu režimu.
Zaujímavosť:
Zákaz kávy však nevydržal dlho. Už o trinásť rokov neskôr ho zrušil sultán Selim I., ktorý bol sám vášnivým milovníkom tohto povzbudivého nápoja. Napriek tomu sa zákazy pitia kávy v histórii opakovane vracali – v 17. storočí hrozil za pitie kávy v Osmanskej ríši dokonca trest smrti.
Hodváb a luxus len pre elitu – Anglicko, rok 1363
Za vlády anglického kráľa Eduarda III. schválil parlament v roku 1363 sériu zákonov, ktoré určovali, kto smie nosiť aké oblečenie. Hodváb, zamat či iné luxusné materiály boli vyhradené výlučne šľachte. Tento zákon mal zabrániť chudobnejším vrstvám v napodobňovaní bohatého životného štýlu aristokracie.
Zaujímavosť:
Tieto pravidlá neboli obmedzené iba na módu, ale regulovali aj stravovanie. Ľuďom nižších tried bolo určené, koľko chodov smú podávať na hostinách, aké druhy mäsa môžu jesť či dokonca aká veľká môže byť ozdoba na klobúku. Za nosenie topánok s príliš dlhými špičkami hrozila dokonca finančná pokuta.
Zákaz nosenia nohavíc ženám – Paríž, rok 1800
Parížska polícia v roku 1800 vydala nariadenie zakazujúce ženám nosiť mužské oblečenie, najmä nohavice, bez špeciálneho povolenia. Tento zákaz mal chrániť tradičné genderové role a údajne zabezpečiť morálnu stabilitu spoločnosti.
Zaujímavosť:
Napriek tomu, že sa tento zákon stal v priebehu 20. storočia prakticky nevymáhateľným, zostal v platnosti neuveriteľne dlho. Oficiálne ho francúzske úrady zrušili až v roku 2013, teda po viac než dvesto rokoch! O zrušenie sa zaslúžili aktivistické a feministické skupiny, ktoré tým chceli upozorniť na absurdnosť niektorých historických zákonov ešte z Napoleonovej éry.
Zákaz topánok na vysokých podpätkoch – Atény, rok 2009
Zdanlivo moderný, ale nemenej zvláštny zákon platí od roku 2009 v gréckych Aténach. Tamojšia vláda totiž zakázala návštevníkom historických pamiatok, ako je napríklad slávna Akropola, nosiť topánky s vysokými podpätkami. Dôvodom bolo čisto praktické opatrenie – tenké podpätky ničili historicky vzácne mramorové dlaždice a poškodzovali kultúrne dedičstvo.
Zaujímavosť:
Podobné obmedzenia platia aj v niektorých oblastiach Talianska a Egypta, kde si pri návšteve historických chrámov a pamiatok návštevníci musia obúvať topánky s mäkkou podrážkou alebo ich dokonca vyzúvať úplne.
Zákaz vianočných osláv – Anglicko, rok 1647
Puritánsky parlament pod vedením Olivera Cromwella zaviedol v roku 1647 zákaz osláv Vianoc, pretože ich považoval za príliš pohanské a morálne nevhodné. Namiesto osláv mali obyvatelia venovať svoj čas práci a modlitbám.
Zaujímavosť:
Tento zákaz vyvolal rozsiahlu vlnu odporu. V mestách ako Canterbury sa odohrávali protesty, tajné bohoslužby a rabovanie obchodov. Napriek odporu zákaz trval celých 13 rokov, kým ho v roku 1660 obnovou monarchie konečne zrušili.
Daň z brady – Rusko, rok 1698
Ruský cár Peter I. Veľký sa v roku 1698 rozhodol modernizovať ruskú spoločnosť podľa západoeurópskych vzorov. Fúzy považoval za znak starých časov a za prekážku jeho snahy priblížiť sa európskej kultúre. Preto zaviedol zvláštnu „daň z brady“. Muži, ktorí si chceli nechať narásť bradu, museli každý rok zaplatiť poplatok a ako potvrdenie nosili špeciálny kovový žetón.
Zaujímavosť:
Tieto žetóny niesli nápis „Daň zaplatená, brada povolená“. Dnes sú tieto predmety veľmi cenné zberateľské kúsky a zaujímavou pripomienkou neobvyklého pokusu o zásah štátu do osobného vzhľadu svojich obyvateľov v mene pokroku.
