V období socializmu vzniklo množstvo zvláštnych receptov, ktoré si ľudia zamilovali natoľko, že nechýbali na žiadnej oslave, svadbe ani v jedálnych lístkoch reštaurácií. Mnohé z nich sa dnes už takmer vytratili z nášho povedomia, no kedysi boli považované za delikatesy. Spomínate si na tieto výstredné kulinárske výtvory?
Kuchyňa v duchu socializmu: chuť detstva alebo nočná mora?
Slovenská (i československá) kuchyňa bola v minulosti veľmi špecifická. Niektoré jedlá si pamätáme dodnes – najmä tie, ktoré pravidelne kraľovali nedeľným obedným stolom. No medzi nimi sa objavovali aj také, ktoré by dnes mladšie generácie zaradili skôr medzi kuriozity alebo recesiu. Napriek tomu mali svojich verných fanúšikov a mnohé z nich sa udomácnili v domácnostiach aj na dlhé desaťročia.
Slonie ucho – mastná pochúťka s mäsom
Hoci názov môže pôsobiť znepokojivo, v skutočnosti nemá nič spoločné so slonom – ani náhodou. „Slonie ucho“ bol názov pre obrovský vyprážaný zemiakový plackový koláč, ktorý sa z jednej polovice naplnil ochutenou mäsovou zmesou a následne preložil ako kapsa. Vďaka svojmu tvaru a veľkosti mohol vzdialene pripomínať ucho slona, odtiaľ ten názov. Bolo to sýte jedlo, ktoré nepotrebovalo žiadnu prílohu – ak vôbec niečo, tak iba trocha čerstvého zeleninového šalátu. Dnes ho už uvidíte len zriedkavo, no niektorým stále rozvonia spomienky na detstvo.
Slonie žrádlo – hit každej domácej párty
Zostaňme ešte chvíľu pri sloních názvoch. „Slonie žrádlo“ bola populárna nátierka, bez ktorej sa neobišla žiadna oslava, návšteva ani rodinné posedenie. Pripravovala sa z mäkkého točeného salámu, najčastejšie lacnejšieho druhu, ku ktorému sa pridávala na jemno nakrájaná cibuľa, horčica, kečup, olej a trochu octu. Výsledkom bola výrazná chuť, ktorá sa najčastejšie natierala na krajce chleba alebo rožky. Dnes sa na ňu mladšie generácie často pozerajú s nevôľou – nielen pre názov, ale najmä kvôli zloženiu, ktoré rozhodne nepatrí medzi zdravé. Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí si ju dodnes pripravujú zo sentimentu či zo zvedavosti.
Zavináče – kyslá klasika k pivu aj po opici
Ďalšou nezabudnuteľnou socialistickou špecialitou boli zavináče. Tieto rolky zo sleďov naložené v kyslom náleve boli obľúbeným doplnkom k pivu a zároveň osvedčeným liekom po prebdenej noci. Ich kyslastá chuť dokázala upokojiť žalúdok a „vrátiť do života“. Hoci si ich niektorí pripravovali doma, bežnejšie bolo kúpiť ich už hotové – v pohári s nálevom priamo z obchodu. Dnes ich ešte nájdete v niektorých zapadnutých krčmách, kde sa stále držia v ponuke ako spomienka na časy minulé.
Kuracie prsia s broskyňou – exotika v podaní 70. rokov
Keď sa v reštauráciách prvýkrát objavilo kuracie s broskyňou, spôsobilo to hotovú senzáciu. V 70. rokoch pôsobilo ako závan luxusu a exotiky – a to aj napriek tomu, že išlo o jednoduchý recept: kurací rezeň, na ktorý sa položila polovica kompótovanej broskyne a plátok syra, následne sa všetko zapieklo. Toto jedlo sa rýchlo rozšírilo aj do domácností a na chvíľu sa stalo hitom. Dnes sa však mnohým kuchárom zdá skôr úsmevné a niektorí ho zaraďujú do kategórie „gastronomické peklo“. Napriek tomu sa sem-tam nájde odvážlivec, ktorý si ho z recesie pripraví aj dnes.
Šalát camping – „zdravý“ šalát po socialisticky
Ak si dnes niekto predstaví šalát, vybaví sa mu miska plná čerstvej zeleniny s ľahkým dresingom. No v časoch socializmu znamenalo slovo „šalát“ niečo úplne iné. Väčšinou išlo o zmes salámy, cibule, octu, horčice, majonézy a prípadne kečupu. Presne taký bol aj legendárny „camping šalát“, ktorý si ľudia často nosili na výlety, chaty alebo dovolenky pod stanom. Vychutnával sa s čerstvým rožkom a málokto riešil, koľko kalórií obsahuje. Dnes by sa takýto šalát ťažko predával ako „fit food“, no vtedy patril medzi obľúbené desiate.
