Náhradné materstvo patrí medzi najdiskutovanejšie možnosti asistovanej reprodukcie. Pre páry, ktorým zlyhali iné metódy, môže byť jedinou cestou k vytúženému dieťaťu. Zároveň však ide o oblasť, ktorá je u nás právne nejasná a vyvoláva množstvo etických aj psychologických otázok.
Právne prostredie: sivá zóna bez jasných pravidiel
Na Slovensku ani v Česku nie je náhradné materstvo priamo zakázané, ale legislatíva ho podrobne neupravuje. V praxi sa teda nachádzame v tzv. sivej zóne – kliniky asistovanej reprodukcie sa riadia len odporúčaniami odborných spoločností. Tie síce stanovujú základné postupy, no nie sú právne záväzné.
Odborníci preto už dlhší čas volajú po zákone, ktorý by presne definoval podmienky, práva aj povinnosti všetkých strán – budúcich rodičov, náhradnej matky i lekárov.
VIDEO: Aké je to byť náhradnou matkou?
Pozri si rozhovor, ktorý zrozumiteľne vysvetľuje realitu náhradného materstva z prvej ruky.
Kto môže využiť náhradné materstvo?
Táto metóda je určená predovšetkým ženám, ktoré:
- sa narodili bez maternice (napr. so syndrómom Rokitanski)
- prišli o maternicu následkom operácie alebo vážnej choroby
- opakovane potratili
- alebo prekonali onkologickú liečbu či transplantáciu, po ktorej tehotenstvo nie je možné
Väčšina kliník povoľuje tento postup iba heterosexuálnym párom s jasne potvrdenou medicínskou indikáciou. O vhodnosti rozhodujú etické komisie, ktoré berú do úvahy len zdravotné dôvody.
Ako sa hľadá náhradná matka?
Sprostredkovanie náhradných matiek zo strany lekárov nie je možné, aby sa predišlo riziku obvinenia z obchodovania s deťmi. V praxi preto rodičia hľadajú náhradnú matku najčastejšie medzi rodinou alebo blízkymi priateľkami.
Ak takáto možnosť neexistuje, niektorí sa obracajú na internet. To však prináša riziká, pretože neexistuje žiadna oficiálna databáza ani kontrolný mechanizmus.
Vekové a zdravotné limity
Náhradnou matkou môže byť len žena mladšia ako 49 rokov. Vyšší vek znamená vyššie riziko komplikácií počas tehotenstva, a zároveň je potrebné myslieť aj na to, že vychovávanie dieťaťa je záväzok na dlhé roky.
Pred samotným procesom musí náhradná matka absolvovať sériu zdravotných vyšetrení – od praktického lekára, gynekológa až po psychológa.
Riziká a úskalia
Náhradné materstvo prináša viacero komplikácií, ktoré je potrebné vopred zvážiť:
- Psychologické riziká: náhradná matka môže po pôrode pociťovať silnú väzbu k dieťaťu. Tento stav sa nazýva syndróm prázdnej maternice.
- Právne riziká: z pohľadu zákona je matkou vždy žena, ktorá dieťa porodí. Preto je nevyhnutné spísať právnu dohodu ešte pred začiatkom procesu.
- Finančné otázky: zákony nepovoľujú finančnú odmenu, no rodičia často kompenzujú výdavky spojené s tehotenstvom. Ak však dohody nie sú jasne stanovené, môžu viesť k konfliktom.
- Možné podvody: existujú prípady, keď ženy sľubovali dieťa viacerým párom naraz, alebo predstierali tehotenstvo. Preto sa odporúča test otcovstva už v 12. týždni a genetické vyšetrenie embrya pred implantáciou.
Ako povedať dieťaťu pravdu?
Odborníci sa zhodujú, že dieťa by malo poznať pravdu už v predškolskom veku. V tomto období ju dokáže prijať prirodzene a neskôr nebude šokované. Využívajú sa aj špeciálne detské knihy, ktoré formou rozprávky vysvetľujú náhradné materstvo či darovanie vajíčok.
Ak sa človek dozvie pravdu až v dospelosti, môže to viesť k psychickým problémom – pocitom straty identity alebo odcudzenia.
Postoje spoločnosti: podpora aj kritika
Náhradné materstvo má svojich priaznivcov aj odporcov. Na medzinárodnej úrovni dokonca vznikli iniciatívy, ktoré požadujú jeho kriminalizáciu. Argumentujú tým, že ide o formu novodobého otroctva žien a hrozí obchodovanie s deťmi.
Na druhej strane je veľa rodín, pre ktoré je to jediná šanca mať biologicky vlastné dieťa. Preto odborníci zdôrazňujú potrebu kompromisu – metódu nezakazovať, ale jasne regulovať.
Alternatívne možnosti
Ak náhradné materstvo nie je možné, existujú aj iné cesty:
- Adopcia – umožňuje dať domov opustenému dieťaťu, no proces je zložitý a pre páry nad 40 rokov veľmi náročný.
- Pestúnstvo – býva dostupnejšie ako adopcia, no právne vzťahy sú iné.
- Transplantácia maternice – experimentálna metóda, ktorá priniesla zatiaľ len niekoľko úspešných pôrodov.
Nový trend: social freezing
V posledných rokoch sa rozvíja aj tzv. social freezing – preventívne zamrazenie vlastných vajíčok pre budúce použitie. Umožňuje ženám odložiť materstvo a venovať sa štúdiu alebo kariére.
V niektorých krajinách zamestnávatelia dokonca ponúkajú túto možnosť ako benefit. U nás poisťovne hradia zmrazenie vajíčok len pacientkam s onkologickým ochorením. Odborníci však upozorňujú, že by bolo vhodné rozšíriť úhradu aj na ďalšie indikácie, napríklad pri endometrióze alebo predčasnom zlyhaní vaječníkov.
Záver
Náhradné materstvo predstavuje zložitú a mnohovrstevnú tému. Na jednej strane prináša nádej tisícom párov, ktoré inak nemajú šancu stať sa rodičmi. Na strane druhej otvára otázky právne, etické aj psychologické.
Kým sa neprijme jasná legislatíva, zostane táto metóda v sivej zóne. Budúcnosť však naznačuje, že pravidlá sa postupne spresnia – a náhradné materstvo sa môže stať transparentnejšou a bezpečnejšou cestou k rodičovstvu.
