Pre mnohé dnešné deti, ktoré už od útleho veku vyrastajú obklopené tabletmi a smartfónmi, sa zdanlivo jednoduché každodenné úkony menia na náročné výzvy. Napríklad zapínanie gombíkov na kabáte, otáčanie strán v knihe či správne držanie lyžice a vidličky. Ako sa to stalo a čo s tým môžu rodičia urobiť?
Dnešné deti verzus praktické zručnosti
Amy Hornbecková, inštruktážna koučka v štátnych školách Beverly City v americkom štáte New Jersey, spozoruje problém okamžite, keď jej malí žiaci vstúpia do triedy. V minulosti si deti prinášali vrecká plné drobných predmetov nazbieraných z vonkajších hier – napríklad kamienky či gaštany. Dnes už však prichádzajú s očami prilepenými k displejom. A vývoj jemnej motoriky to podľa nej ovplyvňuje výrazne: „Zrazu je pre ne ťažké zapnúť zips, nevedia otáčať stránky v knihe a dokonca majú problém aj s obyčajným naberaním polievky lyžicou,“ opisuje Hornbecková.
Tieto slová potvrdzuje aj nedávny prieskum týždenníka Education Week, do ktorého sa zapojili pedagógovia z rôznych regiónov. Až 77 % z nich tvrdí, že malí žiaci dnes častejšie bojujú s držaním písacích potrieb či nožníc. Približne 69 % pedagógov vníma zároveň väčšie problémy so zaväzovaním šnúrok, než bolo bežné ešte pred piatimi rokmi.
Hornbecková dodáva, že situácia niekedy pripomína akoby deti „nikdy nevideli obyčajnú kocku“. Stačí im totiž ukázať, aby na seba uložili tri kocky, a napriek názornému príkladu to mnohým z nich robí prekvapivo veľký problém.
S ADHD bojuje čoraz viac dospelých. Môže za to digitalizácia mozgu?
V posledných rokoch sa v odborných diskusiách čoraz viac spomína otázka, aký vplyv má na deti a dospelých takzvaná „digitalizácia mozgu“ – teda nadmerné používanie digitálnych zariadení od raného veku. Kým u dospelých sa často hovorí o náraste prípadov ADHD, u detí sú nápadné práve nedostatky v jemnej motorike. Už len jednoduché stavanie veže z kociek, kreslenie či vyfarbovanie vyžadujú koordináciu, ktorá sa formuje počas reálnych aktivít, nie na displejoch.
Prečo ubúdajú jemné motorické zručnosti?
Jemná motorika zahŕňa drobné, no mimoriadne dôležité pohyby rúk a prstov. Patrí sem napríklad uchopenie ceruzky, otváranie nádob, práca s nožnicami, zapínanie oblečenia či zaväzovanie topánok. Odborníci, vrátane Hornbeckovej, vidia príčinu tohto úpadku v kombinácii niekoľkých faktorov:
- Nárast času stráveného pri obrazovkách
Tablety, smartfóny a počítače, na ktorých sa deti venujú hrám, interaktívnym príbehom či iným aplikáciám, odsúvajú do úzadia klasické hračky. Kým kreslenie, strihanie a stavanie kociek rozvíjajú jemnú motoriku, digitálny obsah tieto schopnosti rozvíja v oveľa menšej miere alebo vôbec. - Zmena hrových návykov
Podľa Stevena Barnetta, spoluriaditeľa Národného inštitútu pre výskum predškolného vzdelávania na Rutgersovej univerzite, deti trávia menej času vonku, kde by sa prirodzene venovali behaniu, zbieraniu kvetov či drobných predmetov a iným aktivitám, ktoré podporujú pohyblivosť rúk aj prstov. - Pandémia a jej dôsledky
Hoci sa téma úpadku jemnej motoriky otvorila vo veľkom až počas pandémie, Barnett upozorňuje, že trend bol zreteľný už dávnejšie. Avšak lockdowny a všeobecné obmedzenia pohybu mnohé veci ešte urýchlili. Rodičia pracovali z domu a často nemali inú možnosť, než deťom pustiť rozprávku alebo dať do rúk tablet, aby mohli v pokoji dokončiť pracovné povinnosti. - Pohodlnosť a zjednodušenia v domácnosti
Hornbecková upozorňuje aj na bežné situácie: rodičia často volia oblečenie bez zipsov, gombíkov či šnúrok, aby ušetrili čas. Vopred narezané ovocie a balené snacky zasa eliminujú neporiadok, ale deti potom neprichádzajú do styku s príborom a neprecvičujú si krájanie či naberanie jedla. Postupne sa tak vytráca priestor na nácvik základných úkonov.
Dopady pandemického obdobia na jemnú motoriku
Výskum Lauren Shuffreyovej z Grossmanovej lekárskej fakulty Newyorskej univerzity sa zameral na viac ako 250 detí narodených počas prvého roka pandémie. Už vo veku šiestich mesiacov sa u nich podľa výskumov ukázali slabšie výsledky v testoch jemnej motoriky v porovnaní s deťmi narodenými pred pandémiou.
Otázkou je, či za toto oneskorenie môže najmä zvýšená hladina stresu u tehotných žien počas pandemického obdobia, alebo fakt, že novorodenci v tých mesiacoch jednoducho žili v inom prostredí. Shuffreyová priznáva, že presnú príčinu je ťažké určiť. Pravdepodobne však ide o kombináciu viacerých vplyvov: stres, izoláciu a výrazne vyšší čas strávený pri digitálnych zariadeniach.
Knihy, puzzle a kocky: Prečo sa deti im už tak nevenujú?
Hornbecková si v triedach všimla, že postupne mizne záujem o tradičné hračky, ktoré si vyžadujú pohyb a trpezlivosť. Magnetické stavebnice, ktoré sa automaticky pripájajú k sebe, nahrádzajú klasické drevené kocky. Tie však rozvíjajú detskú predstavivosť a zručnosti oveľa náročnejšie, keďže pri nich treba presne mieriť, skladať a zachovávať rovnováhu.
Okrem toho zaznamenala, že počas trojhodinového pozorovania sa väčšina detí ani len nepriblížila k čitateľskému kútiku – kedysi obľúbenému miestu v triede. Zhoduje sa to so zisteniami organizácie Pew Research, ktoré ukazujú, že bežné čítanie kníh pre zábavu je medzi deťmi v USA na ústupe.
Hoci sa môže zdať, že otáčanie stránok v knihe je len drobný úkon, práve táto aktivita podporuje sústredenosť a schopnosť sledovať pokyny. A práve tie sú nevyhnutné pri akomkoľvek inom náročnom úkone, ako je zapínanie kabáta či viazanie šnúrok.
Súvis medzi sústredenosťou a jemnou motorikou
Steven Barnett upozorňuje, že ak deťom chýba schopnosť dlhšie sa sústrediť na jednu aktivitu, odráža sa to následne na zhoršovaní ich jemnej motoriky. Hra s puzzle vyžaduje okrem manuálnej zručnosti aj stratégiu, trpezlivosť a ochotu prekonať menšie prekážky.
„Keď deti hrajú digitálne hry, často dochádza k automatickým nápovedám, ktoré za ne otáčajú dieliky puzzle. V reálnom živote si to musia urobiť samy,“ vysvetľuje Hornbecková. A akonáhle narazia na ťažkosť, ľahko sa vzdajú, pretože na displeji boli zvyknuté na okamžitú pomoc či možnosť reštartu.
Ako môžu rodičia podporiť rozvoj jemnej motoriky?
1. Pridať jemné motorické úkony do bežného života
Hornbecková odporúča obohatiť deň dieťaťa o drobné úlohy: nechajte ho pomáhať pri varení (miešať cesto či prelievať tekutiny do menších nádob), otvárať obaly, strihať nožničkami staré letáky, triediť drobné predmety alebo pri kúpaní žmýkať hubku. Modelína alebo plastelína zasa posilňujú svaly v prstoch a rozvíjajú fantáziu.
2. Nahradiť digitálne hry reálnymi hračkami
Je dôležité, aby sa deti dostali k stavebniciam, puzzle, kockám či pastelkám a voskovkám. Tieto aktivity udržujú mozog v strehu a trénujú prácu s rukami v priestore.
3. Motivovať k čítaniu a skúmaniu kníh
Keď je v domácnosti zapnutá televízia či tablet, ťažko sa deťom prechádza k čítaniu kníh, ktoré si vyžaduje aktívnu pozornosť. Hornbecková radí, že ak chcete predísť konfliktu, je lepšie ísť na to opačne – začať s knihou či spoločenskou hrou a až potom prípadne dovoliť elektroniku.
4. Obmedziť čas strávený pri obrazovke
Barnett zdôrazňuje, že digitálne zariadenia by mali byť skôr doplnkom, než primárnou formou zábavy pre deti. Vo chvíli, keď si deti mýlia knihu s dotykovým displejom a snažia sa „posúvať“ strany, je podľa neho najvyšší čas zvážiť, či netrávia pri obrazovke priveľa času.
Budovanie zručností pre budúcnosť
Je čoraz zjavnejšie, že jemná motorika sa v dnešnom digitálnom svete dostáva do úzadia. No pritom práve ona tvorí nevyhnutný základ nielen pre zvládanie základných sebaobslužných úkonov, ale i pre písanie rukou či neskoršiu prácu na rôznych projektoch v škole.
Odborníci sa zhodujú, že pri správnom nasmerovaní detí a vedomom prístupe rodičov sa tieto zručnosti dajú získať späť. Základom je predovšetkým viac fyzických aktivít, čítania a vedomého obmedzenia digitálnych médií. Pre rodičov je to výzva, ktorá môže na začiatku pôsobiť náročne, ale v dlhodobom horizonte pomôže deťom rozvinúť zručnosti, z ktorých budú ťažiť počas celého svojho života.
