V poslednom čase sa čoraz viac diskutuje o elektromobilite a jej budúcnosti. Pre niektorých predstavuje ideálnu cestu k trvalo udržateľnej doprave, zatiaľ čo iní v nej vidia slepú uličku, ktorá prekvapivo rýchlo naráža na rôzne problémy. Jedným z nich je vysoká cena elektriny, ktorá sa stihla vyšplhať na niekoľkonásobok pôvodných hodnôt. Už to nie je len lacný zdroj energie, aký sme poznali pred rokom alebo dvoma. A práve v tejto dobe sa úplne odhaľujú aj ďalšie nečakané nedostatky elektromobilov, či už ide o dobíjacie stanice, sieťovú záťaž alebo cestovanie do zahraničia.
Idylická predstava s trhlinami
Ešte prednedávnom sa mohlo zdať, že elektrické autá sú len otázkou času a onedlho budú suverénne dominovať uliciam. Viacerí odborníci, politici a dokonca aj samotní vodiči si mysleli, že elektrická energia bude vždy lacná, dostupná a zároveň ponúkne nulové miestne emisie. Táto vízia sa však postupne rozplýva, pretože prudké zdražovanie energií a komplikácie v distribučných sieťach priniesli pomerne tvrdú realitu. Cena nabíjania v niektorých prípadoch rapídne rastie a spolu s ňou sa menia aj prevádzkové náklady, ktoré boli donedávna hlavným argumentom v prospech elektromobility.
Podľa viacerých komentátorov sa takzvaný elektromobilový „boom“ ani poriadne nezačal a už sa dostáva do slepej uličky. Samozrejme, nemožno poprieť, že vývoj ide dopredu, a niektoré automobilky stále veria v budúci rozmach. Výrobcovia však stoja pred otázkou, či bude dlhodobo únosné spoliehať sa iba na batériový pohon, najmä ak sa situácia s cenou elektriny a s jej distribúciou ešte viac skomplikuje.
Nevýhodné dobíjanie: realita súčasnosti
Jedna z ústredných výhod elektromobilu spočíva v tom, že má lokálne nulové emisie. Okrem toho ho dlhodobo sprevádza povesť lacnej prevádzky, ktorá bola spojená najmä s nízkou cenou elektriny. Lenže kým ešte v minulom roku sa zdalo, že elektrina nebude nikdy stáť „majland“, dnes je situácia úplne iná. Náklady na ňu vzrástli pokojne aj na štvornásobok v porovnaní so stavom pred rokom a odborníci upozorňujú, že rast cien sa nemusí zastaviť ani v dohľadnej budúcnosti.
Napriek tomu, ak doma disponujete výhodným tarifom na elektrinu alebo máte prístup k lacnejšej distribučnej sadzbe, pri nabíjaní elektromobilu doma sa stále dokážete zmestiť do znesiteľných nákladov. Podľa niektorých prepočtov to môže byť približne polovica nákladov na jazdu porovnateľným benzínovým autom. Rozdiel, ktorý bol kedysi veľmi výrazný, sa však začína viditeľne zmenšovať.
Skutočný problém nastáva v momente, keď potrebujete využiť verejnú rýchlonabíjaciu stanicu. Tie sú často nevyhnutné na dlhších trasách, aby ste nemuseli stáť pri nabíjačke celý deň. Rýchlejší spôsob nabitia batérií trvá zvyčajne okolo jednej hodiny, zatiaľ čo doma by ste mohli nabíjať aj celú noc. Ale práve tieto verejné stanice si od vás pýtajú viac peňazí – a podľa viacerých zdrojov sa tam náklady na jazdu elektromobilom môžu vyrovnať nákladom na jazdu so spaľovacím motorom. Ako podotýka server Seznam Zprávy, ekonomická výhodnosť tak často padá, a ľudia si začínajú uvedomovať, že elektrický pohon už nie je takým peňaženku šetriacim riešením, ako býval donedávna.
Výzvy pri cestách do zahraničia
Ďalšia stránka elektromobility sa odkrýva v momente, keď sa s autom vyberiete do iných krajín. Na prvý pohľad sa môže zdať, že v štátoch, kde je elektrická doprava veľmi rozvinutá, bude všetko fungovať hladko. Často je to aj pravda, pretože tieto krajiny budovali infraštruktúru nabíjacích staníc už celé roky. No v praxi narazíte na systém rôznych poskytovateľov nabíjania, ktorí majú vlastné pravidlá, ceny a spôsoby autorizácie.
Obvykle potrebujete špeciálnu kartu alebo aplikáciu od automobilky, aby ste mali prístup k širšej sieti nabíjacích bodov. Podľa slov mechanika to však nie je zadarmo. Najmä v krajinách ako Nemecko, Holandsko či Nórsko, kde je elektromobilita podporovaná vo veľkom, môže byť cena za kilowatthodinu oveľa vyššia, než keby ste tankovali benzín alebo naftu u nás. Z toho vyplýva, že váš pôvodný zámer lacnej jazdy sa môže vo finále premeniť na nepríjemné cenové prekvapenie.
Sieťová záťaž a možné obmedzenia
S pribúdajúcim počtom elektromobilov sa čoraz častejšie hovorí aj o ich potenciálnej záťaži pre elektrickú sieť. Krajiny, ktoré už teraz vidia, že by masové nabíjanie mohlo byť problémom, uvažujú o rôznych obmedzeniach. Niektoré scenáre naznačujú, že v špičkách môže byť nabíjanie úplne zakázané alebo prísne regulované, aby sa predišlo kolapsu siete a rozsiahlym výpadkom elektriny. Systémy inteligentného nabíjania a rozloženia záťaže by mohli predstavovať určitú úľavu, no ich efektivita sa ukáže až pri rozšírenej praxi.
Tieto úvahy následne podkopávajú dôveru v to, že je elektromobilita naozaj univerzálnym a dlhodobo udržateľným riešením. Kým jedni hovoria o nevyhnutných krokoch, ktoré spoločnosť jednoducho musí podniknúť, aby znížila emisie a chránila životné prostredie, iní zastávajú postoj, že na trhu by mali mať možnosť zaujať priestor aj ďalšie technológie, nielen batériový pohon.
Je elektromobilita slepou vývojovou vetvou?
Mnoho odborníkov začína označovať elektromobilitu za akúsi slepú vývojovú vetvu automobilového priemyslu. Kritici tvrdia, že ide o násilne presadzované riešenie, ktoré celkom nezohľadňuje komplexnosť energetického systému, výrobné kapacity a dostupnosť materiálov pre batérie. Argumentujú tým, že optimálny prístup by mal byť flexibilnejší a umožniť trhu prirodzený výber najvhodnejšej cesty vpred.
V tejto súvislosti sa do popredia dostáva vodík a technológie s ním spojené. Vodíkové autá by mohli priniesť výhody ako rýchle tankovanie a potenciálne nižšiu záťaž na elektrickú sieť (hoci výroba samotného vodíka si taktiež vyžaduje energiu). Výrobcovia vozidiel a výskumné inštitúcie preto čoraz viac investujú do inovácií a nových možností pohonu, aby nakoniec pokryli široké spektrum potrieb od mestských služieb až po diaľkové medzinárodné prepravy.
Zhrnutie a vyhliadky
Elektromobily sú a budú diskutovanou témou: ponúkajú možnosť lokálne čistej jazdy, no zároveň prinášajú otázniky okolo nákladov, infraštruktúry, dostupnosti elektriny či samotnej životnosti batérií. Súčasný prudký nárast cien elektrickej energie zatlačil do úzadia doterajší argument o lacnej prevádzke. Verejné nabíjacie stanice navyše môžu nakoniec spôsobiť, že prevádzka elektromobilu bude rovnako drahá ako jazda na klasický benzín či naftu. A nesmieme zabúdať na komplikácie pri cestovaní do zahraničia, kde sa môžete stretnúť s výrazne vyššími cenami za kilowatthodinu.
Dlhodobý úspech alebo neúspech elektromobilov ukáže až čas. Sme len na začiatku technologického vývoja, ktorý sa môže uberať rôznymi smermi. V hre zostáva aj vodík či ďalšie alternatívne palivá, ktoré by mohli nahradiť doterajší dôraz na batériové systémy. V každom prípade sa dá povedať, že cesta k masovej adopcii a reálnej udržateľnosti elektrických automobilov je komplikovanejšia, než si väčšina nadšencov pôvodne myslela.
