Jesť pleseň znie dosť desivo. Napriek tomu sa to už s najväčšou pravdepodobnosťou niekedy stalo úplne všetkým bez toho, aby sme si to uvedomovali. Niekedy je pleseň zle viditeľná, niekedy sa ešte len rozvíja a niekedy by nás ani nenapadlo, že sa potraviny môžu kontaminovať napríklad zo zle umytej dosky alebo hubky na riad.
Nie je pleseň ako pleseň
Čo sa deje s telom, keď náhodou zjeme niečo plesnivé? Záleží na tom, čo to bolo za pleseň. Zatiaľ čo niektoré druhy plesní vôbec neovplyvňujú naše zdravie, iné môžu spôsobovať alergické reakcie a infekcie dýchacích ciest. Niektoré druhy môžu dokonca produkovať silné toxické látky, ktoré vyvolávajú nevoľnosť a ďalšie ťažkosti.
Pleseň sa nenachádza len na potravinách, ale aj v našich chladničkách, na kuchynských linkách či v hubkách, ktorými umývame riad. Samozrejme existujú aj „bezpečné“ druhy plesní, ktoré môžeme konzumovať bez obáv. Patria sem napríklad tvrdé syry. U nich vznikajúca pleseň neprenikne hlboko do výrobku a nie je dôvod sa ich obávať. Pleseň by ste ale pred konzumáciou takého syra nemali zoškrabávať, pretože spóry sa môžu šíriť vzduchom a preniesť sa na kuchynské povrchy.
Vodnaté potraviny vyhoďte
Na druhú stranu potraviny s vyšším obsahom vody, ako sú jogurty a konzervy, v prípade nálezu plesne rozhodne vyhoďte. Pleseň do nich totiž prenikne ľahšie a dostane sa hlbšie, ako je to pri tvrdších potravinách. To isté platí pre mäso, tepelne neupravené mäso má totiž vysoký obsah vlhkosti, čo uľahčuje šírenie plesní.
Pamätajte na to, že reakcia vášho tela na požitie plesní je takmer úplne závislá na vašom imunitnom systéme. Keď imunitný systém funguje dobre a zdravá črevná flóra je bohatá, je menej pravdepodobné, že pleseň spôsobí vážnejšie problémy. Keď ale plesne napadnú telo systémovo, môžu zasiahnuť tráviaci trakt, horné cesty dýchacie aj mozog a tieto prípady bývajú vážnejšie.
Slabý imunitný systém si s plesňami poradí horšie
Pokiaľ viete, že máte slabý imunitný systém (napríklad v dôsledku chronického ochorenia) alebo máte v anamnéze astmu či alergie, je dobré zavolať po požití plesne svojmu lekárovi a v prípade potreby si nechať nasadiť liečbu. V každom prípade je dobré sledovať príznaky a nežiaduce reakcie, ktoré sa môžu podobať otrave jedlom. Môže sa objaviť nevoľnosť, vracanie, horúčka, hnačka, bolesť hlavy a závrat.
Rastu plesní sa dá do istej miery zabrániť. Pleseň miluje vlhkosť a teplo, ale môže rásť takmer v akomkoľvek prostredí. Znesie aj nižšie teploty, takže chladené potraviny v chladničke sú vystavené rovnakému riziku ako tie, ktoré sú skladované pri izbovej teplote. Pleseň sa však nebude množiť v mrazničke.
Ako predchádzať plesniam?
Keď spóry vyschnú, môžu znovu začať rastový cyklus. Aby ste tomu zabránili, odporúča sa uchovávať potraviny zakryté, okamžite ich zamraziť, nenechávať ich pri izbovej teplote dlhšie ako dve hodiny a udržiavať chladničku aj kuchynské linky čisté. Oplatí sa tiež kupovať jedlo v menšom množstve naraz, pretože tak je pravdepodobnejšie, že ich zjete skôr, než splesnivie.
Vzniku plesní sa dá zabrániť aj správnou hygienou potravín. Plesnivé potraviny vždy okamžite oddeľte od tých zdravých, aby sa predišlo krížovej kontaminácii. Surové a čerstvé potraviny nespracovávajte rovnakým náradím ako tie, ktoré boli tepelne upravené. Jedlá vybraté z mrazničky rozmrazujte v chladničke, nie pri izbovej teplote. A neprekračujte odporúčaný dátum spotreby, ani keď potravina nebude javiť známky kazenia sa.
Pleseň môže byť pre niektoré potraviny aj prínosná. Po jednorazovom požití plesne v menšom množstve je nepravdepodobné, že vás budú čakať závažné problémy. Zvlášť, keď pri tvrdých potravinách s malým obsahom vody poškodený povrch odrežete a zjete len čistý zvyšok bez plesne. Pokiaľ ale máte pochybnosti, radšej výrobok vyhoďte celý.
