Zabúdanie je prirodzená súčasť fungovania mozgu. Po štyridsiatke sa môžu objavovať drobné výpadky pamäti, ktoré nepredstavujú ochorenie, ale sú dôsledkom bežných faktorov – najmä stresu, únavy, multitaskingu a nedostatku spánku. Nasledujúce informácie vychádzajú z overených poznatkov neurovedy a medicíny.
Bežné zabúdanie spôsobené preťažením mozgu
Mozog spracováva obrovské množstvo podnetov. Keď robíte viac vecí naraz alebo ste psychicky vyťažení, klesá schopnosť ukladať nové informácie do krátkodobej pamäti. Výsledkom sú situácie ako:
- vojdete do miestnosti a na chvíľu neviete prečo
- hľadáte predmet, ktorý máte v ruke
- nepamätáte si meno človeka krátko po predstavení
V týchto prípadoch nejde o zhoršovanie pamäti, ale o nedostatočnú pozornosť v momente, keď sa informácia mala uložiť. Ak sa informácia „nezakóduje“, nie je možné ju neskôr vybaviť.
Dôvody bežných výpadkov pamäti:
- nedostatok spánku
- stres a psychická záťaž
- multitasking
- vyrušovanie a presýtenie informáciami
- nedostatok oddychu
Tieto javy sú vo vede označované ako pozornosťou podmienené výpadky, nie ako chorobné poškodenie mozgu.
Kedy už zbystriť pozornosť?
Niektoré situácie môžu naznačovať, že zabúdanie presahuje bežnú mieru. Nejde o automatickú diagnózu, ale o dôvod poradiť sa s lekárom, najmä ak sa problémy opakujú alebo zhoršujú.
Signály, ktoré môžu stáť za vyšetrenie:
- pravidelné odkladanie predmetov na neobvyklé miesta (napr. kľúče v chladničke)
- strata orientácie v známom prostredí
- časté zabúdanie dôležitých informácií, ktoré ste si predtým spoľahlivo pamätali
- opakované problémy pri vykonávaní známych úloh
- zmeny správania alebo osobnosti
Tieto príznaky môžu súvisieť s ďalšími zdravotnými stavmi – depresia, úzkosť, poruchy štítnej žľazy, nedostatok vitamínu B12, spánkové poruchy či začínajúce kognitívne poruchy. Mnohé z nich sú liečiteľné, preto má zmysel včasná diagnostika.
Ako sa mení mozog s vekom – reálne fakty?
Po štyridsiatke začínajú prirodzené, pomalé zmeny:
- znižuje sa rýchlosť spracovania informácií
- môže klesať kapacita pracovnej pamäti
- narastá potreba kvalitného spánku a regenerácie
Tieto zmeny sú normálne a neznamenajú demenciu. Výskumy ukazujú, že mozog si zachováva schopnosť učiť sa nové veci po celý život – ide o fenomén nazývaný neuroplasticita.
Čo naozaj pomáha udržiavať pamäť v dobrom stave?
Ide o odporúčania, ktoré potvrdzujú dlhodobé výskumy o zdraví mozgu (napr. WHO, Alzheimer’s Association, neurologické spoločnosti).
Overené prístupy k podpore pamäti:
- Pravidelný pohyb – zlepšuje prekrvenie mozgu a podporuje vznik nových nervových spojení.
- Kvalitný spánok – počas spánku sa upevňujú spomienky (proces konsolidácie).
- Mentálna aktivita – učenie sa novým veciam, čítanie, riešenie úloh, nové zážitky.
- Obmedzenie alkoholu – alkohol narúša tvorbu nových spomienok a pri dlhodobom užívaní môže znižovať kognitívne funkcie.
- Redukcia stresu – dlhodobý stres zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý môže vplývať na hipokampus, oblasť zodpovednú za pamäť.
- Sociálne kontakty – interakcia s ľuďmi preukázateľne posilňuje kognitívne schopnosti.
Tieto faktory majú vedecky preukázaný účinok na udržiavanie zdravej pamäti a znižovanie rizika budúcich kognitívnych ťažkostí.
Čo je normálne a čo už nie je dobré prehliadať?
- Bežné zabúdanie, ktoré súvisí s nepozornosťou, stresom alebo únavou, je normálne a netreba sa ho obávať.
- Trvalo sa zhoršujúce problémy, najmä ak ovplyvňujú každodenný život, si vyžadujú odbornú konzultáciu.
- Kognitívnym poruchám sa „nezabráni“ so 100 % istotou, ale výskumy jasne dokazujú, že zdravý životný štýl významne znižuje riziko.
