Chcete prichádzať s nečakanými nápadmi, ktoré prekvapia nielen vás, ale aj vaše okolie? Jedným z kľúčov k takémuto typu tvorivosti je divergentné myslenie. Táto schopnosť mozgu umožňuje nachádzať viacero rôznych ciest a riešení aj tam, kde by väčšina ľudí videla iba jednu možnosť.
Čo vlastne znamená divergentné myslenie?
Ak by sme slovo „divergentný“ preložili doslova, znamená to „odlišný“ alebo „rozbiehajúci sa rôznymi smermi“. A presne to vystihuje podstatu tohto myslenia – človek, ktorý premýšľa divergentne, sa nesústredí len na jedinú cestu, ale skúma rôzne uhly pohľadu a varianty.
Kým bežný človek pri riešení problému často uviazne pri prvom zjavnom riešení, človek s divergentným prístupom hľadá aj menej tradičné možnosti, ktoré môžu byť efektívnejšie alebo originálnejšie.
Súčasti divergentného myslenia podľa psychológa J. P. Guilforda
Psychológ Joy Paul Guilford, ktorý sa zaoberal výskumom inteligencie a tvorivosti, rozdelil divergentné myslenie do viacerých zložiek. Každá z nich je dôležitá pri tvorbe nápadov a riešení:
- Plynulosť – schopnosť rýchlo generovať veľké množstvo nápadov.
- Pružnosť – schopnosť prispôsobiť svoje myslenie a zmeniť zaužívané vzorce.
- Originalita – schopnosť prichádzať s netradičnými riešeniami, ktoré sa vymykajú bežným postupom.
- Prepracovanie – schopnosť detailne rozvinúť a dopracovať nápad do realizovateľnej podoby.
- Citlivosť – vnímanie problémov a rozpoznanie situácií, ktoré si vyžadujú riešenie.
- Nová interpretácia – využitie starých poznatkov novým, inovatívnym spôsobom.
Tieto prvky sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú základnú výbavu každého, kto chce rozmýšľať kreatívne a flexibilne.
Je divergentné myslenie vrodené?
Na rozdiel od hudobného sluchu či iných talentov, ktoré sú do veľkej miery dedičné, divergentné myslenie nie je pevne dané. Nie je to dar z nebies, ale zručnosť, ktorú možno pestovať a rozvíjať. Prekážkou môže byť školský systém, ktorý žiakov často vedie len k jednému správnemu riešeniu. Deti tak strácajú prirodzenú chuť skúmať viac možností a objavovať alternatívy.
Dobrou správou je, že tento druh myslenia sa dá cvičiť počas celého života – a to prostredníctvom jednoduchých techník.
Ako trénovať divergentné myslenie?
Existuje niekoľko účinných metód, ktoré stimulujú kreativitu a otvárajú priestor pre nové nápady:
1. Brainstorming
Jedna z najznámejších techník. Stačí si definovať problém a potom zapisovať všetky možné riešenia, ktoré vám napadnú – aj tie, ktoré sa zdajú na prvý pohľad nereálne alebo bláznivé. Často práve tieto nápady prinesú prekvapivé výsledky.
2. Myšlienkové mapy
Vytváranie diagramov pomáha vizuálne usporiadať myšlienky. Z hlavnej témy sa odvíjajú vedľajšie vetvy, ktoré môžu viesť k úplne novým súvislostiam.
3. Otázka „Čo keby…?“
Tento jednoduchý prístup núti uvažovať nad rôznymi scenármi. Otvorí vám pohľad na problém z viacerých strán a pomôže predstaviť si, ako by vyzerali dôsledky odlišných riešení.
4. Nové podnety z prostredia
Cestovanie, návštevy neznámych miest či stretnutia s rôznymi ľuďmi – to všetko prináša čerstvé skúsenosti, ktoré rozširujú obzory a poskytujú mozgu nové podnety.
Prečo sa oplatí trénovať?
Pravidelným cvičením divergentného myslenia si nielen zlepšujeme koncentráciu, ale aj posilňujeme schopnosť hľadať originálne riešenia v bežnom živote. V dynamickej dobe, keď sa veci rýchlo menia, je flexibilné a tvorivé myslenie doslova kľúčovou zručnosťou.
Kto dokáže myslieť „inak“, má väčšiu šancu prichádzať s nápadmi, ktoré posúvajú dopredu – či už v práci, v škole alebo v osobnom živote.
