Väčšina ľudí si očkovanie spája s ochranou pred infekčnými ochoreniami, ako je chrípka, tetanus alebo pásový opar. V posledných rokoch sa však objavujú zistenia, ktoré naznačujú, že vakcíny by mohli mať aj ďalší, menej známy účinok – môžu pomáhať chrániť aj mozog.
Niekoľko dlhodobých výskumov z rôznych krajín ukázalo, že ľudia, ktorí sa nechávajú pravidelne očkovať, sa s diagnózou demencie stretávajú menej často než tí, ktorí očkovanie zanedbávajú. Neznamená to, že by očkovanie priamo zabránilo vzniku demencie, ale môže znížiť pravdepodobnosť jej rozvoja.
Prečo by očkovanie mohlo pomáhať?
Očkovanie trénuje imunitný systém, aby vedel reagovať rýchlejšie a presnejšie pri kontakte s vírusom alebo baktériou. Tým udržuje imunitu v rovnováhe – telo nemusí neustále bojovať s infekciami a je menej vystavené chronickým zápalom.
Práve dlhodobý zápal sa považuje za jedného z nepriateľov mozgu. Poškodzuje nervové bunky, zhoršuje prenos signálov a urýchľuje proces starnutia mozgu. Ak teda očkovanie pomáha znižovať zápalovú záťaž, môže nepriamo prispievať k lepšiemu fungovaniu mozgu a pamäti.
Niektoré vírusy navyše dokážu prežívať v tele celé desaťročia a opätovne sa aktivovať, keď je imunita oslabená. Keď k tomu dôjde, môžu poškodiť aj nervové tkanivo. Očkovanie takémuto „prebudeniu“ vírusov jednoducho zabráni.
Ktoré očkovania prinášajú najväčší prínos?
Najvýraznejšie výsledky sa zatiaľ pozorovali u ľudí, ktorí boli očkovaní proti ochoreniam ovplyvňujúcim nervový systém alebo dýchacie cesty. Očkovanie proti pásovému oparu chráni nervové bunky pred vírusom, ktorý sa rád ukrýva v tele a pri reaktivácii dokáže spôsobiť zápal.
Podobne očkovanie proti chrípke znižuje celkový zápal v tele a môže tým znižovať aj riziko poškodenia mozgových buniek. Aj pravidelné preočkovanie proti tetanu či záškrtu sa spája s o niečo nižším výskytom kognitívnych porúch.
Nadchádzajúce výskumy skúmajú aj očkovanie proti respiračným vírusom, ktoré sú pre seniorov obzvlášť nebezpečné. Prvé výsledky ukazujú, že u starších ľudí, ktorí vakcínu dostali, sa vyskytuje menej zápalov mozgových ciev – a práve tie môžu stáť za zhoršením pamäti či koncentrácie.
Čo hovoria vedci?
Vedci sú zatiaľ opatrní. Všetky doterajšie zistenia pochádzajú z pozorovacích štúdií, ktoré sledujú veľké skupiny ľudí a porovnávajú výsledky. Neznamená to teda, že očkovanie priamo spôsobuje nižší výskyt demencie.
Môže ísť aj o súvislosť s celkovým životným štýlom. Ľudia, ktorí sa nechávajú očkovať, bývajú často zodpovednejší voči svojmu zdraviu, viac sa hýbu, jedia zdravšie a častejšie navštevujú lekára. To všetko sú faktory, ktoré tiež prispievajú k nižšiemu riziku demencie.
Napriek tomu sa tieto výsledky opakujú v rôznych krajinách aj vekových skupinách. To naznačuje, že medzi očkovaním a zdravím mozgu pravdepodobne existuje skutočná súvislosť, aj keď ešte nie je úplne objasnené, ako presne funguje.
Očkovanie ako súčasť starostlivosti o mozog
Očkovanie by sa zatiaľ nemalo považovať za priamu prevenciu demencie, ale jedno je isté – pomáha udržiavať telo v lepšom stave a chráni pred infekciami, ktoré môžu mozog nepriamo poškodiť.
Kto chce pre svoj mozog urobiť maximum, mal by okrem pravidelného očkovania dbať aj na ďalšie faktory:
- dostatočný spánok a pohyb
- pestrú a výživnú stravu
- udržiavanie zdravej hmotnosti, krvného tlaku a cukru
- tréning pamäti a duševnú aktivitu
- spoločenské kontakty a zvládanie stresu
Zhrnutie
Očkovanie nie je zázračný liek proti demencii, no môže byť dôležitou súčasťou celkovej starostlivosti o zdravie. Tým, že chráni pred infekciami a znižuje dlhodobý zápal, pomáha nepriamo udržiavať mozog v lepšej kondícii.
Aj keď ešte nie je potvrdené, že by očkovanie samo o sebe dokázalo zabrániť strate pamäti, všetko nasvedčuje tomu, že prispieva k zdravšiemu a pomalšiemu starnutiu mozgu.
Starostlivosť o telo a starostlivosť o myseľ spolu úzko súvisia – a pár vpichov ročne môže byť malou, ale účinnou investíciou do jasnej mysle a dlhodobého duševného zdravia.
