Otázka, či moja predstava o modrej je rovnaká ako tvoja, sprevádza ľudstvo celé stáročia. Kým filozofi to brali ako myšlienkový experiment, dnešná neuroveda ponúka prvé konkrétne odpovede. Moderné skenovanie mozgu totiž ukazuje, že pri sledovaní farieb sa v našej hlave vytvárajú prekvapivo podobné vzory aktivity. To však neznamená, že každý človek farby prežíva úplne rovnako.
Ako mozog spracúva farby
Všetko sa začína na sietnici oka, kde svetlo dopadá na fotoreceptory citlivé na rôzne vlnové dĺžky. Tie potom posielajú informácie ďalej do zrakovej dráhy a napokon do vizuálnych oblastí mozgu.
Vedci už roky skúmajú, ktoré časti mozgu reagujú na rôzne farby:
- V raných oblastiach vizuálnej kôry sa spracúva hlavne fyzikálna podoba svetla – teda to, aká vlnová dĺžka dopadla na oko.
- Vo vyšších oblastiach, napríklad v známej zrakovej oblasti V4, sa tieto signály upravujú tak, aby zodpovedali tomu, čo v skutočnosti vedome vnímame ako farbu.
Mozog pritom využíva rôzne mechanizmy, aby farby zostali stabilné aj pri odlišnom osvetlení. Vďaka tomu dokážeme spoznať červené jablko aj v tieni, aj na priamom slnku, hoci na sietnicu dopadá odlišné svetlo. Tento jav sa nazýva farebná konzistencia.
Majú naše mozgy spoločný „farebný slovník“?
Hoci sa nedá s istotou povedať, či subjektívne vidíme farby presne rovnako, moderné štúdie ukazujú, že mozgové reakcie na farby sú si medzi ľuďmi veľmi podobné.
Výskumy pomocou fMRI dokonca preukázali, že:
- Aktivita mozgu pri sledovaní konkrétnych farieb vytvára rozpoznateľný vzor.
- Počítačové algoritmy dokážu tieto vzory do určitej miery „prečítať“ a odhadnúť, akú farbu človek práve vidí.
- Prekvapivo, model natrénovaný na jednej osobe môže v určitom rozsahu fungovať aj u inej osoby.
To však neznamená, že technológie dokážu spoľahlivo čítať farby z mozgu bežným ľuďom. Zatiaľ ide o výskum v kontrolovaných laboratórnych podmienkach.
Znamená to, že všetci vidíme farby rovnako?
Tu vedci zostávajú opatrní.
Zatiaľ čo neurónové mechanizmy spracovania farby sú veľmi podobné, subjektívna skúsenosť môže byť stále individuálna. Ovplyvňuje ju:
- genetika
- jemné odchýlky v citlivosti fotoreceptorov
- minulé skúsenosti
- rôzne optické ilúzie
- aj mozgové prepojenia, ktoré sú u každého človeka trochu iné
Slávny spor o farbu „tých šiat“ (modro-čierne alebo bielo-zlaté?) je perfektným príkladom toho, ako kontext a osvetlenie môžu oklamať náš mozog.
Kam smeruje výskum farieb?
Skúmanie farieb je len jedným z krokov v snahách pochopiť, ako mozog vytvára náš vnemový svet. Ak dokážeme čítať reakcie na jednoduché podnety, vedci veria, že časom bude možné lepšie rozumieť aj zložitejším javom — napríklad tomu, ako mozog spracúva tváre, scény alebo emócie.
Zároveň má tento výskum praktické využitie:
- v medicíne pri diagnostike porúch farbocitu
- v technológiách pri vývoji rozhraní mozog–počítač
- v oblasti virtuálnej reality pri tvorbe realistickejších vizuálnych svetov
Záver
Hoci je otázka subjektívneho vnímania farieb stále otvorená, jedno je už dnes isté:
Náš mozog spracúva farby na základe spoločného, pomerne univerzálneho mechanizmu.
To, ako tento proces prebieha, je u ľudí veľmi podobné. No osobná skúsenosť – to, aký pocit z farby máme – môže mať svoje vlastné jemné odtiene. A práve v týchto rozdieloch sa skrýva krása ľudského vnímania.
