Myšlienka napiť sa vlastnej moči vyvoláva u väčšiny ľudí odpor. Napriek tomu existuje komunita priaznivcov, ktorá túto techniku – nazývanú urinoterapia – pravidelne praktizuje a pripisuje jej výrazné zdravotné účinky. Moderná medicína sa na to však pozerá celkom inak.
Kde sa vzala urinoterapia a prečo ju ľudia používajú?
Pitie moču nie je moderný výmysel. Ide o praktiku, ktorú spomínajú staroveké texty zo starovekého Egypta, Indie či Číny. V minulosti sa moč používala skôr z nedostatku lepších možností — Aztékovia ňou dezinfikovali rany a starí Rimania verili, že má čistiace a bieliace účinky na zuby. V niektorých izolovaných komunitách v Mexiku či Nigérii prežíva používanie moču dodnes, a to najmä v tradičnej medicíne.
Zástancovia urinoterapie tvrdia, že moč je akýmsi odrazom zdravotného stavu človeka. Často argumentujú, že primárna moč vzniká filtráciou krvnej plazmy, a preto údajne obsahuje „informácie“, ktoré po vypití dokážu imunitu podporiť a telo liečiť.
Treba však zdôrazniť veľmi dôležitú vec: tieto tvrdenia nie sú potvrdené žiadnym vedeckým dôkazom. Ide o presvedčenie a tradíciu, nie o výsledok klinických štúdií.
Čo moč v skutočnosti obsahuje
Zloženie moči je presne známe. Vedecky je to odpadová tekutina, ktorú obličky vyrábajú, aby sa telo zbavilo látok, ktoré nepotrebuje alebo ktoré by vo vyšších množstvách mohli byť škodlivé.
Moč obsahuje najmä:
- vodu (približne 95 %)
- močovinu
- kreatinín
- amoniak
- sodík, draslík a iné soli
- zvyšky hormónov, vitamínov či metabolitov, ktoré už telo využilo
- a baktérie – moč nie je sterilná tekutina, ako sa v minulosti mylne verilo
Tieto fakty sú potvrdené výskumom. Moderná medicína považuje moč za odpad, ktorý telo vylučuje z určitého dôvodu.
Čo urinoterapia sľubuje – a čo je reálne dokázané
Priaznivci urinoterapie pripisujú pitiu moču extrémne široké účinky: od úľavy pri nádche až po liečbu ekzémov, herpesu či dokonca rakoviny. Takéto tvrdenia sa rozšírili najmä v období pandémie, keď alternatívne smery hľadali „prírodné“ riešenia proti Covid-19.
Dôležité je však povedať jasne:
žiadna seriózna vedecká štúdia nepotvrdila, že pitie moču dokáže liečiť akékoľvek ochorenie.
Moderná medicína nepovažuje urinoterapiu za účinnú liečbu žiadnej choroby — ide o pseudoterapiu, ktorej účinky sú založené výlučne na osobných skúsenostiach alebo viere.
Prečo môže byť pitie moču nebezpečné
Hlavným problémom urinoterapie nie je to, že je neúčinná — ale to, že môže byť pre telo skutočne škodlivá.
1. Riziko infekcií
Moč obsahuje baktérie, ktoré sa prirodzene nachádzajú v močových cestách a tráviacom trakte. Najčastejšia je Escherichia coli, ktorá je aj najčastejšou príčinou zápalov močových ciest.
Keď sa tieto baktérie vrátia späť do tela pitím moču, môže to vyvolať:
- zápaly močového mechúra
- infekcie obličiek
- dlhodobé chronické zápaly, ktoré môžu obličky poškodiť
2. Návrat toxínov späť do tela
Obličky moč tvoria preto, aby tieto látky z tela odstránili. Pitie moču znamená ich opätovné prijatie. Môže to predstavovať záťaž pre obličky aj pečeň, najmä ak ide o opakovanú alebo dlhodobú prax.
3. Rozvrat elektrolytov
Moč obsahuje sodík, draslík či chloridy. Pri bežnom fungovaní si telo udržiava ich presnú rovnováhu. Ak človek začne piť moč vo väčších množstvách, môže to tento jemný systém narušiť. Dôsledkom môžu byť:
- srdcová arytmia
- kŕče
- závraty
- poruchy vedomia
- alebo aj akútne zlyhanie obličiek
4. Nebezpečné najmä pri dehydratácii
V extrémnych situáciách (napríklad pri prežívaní v divočine) sa pitie moču často objavuje ako „rýchla pomoc“. Odborníci sa však zhodujú, že ide o veľmi zlé riešenie. Moč je koncentrovaná a odvodňuje ešte viac — urýchľuje dehydratáciu.
Záver: urinoterapia je súčasť histórie, ale nie modernej medicíny
Moč zohrala v minulosti určitú úlohu v tradičných kultúrach, no moderný vedecký výskum jasne ukazuje, že nejde o zdravotne prospešnú látku. Naopak, jej pitie môže predstavovať riziko infekcií, narušenie rovnováhy elektrolytov a celkové zaťaženie organizmu.
Neexistuje žiaden dôkaz, že urinoterapia lieči.
Existujú však jasné dôkazy, že môže škodiť.
Ak niekto hľadá prírodné alebo alternatívne metódy, je dobré siahať po takých, ktoré majú aspoň základ v overených štúdiách — v prípade moču to tak jednoducho nie je.
