Mitochondrie sú drobné, no mimoriadne dôležité organely, ktoré sa nachádzajú takmer vo všetkých našich bunkách. Slúžia ako malé elektrárne – premieňajú jedlo, ktoré zjeme, na energiu nevyhnutnú pre život. Ak sa o ne staráme a udržiavame ich funkčné, máme väčšiu šancu dožiť sa vysokého veku vo fyzickom aj duševnom zdraví. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, prečo sú mitochondrie kľúčom k dlhovekosti, ako vznikli a čo všetko môžeme urobiť pre to, aby sme ich kondíciu posilnili.
Mitochondrie a ich kľúčová úloha v bunke
Mitochondrie sú prítomné vo väčšine buniek nášho tela. V niektorých bunkách, napríklad v bunkách svalov, mozgu či srdca, ich môže byť aj niekoľko tisíc. Dôvodom je, že práve tieto tkanivá a orgány spotrebujú veľké množstvo energie. Mitochondrie premieňajú palivo (sacharidy, tuky a bielkoviny) na univerzálnu energetickú „menu” s názvom ATP (adenozíntrifosfát). Predstavte si ich ako elektrárne, v ktorých sa štiepia sacharidy na glukózu, bielkoviny na aminokyseliny a tuky na mastné kyseliny, aby sme mohli fungovať v každodennom živote aj pri zvýšenej fyzickej aktivite.
Podľa doktora Stevena R. Gundryho, autora knihy Skryté príčiny únavy a nedostatku energie, dokáže zdravý človek so strednou postavou z priemerne jedného a pol kilogramu jedla denne vyprodukovať neuveriteľných 63 kilogramov ATP. A to dokonca v pokojovom stave! Ak športujete alebo máte zvýšenú fyzickú aktivitu, vaše telo potrebuje tejto energie ešte viac. Jednoducho povedané, bez dostatočne výkonných mitochondrií by ste sa cítili unavení, bez vitality a váš organizmus by mal problémy udržiavať normálne životné funkcie.
Prevratný pôvod mitochondrií
Zhruba pred dvoma miliardami rokov sa na Zemi odohrala evolučná dráma, ktorá výrazne zmenila priebeh vývoja života. Určité typy baktérií, ktoré vedeli využiť kyslík na efektívnu výrobu energie, sa dostali do väčších buniek. Namiesto toho, aby ich väčšie bunky zničili, sa medzi nimi a „vstrebanými” baktériami vytvoril priateľský vzťah. Väčšia bunka poskytla baktériám ochranu a živiny, baktérie sa jej za to odvďačili produkciou energie potrebnej na rast a prežitie hostiteľskej bunky. Z tohto evolučného „obchodu” sa postupne vyvinuli mitochondrie.
Počas tohto vývoja boli mitochondrie kedysi samostatné organizmy. Boli výnimočné tým, že na rozdiel od mnohých iných baktérií, ktorým kyslík škodil, dokázali kyslík zužitkovať vo svoj prospech. Časom sa stali úplne závislými od buniek, ktoré ich hostili – hovoríme o symbióze. Hoci si mitochondrie ponechali vlastnú DNA, väčšinu génov potrebných na samostatný život postupne preniesli do bunkového jadra. Vzniklo tak nenahraditeľné spojenie, ktoré dodnes umožňuje fungovanie všetkých eukaryotických organizmov, vrátane nás ľudí.
Kvalita mitochondrií a proces starnutia
Ako starneme, aj naše bunky starnú a je prirodzené, že mitochondrie v priebehu času znižujú svoju výkonnosť. Pri nižšom výkone vzniká menej ATP, bunky majú obmedzenú schopnosť sa regenerovať a organizmus stráca na vitalite. V dôsledku toho sme náchylnejší na oslabenie imunitného systému aj na rôzne chronické ochorenia, či už ide o neurodegeneratívne choroby (napr. Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu), srdcovo-cievne problémy alebo cukrovku. Navyše, mitochondrie zohrávajú úlohu aj v kontrole zápalov. Zdravo fungujúce bunkové elektrárne pomáhajú predchádzať chronickým zápalom, ktoré sú dnes považované za jedného z hlavných „tichých zabijakov“ ľudského organizmu.
Autodeštrukcia a výmena poškodených mitochondrií
Súčasťou našich buniek je prirodzený proces nazývaný autofágia. Ide o akýsi „upratovací” alebo recyklačný systém, pri ktorom telo rozpoznáva a odstraňuje poškodené či nefunkčné časti buniek. Tento proces sa týka aj samotných mitochondrií – tie staré a nefunkčné sú rozkladané a nahrádzané novými, lepšie fungujúcimi. Bohužiaľ, s pribúdajúcim vekom sa autofágia spomaľuje, a tak sa do popredia dostáva ďalší jav zvaný senescencia: bunky a mitochondrie ostávajú vo vnútri organizmu v akomsi stave „medzi životom a smrťou“. Už sa nedokážu deliť ani obnoviť, ale zotrvávajú v tele a môžu prispievať k jeho postupnému zhoršovaniu až k celkovému zlyhaniu.
Podpora mitochondrií: cesta k dlhovekosti
Dobra správa je, že výkon a zdravie mitochondrií vieme aktívne podporiť. Čo konkrétne môžete robiť?
Pravidelné cvičenie
Aeróbne aktivity (beh, rýchla chôdza, bicyklovanie) podporujú správnu funkciu mitochondrií a zvyšujú ich počet. Intervalový tréning či silové cvičenia pomáhajú taktiež, pretože nútia bunky opakovane vyprodukovať viac energie a zlepšujú účinnosť „bunkových elektrární“.Striedme stravovanie a prerušovaný pôst
Vyvážená strava bohatá na kvalitné bielkoviny, zdravé tuky a komplexné sacharidy dodáva telu potrebné živiny, zároveň však nezaťažuje organizmus nadmernou konzumáciou. Prerušovaný pôst (napr. 16 hodín hladovania a 8 hodín konzumácie jedla) môže prispieť k zrýchleniu autofágie, a tým aj k regenerácii mitochondrií.Príjem antioxidantov
Voľné radikály, ktoré sa v tele tvoria pri metabolizme, môžu poškodzovať bunky a mitochondrie. Antioxidanty (vitamíny C, E, betakarotén a iné) tieto radikály pomáhajú neutralizovať. Zaraďte do jedálnička viac ovocia, zeleniny, byliniek, orechov a semien či kvalitných olejov. Pri zvýšenej potrebe môžete zvážiť aj doplnky výživy.Dostatok spánku
Kvalitný nočný spánok je zásadný pre regeneráciu celého organizmu. V noci sa spúšťajú opravné procesy, ktoré prispievajú k obnove mitochondrií. Osemhodinový spánok sa považuje za ideál, individuálne potreby sa však môžu líšiť.Regulácia stresu
Vystresovaný organizmus vyplavuje kortizol a ďalšie hormóny, ktoré z dlhodobého hľadiska môžu poškodzovať bunky aj mitochondrie. Techniky na zvládanie stresu (joga, dychové cvičenia, meditácia či prechádzky v prírode) pomáhajú udržiavať rovnováhu v nervovom i hormonálnom systéme.
Prečo sú zdravé mitochondrie tak podstatné
Zhrnuté a podčiarknuté, mitochondrie sú malými, no mocnými hráčmi v našich bunkách. Ich pôvod siaha miliardy rokov do minulosti a ich vývoj bol kľúčový pre existenciu zložitejších foriem života na Zemi. V dnešnej dobe sa na ne spoliehame pri každom pohybe, pri každej myšlienke, pri každom úkone. Bez nich by nebolo možné udržiavať stabilnú hladinu energie, potrebnú na stavbu a obnovu tkanív alebo na správne fungovanie orgánov.
Dobré fungovanie mitochondrií je úzko späté s procesom starnutia, ktorý môžeme do istej miery spomaliť práve zdravým životným štýlom. Predstavujú tak jeden z hlavných pilierov dlhovekosti – ak sú mitochondrie v kondícii, organizmus zvláda nároky každodenného života ľahšie a vytrvá vo väčšej vitalite aj v neskoršom veku.
Záver
Zdravie našich mitochondrií môžeme aktívne ovplyvniť, a to nielen pomocou výživy, dostatku spánku či optimálneho pohybu. Dôležitá je aj schopnosť zvládať stres a zaradiť do dennej rutiny techniky, ktoré pomôžu telu i duši regenerovať. Ak tieto „bunkové elektrárne“ podporíme pravidelným prísunom antioxidantov, striedmym stravovaním a vhodnou fyzickou aktivitou, môžeme sa tešiť z vyššej hladiny energie aj z dlhého života v lepšom zdraví.
Mitochondrie nás sprevádzajú každým krokom – doslova. Sú základom životaschopnosti buniek, určujú tempo ich starnutia a takisto ovplyvňujú odolnosť organizmu voči chorobám. Preto si zaslúžia našu pozornosť, či už chceme zostať v kondícii, alebo plánujeme žiť plnohodnotný život do vysokého veku. Ak sa o ne budeme starať, je vysoko pravdepodobné, že sa nám odvďačia dlhodobou vitalitou a zdravím.
