Tieto tri milostné príbehy ukazujú, že láska môže prísť do života v akomkoľvek veku, okamihu alebo mieste. Sú to milostné príbehy písané samotným životom, ale pokojne by sa mohli stať námetom pre nejakého filmového tvorcu.
1. príbeh: Kaviarenská láska
Monika žila v hektickom meste, kde pracovné dni boli dlhé a životné tempo nepretržité. Jej kariéra bola na prvom mieste, a priatelia a rodina často čakali na nejakú jej voľnú chvíľu. V štyridsiatich rokoch bola manažérkou úspešnej firmy a odpočinok alebo relax boli pre Moniku takmer neznáme pojmy. Veď v dnešnej dobe je tlak na výkon taký vysoký. Bola to pracovitá žena, ktorá sa stále snažila dokázať svoju hodnotu vo svete konkurencie. Jej život bol rýchly, ale nezdalo sa, že by ho chcela meniť, žila v tomto tempe deň za dňom. Raz to všetko ale zmenila návšteva miestnej kaviarne.
Bolo to ráno, ako každé iné, personál kaviarne poznala už menovite a aj veľkú časť ich hostí, veď v rovnaký čas ráno pred prácou ju navštevovali stále tí istí ľudia. Tentoraz tam však stál pri pulte muž, ktorý ju na prvý pohľad zaujal. Nebol to krásavec z plagátov a nemal krásny uhrančivý pohľad ani snehobiely americký úsmev. Bol zvláštny, venoval jej letmý pohľad a ešte letmejší úsmev. Pripadala si zrazu ako školáčka, začala byť nervózna a zrýchlil sa jej dych. On si vzal svoju rannú kávu a odišiel. Otočila sa, ale on nič.
Ten deň bol celý potom trošku iný. Nedokázala sa sústrediť na pracovné povinnosti a myšlienky ju neustále obiehali k mužovi, ktorého ráno zbadala. Pripadala si hlúpo, že jej takto pobláznil muž, ktorého len raz videla. Ani večer naň neprestala myslieť.
Mala tušenie
Ďalší deň ráno si dala naozaj záležať na tom, ako bude vyzerať, na svojom oblečení aj účese. Do kaviarne išla tentoraz s inými myšlienkami než vždy predtým, nepremýšľala nad pracovnými povinnosťami, ale len nad tým, či tam on bude a či bude schopná ho osloviť.
Keď do kaviarne vstúpila, nebol tam. Poliala ju vlna sklamania alebo úľavy. Monika bola naštvaná sama na seba, prečo si dávala nádej, čo si myslela. Objednala si svoje klasické dvojité presso s mliekom, zaplatila a chcela odísť. V návale sklamania a zrejme aj nervozity kelímok s kávou upustila a poliala si s ním svoje starostlivo vyberané sako aj sukňu. „Do pr**le“, zakričala na celú kaviareň vo vlne hnevu.
Niekoľko hostí sa obzrelo, personál kaviarne začal upratovať rozliatu kávu a z ničoho nič pristúpil zozadu onen neznámy muž s ponukou pomôcť s upratovaním nešťastia a s ponukou novej kávy. Samozrejme na jeho účet. Ten neznámy muž bol nový prevádzkový tejto kaviarne.
Tak takéto zoznámenie si nepredstavovala, vyzerala desivo, poliata od kávy, naštvaná a ten slovník, akým sa predviedla. On bol ale nad vecou, zachoval sa ako skvelý gentleman. Dali sa spoločne do nenúteného rozhovoru, predstavili si a dohodli si schôdzku na popoludnie. Veď on bol v meste nový a ona ho poznala ako svoje topánky. Popoludní už jej model nebol tak perfektný, jeho správanie a charizma však áno.
2. Príbeh: Cez hranice
V malom mestečku žili dve rodiny, ktoré boli susedmi už po generácie. Deti z oboch rodín vyrastali spolu, veď kto lepšie deti vychováva ako iné deti na ulici. Trávili spoločne popoludní aj víkendy, pri významnejších udalostiach sa niekedy aj rodiny zišli spoločne. Zdalo sa to ako ideálne susedstvo. Čo viac si priať.
Ako roky plynuli, deti vyrástli, založili si vlastné rodiny, našli zamestnanie, odsťahovali sa. Staré priateľstvá sa rozpadli pod váhou odlišných životných štýlov. Po rokoch sa náhodou všetci zišli na miestnej dedinskej slávnosti. Boli už dospelí, zmenili sa, ale ich spojenie z detstva zostalo neporušené. Bolo to, akoby sa znova spojili, vrátili sa do čias detstva, smiali sa spolu a bavili. Dokonca aj po skončení slávnosti si dohovorili pokračovanie ich spoločnej akcie v miestnej krčmičke.
Bolo to tam stále
Celá štvorica spoločne spomínala na zážitky z mladosti, ale tiež rozprávali o svojich súčasných životoch. Dvaja z nich, Jana s Michalom, sa však celý čas pozorovali tak nejako inak, počúvali, hľadali jemné náznaky vo vzájomných príhovoroch. V dobe dospievania sa veľmi milovali, ale ich láska nikdy nebola nahlas vyslovená. Teraz cítili, že tá energia, ktorá ich spájala, je späť a naberá na intenzite.
Ako je možné, že im to tak dlho nedošlo, ako je možné, že to necielite a ich rozdelenie bolo také dlhé? Každý šli svojou cestou, Michal žil niekoľko rokov v zahraničí a venoval sa výskumným projektom, Jana sa vydala a odsťahovala sa na druhý koniec republiky.
Na túto dedinskú slávnosť sa ani jednému z nich nechcelo, ale keď ich rodičia pozvali, neodmietli. Michal bol novo späť zo zahraničia a veľa kamarátov tu práve nemal. Jana prechádzala nepríjemným rozvodom a potrebovala prísť na iné myšlienky.
Zostali až do noci, rozprávali sa, aj keď ich súrodenci už odišli. Obaja sa rozhodli, že sú ochotní skúsiť ten vzťah a byť spolu. Naučili sa, že láska nespozná hranice a že niektoré lásky sa jednoducho vracajú.
Dnes sú šťastným manželským párom, ktorý dokázal, že láska na lásku sa niekedy oplatí počkať a že jej puto prekoná aj hranice.
3. Príbeh: Na druhý pokus
Simona bola mamičkou trojročného Kubíka, mala za sebou rozchod s Kubíkovým otcom, ktorý nebol ľahký. Veď ich opustil, keď bol Kubík ešte bábätko. Túžila nájsť k sebe muža a Kubíkovi otecka, bola však mužovi sklamaná a zároveň pri hľadaní celkom náročná.
Randiť ako slobodná mamička s malým dieťaťom nie je úplne jednoduché. Zvlášť, keď nemáte pre dieťa stráženie. Všetky jej kamarátky mali už svoje životy, svojich partnerov a Simona im ich závidela, aj keď im to samozrejme priala.
Skúška
Možno zo zúfalosti, možno z pragmatickosti, podala si Simona inzerát do niekoľkých zoznamiek. Treba poznamenať, že to bola krásna žena. Hneď po prvom mesiaci jej bolo jasné, že v „bežnej zoznamke“ šťastie nenájde. Tie odpovede boli niekedy až nechutné. Nechala si teda zoznamku iba jednu, platenú VIP. Občas nejaká odpoveď prišla, ale väčšinou to bolo v nesprávny čas alebo… jednoducho sa jej ten muž nepozdával. Bola vážne náročná.
Niekto z mužov bol pekný, niekto vtipný, jeden mal rád deti, iný zase varil. Keby tak išlo, vziať si z každého niečo, to by bola paráda. Jedna odpoveď jej prišla aj pred Vianocami, ale len sa pozrela na fotku a všetko zmazala. To jednoducho nebol čas na zoznamovanie. Kubík bol do toho práve chorý.
Ten muž, Robert, bol však neoblomný a po dvoch mesiacoch sa Simone ozval na inzerát znova. S inou profilovou fotkou, s iným textom. Asi už naňho zabudla a vôbec si ho so zmazanou odpoveďou nespojila. Slovo dalo slovo, ona sa rozhodla, že mu dá šancu. Zišli sa a nebola to z jej strany láska na prvý pohľad, to ani náhodou – spomenula si aj na tú zmazanú správu. Očaril ju, ale svojím správaním, bol to muž s veľkým M, ktorý vedel žene zalichotiť, pomôcť, poradiť, vypočuť. Presne takého si vedľa seba priala. A jeho vzhľad? Pár kíl navyše? Tak na tých sa rozhodli, že zapracujú spoločne, do svadby budú preč. A to sa tiež podarilo, nielen, že spoločne mali rozprávkovú svadbu, ale Kubík už má aj sestričku, malú krásnu Juditku.
Zdroj: extrafit.cz
