Mikroplasty sú malé čiastočky plastov, ktoré vznikajú rozkladom väčších plastových predmetov alebo sú vyrábané priamo v mikroskopických rozmeroch. Ide o kúsky menšie ako 5 milimetrov, často voľným okom takmer neviditeľné, ktoré prenikajú do všetkých kútov našej planéty.
Kde sa mikroplasty vyskytujú?
Tieto drobné plastové častice sú dnes prítomné prakticky všade v životnom prostredí. Nachádzajú sa vo vode, v pôde, v atmosfére, na horských vrcholoch, na polárnych ľadovcoch, ale aj v moriach a oceánoch, kde tvoria obrovské množstvá odpadu. Podľa údajov medzinárodných organizácií sú oceány doslova zaplavené biliónmi týchto drobných častíc, pričom časť z nich klesá až na morské dno.
Ako sa mikroplasty dostávajú do ľudského organizmu?
Ľudia sa s mikroplastmi dostávajú do kontaktu najmä cez potraviny, nápoje a vzduch. Plastové častice sú prítomné v pitnej vode, balených nápojoch, potravinách balených do plastových obalov, ale aj vo vzduchu, ktorý dýchame. Mikroplasty sa tiež v minulosti zámerne pridávali do niektorých kozmetických výrobkov, zubných pást či čistiacich prostriedkov, čo ešte zvýšilo ich prítomnosť v každodennom živote.
Mikroplasty v potravinovom reťazci
Problém mikroplastov sa neobmedzuje len na priamu konzumáciu človekom. Súčasťou životného prostredia sa stali natoľko, že prenikajú aj do prírodného potravinového reťazca. Malé vodné živočíchy konzumujú mikroplasty v domnení, že ide o potravu, následne tieto živočíchy slúžia ako potrava pre väčších predátorov. Týmto spôsobom mikroplasty postupne putujú ekosystémom, až sa dostanú do tiel ľudí konzumujúcich ryby alebo morské plody.
Potenciálny vplyv mikroplastov na zdravie človeka
Výskumy naznačujú, že mikroplasty majú schopnosť preniknúť aj cez prirodzené obranné mechanizmy ľudského tela. Drobné čiastočky môžu prechádzať cez cievne steny a dokonca prekonávať hematoencefalickú bariéru, ktorá oddeľuje mozgové tkanivo od krvného obehu. Niektoré odborné štúdie už naznačili, že mikroplasty by mohli mať negatívne účinky na správanie zvierat a potenciálne aj ľudí.
Výsledky pokusov na zvieratách ukázali, že vystavenie mikroplastom spôsobuje zmeny správania, zníženú schopnosť učenia či problémy s pamäťou. Vplyv na človeka zatiaľ nie je dostatočne preskúmaný, no vedci predpokladajú, že podobné riziká existujú aj pre ľudské zdravie. Odhaduje sa, že priemerný človek za rok nevedome prijme desaťtisíce mikroplastických častíc.
Opatrenia na obmedzenie mikroplastov
Mnohé krajiny sa snažia znižovať množstvo plastového odpadu rôznymi opatreniami. Patria k nim obmedzenia jednorazových plastových výrobkov, podpora recyklácie, zlepšenie spracovania odpadu, ale aj verejné kampane na informovanie obyvateľov o rizikách mikroplastov. Napriek tomu, rozsah opatrení sa výrazne líši v jednotlivých regiónoch sveta a mnohé z krajín s najvyššou produkciou plastov zatiaľ tieto opatrenia aplikujú len v obmedzenej miere.
Nutnosť medzinárodnej spolupráce
Z dôvodu globálneho charakteru problému mikroplastov sa ukazuje ako nevyhnutná medzinárodná spolupráca. Na efektívne zníženie množstva mikroplastov v životnom prostredí bude potrebné koordinovať činnosti na celosvetovej úrovni. Tieto činnosti by mali zahŕňať nielen redukciu produkcie a používania plastov, ale aj efektívnejšie spracovanie a likvidáciu odpadu, ktorý už existuje.
V súčasnosti prebieha intenzívny výskum, ktorý má priniesť viac informácií o skutočnom vplyve mikroplastov na ľudské zdravie. Kým však nie sú známe konkrétne dôsledky, je rozumné prijímať preventívne opatrenia už dnes, pretože mikroplasty môžu predstavovať zdravotné riziko, ktoré sme zatiaľ iba začali objavovať.
