Mikroplasty predstavujú plastové častice menšie než 5 milimetrov. V posledných desaťročiach ich podiel v prírode dramaticky rastie, predovšetkým v dôsledku stúpajúcej produkcie plastových výrobkov na celom svete. Súčasné odhady hovoria o vyše 300 miliónoch ton plastov vyrobených každý rok, pričom modely predpokladajú, že v roku 2023 mohlo v svetových oceánoch plávať okolo 2,5 milióna ton plastových častíc – čo je viac ako desaťnásobok množstva z roku 2005.
Čoraz väčší dôraz sa kladie na otázku, ako tieto miniatúrne častice ovplyvňujú zdravie ľudí. Nedávno zverejnená štúdia v časopise Nature Medicine naznačuje, že mikroplasty a ešte menšie nanoplasty (ktorých veľkosť sa pohybuje v rozsahu 1 – 1 000 nanometrov) sa v ľudskom mozgu môžu hromadiť vo väčšej miere ako v iných orgánoch, napríklad v pečeni či obličkách. Okrem toho vedci zistili, že vzorky mozgov z roku 2024 obsahovali omnoho vyššie koncentrácie týchto plastových častíc než vzorky z roku 2016. Zvýšené množstvo mikroplastov a nanoplastov sa navyše častejšie pozorovalo v mozgoch ľudí s diagnostikovanou demenciou. Hoci štúdia neprináša priamy dôkaz, že tieto plastové fragmenty spôsobujú demenciu, vyvoláva vážne otázky o ich potenciálnom dopade na zdravie človeka
Plastové čiastočky, ktoré prenikajú do všetkých kútov sveta
Dôvod, prečo sú mikroplasty v prírode tak rozšírené, spočíva v tom, že väčšie plastové predmety (napríklad PET fľaše, igelitové tašky, polystyrénové obaly) sa vplyvom UV žiarenia, teplotných zmien a mechanického opotrebovania postupne rozpadajú na menšie a menšie kúsky. Tie dokážu voľne cirkulovať vo vode, pôde a dokonca aj v ovzduší. V prostredí interiérov – napríklad v obytných domoch či kanceláriách – sa mikroplasty a nanoplasty uvoľňujú z kobercov, nábytku, textílií a ďalších plastových výrobkov. V dôsledku toho je vzduch vo vnútri budov často bohatší na tieto drobné fragmenty než vzduch vonku.
Už od 70. rokov 20. storočia sa mikroplasty skúmajú v oceánoch, kde sa zistilo, že ich požívajú rôzne morské živočíchy. Tým sa plastové častice dostávajú aj do organizmov rýb a iných foriem morského života, ktoré bežne konzumuje človek. Problém sa však neobmedzuje iba na oceány. Mikroplasty totiž nachádzame v tkanivách mnohých poľnohospodárskych zvierat – vrátane kráv, ošípaných a hydiny – a rovnako v pľúcach, placentách či dokonca v kostnej dreni ľudí.
Napriek intenzívnemu výskumu však stále nie je celkom jasné, aké zdravotné dôsledky môže mať prítomnosť mikroplastov v ľudskom tele. Keďže ich koncentrácia v životnom prostredí rastie, vedci sú nútení hľadať odpovede na to, či a ako môžu tieto častice zasahovať do životne dôležitých procesov v organizme.
Prekvapivé zistenia: mozog ohrozenejší než pečeň či obličky
Výskumný tím, ktorý publikoval štúdiu v Nature Medicine, analyzoval 52 vzoriek ľudského mozgu pochádzajúcich z rokov 2016 a 2024, konkrétne z čelnej kôry – tej časti mozgu, ktorá zodpovedá za rozsiahle kognitívne funkcie, ako je rozhodovanie, úsudok či motorická kontrola. Tímy vedcov preskúmali taktiež vzorky pečene a obličiek z rovnakých tiel, pričom použili rôzne metódy mikroskopického zobrazovania a molekulárnej analýzy, aby rozlíšili chemické zloženie príslušných častíc.
Štúdia priniesla dva kľúčové poznatky:
- Vyššia koncentrácia mikroplastov a nanoplastov v mozgu než v pečeni či obličkách.
- Výrazný nárast množstva plastových častíc od roku 2016 do roku 2024 – vedci odhadujú, že celková hmotnosť plastov prítomných v mozgových vzorkách vzrástla približne o 50 %.
Podľa štúdie je pravdepodobné, že prudko rastúca koncentrácia plastových častíc v ovzduší a vo vode vedie k čoraz väčšej expozícii ľudského organizmu. Ako sa do tela dostanú? Okrem bežnej konzumácie kontaminovaných potravín či vody, môžu ľudia vdychovať mikroplasty cez nos priamo do čuchového bulbu, čo je oblasť v mozgu zodpovedná za vnímanie pachov. Týmto spôsobom môžu prejsť aj hematoencefalickou bariérou, ktorá za normálnych okolností bráni prenikaniu škodlivých látok z krvného obehu do mozgu.
Nezanedbateľným zistením je aj fakt, že množstvo mikroplastov sa v jednotlivých orgánoch nelíši podľa veku. Ako vysvetľuje profesor farmaceutických vied z Univerzity v Novom Mexiku, poukazuje to na schopnosť ľudského tela tieto častice nejakým spôsobom spracovať či vylúčiť, keďže sa nepozoroval kontinuálny nárast koncentrácie mikroplastov u starších jedincov.
Demencia a mikroplasty: možné prepojenie, no nie dôkaz
Najviac znepokojujúcim aspektom je zistenie, že u dvanástich ľudí, ktorým bola diagnostikovaná demencia, vedci objavili približne troj- až päťnásobne vyššie koncentrácie mikroplastov a nanoplastov v mozgu. Štúdia priamo nepreukazuje, že tieto častice spustili neurodegeneratívne zmeny, ale naznačuje koreláciu, ktorá stojí za podrobnejší výskum.
Odborníciupozorňujú, že to môže súvisieť s oslabovaním hematoencefalickej bariéry. U ľudí s demenciou je táto bariéra často narušená, v dôsledku čoho môžu ľahšie prenikať rôzne látky do mozgu. To znamená, že zvýšené množstvo mikroplastov môže byť dôsledkom zhoršeného stavu mozgových ciev a nie nutne primárnym pôvodcom choroby.
Napriek tomu tieto zistenia vyvolávajú otázky, či a do akej miery môžu mikroplasty ovplyvňovať progresiu neurodegeneratívnych ochorení alebo iných ochorení spojených s mozgom. Širšie dopady na populáciu môžu byť značné, keďže demencia patrí k najčastejším neurologickým diagnózam v staršom veku. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) postihuje demencia desiatky miliónov ľudí na celom svete a ich počet každoročne rastie.
Ako môžu mikroplasty prispieť k ďalším zdravotným rizikám
S narastajúcim množstvom mikroplastov a nanoplastov v životnom prostredí sa vedci obávajú aj ďalších zdravotných dôsledkov. Niektoré predošlé štúdie naznačili, že plastové častice v tepnovom riečisku by mohli prispieť k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych chorôb. Iný výskum zas poukazuje na to, že pri kontakte s rakovinovými bunkami v žalúdku sa tieto bunky môžu rýchlejšie šíriť.
Hoci zatiaľ nemáme jednoznačné dôkazy, že mikroplasty priamo spôsobujú konkrétne choroby, fakty o ich rozšírení a prítomnosti v ľudských tkanivách sú samy osebe dostatočne alarmujúce. Z hľadiska princípu predbežnej opatrnosti sa vedci zhodujú, že je dôležité pokračovať v dôkladnom výskume a zistiť, do akej miery môžu tieto častice zasahovať do fyziologických procesov alebo zhoršovať existujúce ochorenia.
Prečo sú mikroplasty v mozgu také nebezpečné?
Mozog je považovaný za jeden z najlepšie chránených orgánov v ľudskom tele, a to vďaka hematoencefalickej bariére. Táto bariéra rozhoduje o tom, ktoré látky sa z krvného obehu dostanú do mozgového tkaniva a ktoré zostanú mimo neho. Ak je však táto „ochranná brána“ narušená, môžu sa do mozgu preniknúť aj látky, ktoré by tam za normálnych okolností nikdy neskončili.
Fluorescenčné mikrofotografie uverejnené pri tejto štúdii zobrazovali situácie, keď bola hematoencefalická bariéra narušená nejakým ochorením alebo zranením. Červená fluorescenčná látka v týchto snímkach unikala z ciev do okolitých tkanív, čím sa vizuálne potvrdil problém s tesniacou funkciou bariéry. Platí, že akákoľvek látka, ktorá cez ňu prejde – či už sú to vírusy, baktérie alebo v tomto prípade plastové čiastočky – môže spôsobiť v okolitých mozgových bunkách vážne škody.
Okrem toho existuje teória, že nanoplasty a mikroplasty sa môžu usadzovať priamo v neurónoch alebo mozgových bunkách, čo môže ovplyvňovať ich funkciu, potenciálne viesť k zápalom alebo k iným formám poškodenia buniek.
Výzvy do budúcnosti: viac výskumu a obmedzenie plastov
Profesor a jeho tím plánujú pokračovať v skúmaní celého mozgu, nielen čelnej kôry. Chcú presne určiť, či sa mikroplasty a nanoplasty hromadia vo zvýšenej miere v niektorých špecifických oblastiach mozgu a či je možné nájsť súvislosť medzi týmito lokalitami a konkrétnymi zdravotnými problémami (napríklad v súvislosti s neurodegeneratívnymi ochoreniami, poruchami správania či kognitívnymi poruchami).
Čo vieme robiť už teraz?
- Znížiť spotrebu jednorazových plastov: Každá snaha o obmedzenie plastových obalov, tašiek či PET fliaš môže pomôcť zmenšiť objem plastového odpadu.
- Pravidelne vetrať a upratovať: V interiéroch je množstvo jemných plastových prachových častíc často vyššie ako v exteriéri, preto vedci odporúčajú častejšie vysávanie, utieranie prachu a vetranie domácnosti.
- Vyhýbať sa kozmetike s plastovými mikroguľôčkami: Niektoré peelingy či iné kozmetické výrobky obsahujú malé plastové čiastočky priamo ako súčasť produktu. Pri umývaní sa tak ľahko dostávajú do vody a následne do kanalizácie.
- Využívať alternatívy k plastom: Hoci sa plastom úplne vyhnúť nedá, rastie ponuka biologicky rozložiteľných materiálov, sklenených obalov a iných menej problematických variantov.
Technologické riešenia: červy, huby a nové filtre
Vedecká komunita sa okrem výskumu dopadov sústreďuje aj na vývoj technológií, ktoré by vedeli mikroplasty z prostredia odstraňovať alebo aspoň znižovať ich negatívne účinky. Zaujímavým príkladom je druh červa schopného spracovávať polystyrén – či už ho štiepi na menšie časti, alebo využíva ako zdroj energie, to je ešte predmetom skúmania. Ďalšie pokusy sa zameriavajú na huby či baktérie, ktoré dokážu určitým spôsobom rozkladať plastový materiál.
V oblasti pitnej vody existuje celý rad projektov, ktoré sa pokúšajú navrhnúť efektívne filtre zachytávajúce mikroplasty. Hoci zatiaľ nejde o univerzálne riešenia pre všetky bežné domácnosti, na niektorých miestach sa už testujú spôsoby, ako mikroskopické častice odstrániť z komunálnych zásob vody predtým, než sa voda dostane ku konečnému spotrebiteľovi.
Svet zaplavený plastmi: prečo musíme konať
Dnes už prakticky neexistuje miesto, kde by sa nenachádzali mikroplasty – nachádzame ich v horských vrcholoch, v polárnych oblastiach a dokonca aj v dažďových oblastiach, kde ich vietor a voda dopravujú na veľké vzdialenosti. Svet bez plastov je v tejto chvíli ťažko predstaviteľný a ani okamžité zastavenie ich výroby by nás nezbavilo obrovského množstva častíc, ktoré sa už v prostredí nachádzajú.
Práve tento stav by mal byť varovným signálom, aby sa zaviedli intenzívnejšie opatrenia na obmedzenie znečistenia a na znižovanie možných zdravotných rizík. Jej slová potvrdzujú aj iní vedci, ktorí zdôrazňujú princíp predbežnej opatrnosti: hoci ešte presne nevieme, aké všetky negatívne následky môže mať prítomnosť mikroplastov a nanoplastov v ľudskom organizme, už samotný fakt ich nezvratnej prítomnosti v životnom prostredí by nás mal motivovať k aktívnemu hľadaniu riešení.
Zhrnutie a výhľad do budúcnosti
- Mikroplasty a nanoplasty v ľudskom mozgu: Najnovšie výskumy potvrdzujú, že sa hromadia v mozgu vo väčšej miere ako v iných orgánoch, ako sú pečeň či obličky.
- Rýchly nárast koncentrácie: Medzi rokmi 2016 a 2024 zaznamenali vedci zvýšenie až o 50 %, čo odráža prudký rast používania plastov a ich rozklad v životnom prostredí.
- Možné prepojenie s demenciou: U osôb s diagnostikovanou demenciou sa našli niekoľkonásobne vyššie hladiny mikroplastov, čo vyvoláva otázky o ich úlohe v ochoreniach mozgu. Neexistuje však dôkaz priamej príčinnej súvislosti.
- Zdravotné riziká: Potenciálne riziká môžu súvisieť s kardiovaskulárnymi ochoreniami, šírením nádorových buniek a inými problémami, no stále chýbajú hlbšie dôkazy.
- Preventívne opatrenia: Obmedzenie jednorazových plastov, dôkladné vetranie či vysávanie vnútorných priestorov, preferovanie kozmetiky bez plastových mikroguľôčok a hľadanie technologických riešení (napríklad účinné filtre) sú kľúčové kroky, ktoré môže podniknúť každý jednotlivec aj organizácie.
S narastajúcim množstvom plastového odpadu a stúpajúcim počtom štúdií, ktoré dokazujú prítomnosť mikroplastov v ľudských telách, sa stáva nevyhnutné rozšíriť a prehĺbiť výskum. Veda stále nedokáže s istotou povedať, aké môžu byť dlhodobé dôsledky hromadenia mikroplastov v orgánoch, najmä v mozgu. Isté však je, že plastové znečistenie bude v nasledujúcich rokoch aj naďalej významnou environmentálnou a zdravotnou výzvou.
Riešenie sa nebude hľadať ľahko, pretože plasty sú zakorenené takmer vo všetkých oblastiach moderného života. Napriek tomu musíme nájsť spôsoby, ako minimalizovať ich dopad na náš organizmus – či už prostredníctvom inovácií v materiálovej chémii, environmentálne zodpovedných rozhodnutí výrobcov a spotrebiteľov alebo systematickej zmeny prístupu k odpadovému hospodárstvu. Ak nič iné, už len samotná možnosť, že mikroplasty môžu zohrávať úlohu v závažných neurologických ochoreniach, by nás mala viesť k oveľa dôslednejšiemu nakladaniu s plastovými výrobkami.
