Demenciu väčšina ľudí spája hlavne s výpadkami pamäte, dezorientáciou či problémami s komunikáciou. Oveľa menej známe je však to, že na túto závažnú neurologickú chorobu môžu upozorniť aj vaše ruky. Odborníci totiž identifikovali jeden nenápadný signál, ktorý by ste rozhodne nemali prehliadnuť.
Nenápadný symptóm, ktorý väčšina ľudí ignoruje
Pri sledovaní varovných príznakov demencie sa často zameriavame najmä na zabúdanie mien, strácanie vecí či neschopnosť správne formulovať vety. Len málokto by si spojil demenciu s rukami. No práve pohyby rúk môžu byť kľúčom k pochopeniu, že sa niečo deje.
Čo však znamená, ak si niekto začína často a nervózne žmoliť ruky, neustále ich trie, prípadne sa bezcieľne hrá s predmetmi alebo oblečením?
Ruky ako zrkadlo mysle
Podľa britskej Alzheimerovej spoločnosti (Alzheimer’s Society) sa práve intenzívne pnutie rúk, neustále šklbanie oblečenia alebo nervózne dotyky predmetov často objavujú v pokročilejších štádiách demencie. Tieto prejavy sú oveľa menej nápadné než zábudlivosť, no pre blízkych môžu byť prvým jasnejším upozornením, že je načase vyhľadať odborníka.
„Veľa pacientov s demenciou trpí vnútorným nepokojom, ktorý nedokážu vyjadriť slovami. Tento nepokoj sa prejavuje práve tým, že si nervózne pnú ruky, šklbú za okraje svojho oblečenia, prípadne sa nevhodne dotýkajú seba či iných ľudí na verejnosti,“ uvádzajú odborníci.
Neurológ vysvetľuje tento jav nasledovne: „Ruky človeka sú doslova zrkadlom mozgových funkcií. Neustále žmolenie predmetov či bezcieľne pohyby prstov môžu naznačovať, že mozog postupne stráca kontrolu nad bežnými, automatickými činnosťami. Takéto správanie nie je len náhodné, ale odzrkadľuje vnútorný zmätok, stres či dokonca bolesť.“
Čo vyvoláva tento nepokoj?
Podľa odborníkov sa tento nepokoj objavuje z viacerých dôvodov. Okrem samotného poškodenia mozgových funkcií môže byť dôsledkom nepohodlia, bolesti alebo potreby, ktorú človek nedokáže jasne vyjadriť – napríklad nutnosť ísť na toaletu, pocit chladu alebo prehriatia, či dokonca emocionálny stres.
„Nepokoj sa môže týkať aj osobnosti pacienta. Napríklad človek, ktorý celý život rád pracoval rukami alebo bol veľmi aktívny, môže aj v pokročilom štádiu demencie pociťovať naliehavú potrebu aktivity,“ dopĺňa odborník.
Nie je to len staroba
Častou chybou je považovať nervózne a nepokojné ruky za prirodzený prejav staroby. Lekári však zdôrazňujú, že takéto správanie rozhodne nie je normálne ani bežné a môže byť významným varovným signálom neurologických ochorení, medzi ktoré patrí aj Alzheimerova choroba či iné formy demencie.
Ak si všimnete u seba alebo u vašich blízkych zvýšenú nervozitu a nezvyčajné pohyby rúk, je potrebné venovať tomu zvýšenú pozornosť. Nemusí ísť vždy hneď o demenciu – takéto prejavy môžu súvisieť napríklad aj s bolesťou kĺbov, stresom či inými zdravotnými problémami. Pokiaľ sa však k nim pridajú aj ďalšie prejavy, ako je zabúdanie, zmeny nálad alebo problémy s orientáciou, je návšteva lekára veľmi dôležitá.
„Čím skôr sa ochorenie odhalí, tým lepšie sa dá zvládať a výrazne to ovplyvní kvalitu života pacienta aj jeho rodiny,“ upozorňuje neurológ.
Čo robiť, ak sa objavia takéto príznaky?
Experti odporúčajú ľuďom s demenciou pravidelne poskytovať zmysluplné aktivity, ktoré môžu pomôcť uvoľniť nepokoj a nervozitu rúk. Skvelým riešením môže byť napríklad špeciálna škatuľa s osobnými predmetmi – fotografiami, šperkmi či suvenírmi. Táto metóda pomáha pacientovi nielen zamestnať ruky, ale zároveň aktivuje jeho pamäť a pripomenie mu dôležité udalosti z jeho života.
Pomáhajú aj jednoduché fyzické aktivity, ako je prekladanie predmetov, skladanie oblečenia, alebo iné nenáročné činnosti prispôsobené schopnostiam a záujmom pacienta. „Takto pacient získava pocit užitočnosti a zároveň sa znižuje jeho vnútorný nepokoj,“ zdôrazňuje odborník.
Ruky môžu byť skutočne cenným indikátorom, ktorý nás upozorní na zdravotné problémy skôr, než sa stanú veľmi vážnymi. Ak teda spozorujete neustále nervózne pohyby u vašich blízkych alebo aj u seba, nepodceňujte to. Radšej sa obráťte na odborníka a uistite sa, že ide o prejav stresu alebo mierneho diskomfortu, a nie o príznak závažného ochorenia, ako je demencia.
