Cieľom tohto článku určite nie je kritizovať „dnešné deti“. Skôr naopak – ide o to, aby sme rodičom ukázali, že niektoré zdanlivo samozrejmé veci už pre šesťročných školákov také jednoduché nie sú. Diskusie na rodičovských fórach aj odporúčania samotných škôl ukazujú, že začiatok školskej dochádzky môže byť pre dieťa prekvapivo náročný.
Treba si však uvedomiť, že každé dieťa je originál. Niektoré deti už v septembri dokážu prečítať krátke slová, iné majú ešte problém s obliekaním. To je úplne normálne a dôvod na paniku neexistuje – väčšina zručností sa počas prvých mesiacov prirodzene dobehne.
VIDEO: Nerobíme z detí slabochov? Psychologička vysvetľuje najčastejšie omyly vo výchove
Najdôležitejšie je, aby rodičia vytvorili doma atmosféru istoty a podpory. Deti potrebujú cítiť, že majú pri sebe oporu, aj keď sa im niečo nedarí. Veľkou výhodou je, ak navštevovali materskú školu – vedia, čo znamená kolektív, režim a autorita učiteľky. Pre deti, ktoré boli doma s rodičom a mladším súrodencom, môže byť prvý kontakt so školským prostredím väčší šok.
Pozrime sa teda na sedem oblastí, v ktorých dnešní prváčikovia najčastejšie strácajú pôdu pod nohami.
1. Držanie ceruzky, kreslenie a vyfarbovanie
Ešte pred niekoľkými desaťročiami bolo úplne bežné, že deti celé popoludnia kreslili princezné, domčeky alebo autíčka. Dnes však veľa z nich radšej siahne po tablete či mobile. To má zásadný vplyv na jemnú motoriku.
V škole sa potom ukazuje, že deti nevedia správne uchopiť ceruzku, pri písaní stískajú prsty a po pár minútach ich bolí ruka. Učiteľky často hovoria, že niektorí prváci nedokážu nakresliť jednoduchú postavičku, strom alebo dom so strechou. Vyfarbovanie bez vychádzania za okraj je ďalším problémom.
Tieto činnosti pritom nie sú len „hra“ – predstavujú základ budúceho písania a zároveň podporujú fantáziu. Rodičia môžu dieťaťu pomôcť tým, že mu doma pripravia priestor na kreslenie, modelovanie či vystrihovanie.
2. Obúvanie a viazanie šnúrok
Topánky so suchým zipsom zvládne skoro každý, ale zaväzovanie šnúrok je už vyššia liga. Veľa šesťročných detí to stále nezvláda. A pritom nejde len o praktickú vec – viazanie šnúrok rozvíja jemnú motoriku a učí trpezlivosti.
Mnohí rodičia tvrdia, že „šnúrky už netreba“, keďže sa dajú kúpiť pohodlnejšie alternatívy. Lenže v škole sa často prezuje – či už na telesnú, alebo pri vychádzkach – a tam sa bez klasických topánok neobídete. Ak musí učiteľka viazať šnúrky desiatkam detí, berie to čas aj energiu. Preto je lepšie, ak dieťa túto zručnosť natrénuje doma.
3. Rešpektovanie autority
V posledných rokoch sa prístup k výchove výrazne zmenil. Rodičia sa často snažia byť deťom viac kamarátmi než autoritami a aj školy čoraz častejšie preberajú montessori alebo iné liberálnejšie metódy. To všetko má množstvo výhod, no má to aj tienistú stránku – niektoré deti jednoducho nechápu, prečo by mali počúvať pokyny učiteľky.
Pre fungovanie triedy je však rešpekt k učiteľovi kľúčový. Nejde o strach, ale o pochopenie, že škola má svoje pravidlá a učiteľ je ten, kto deti vedie. Bez toho by v triede vládol chaos. Rodičia by mali deťom doma vysvetliť, že pravidlá sú dôležité a že aj v škole sa musia dodržiavať.
4. Slabá schopnosť sústrediť sa
Svet detí sa zrýchlil – krátke videá, hry na mobile či animované rozprávky plné efektov učia deti, že sa stále musí niečo diať. V škole je to však inak. Učiteľka vysvetľuje, deti majú počúvať a vydržať sedieť. A to je často veľký problém.
Učitelia hovoria, že po dvoch až troch minútach výkladu už časť prvákov pozerá z okna alebo sa vrtí na stoličke. Chýba im trpezlivosť a schopnosť dlhšie udržať pozornosť. Dá sa to však trénovať – napríklad čítaním kníh pred spaním, hraním spoločenských hier či jednoduchými aktivitami, ktoré vyžadujú sústredenie.
5. Slabšie vyjadrovacie schopnosti
Deti dnes často hovoria menej plynule a ich slovná zásoba býva chudobnejšia. Hlavným dôvodom je, že rodičia menej čítajú deťom a menej sa s nimi rozprávajú. Čas pred obrazovkami to síce nahrádza, ale nie v prospech jazyka.
Prváčik potom nedokáže súvisle rozprávať, mýli sa, používa krátke útržky viet a nevie zopakovať ani jednoduchú rozprávku. To sa odráža nielen na slovenčine, ale aj na iných predmetoch, kde je potrebné vysvetľovať postupy alebo opisovať myšlienky.
Najlepším riešením je vrátiť sa k starým dobrým zvykom – čítať deťom rozprávky, recitovať básničky, spievať pesničky a hlavne sa s nimi rozprávať.
6. Samostatné používanie toalety
Možno to znie zvláštne, no učiteľky sa s tým stretávajú často. Deti, ktorým doma rodičia dlho pomáhali, sa zrazu v škole stratia. Nevedia si poradiť so zipsom na nohaviciach, nezvládnu sa dôkladne utrieť a niekedy si ani neumývajú ruky.
Pre dieťa to môže byť zdrojom veľkého stresu a občas aj nepríjemnej nehody priamo v lavici. Rodičia túto zručnosť často podceňujú, pritom je pre nástup do školy úplne zásadná. Stačí dať dieťaťu viac dôvery a postupne mu umožniť, aby zvládlo všetky kroky samostatne.
7. Nízka psychická odolnosť
Mnohé deti ťažko znášajú, keď niečo nejde podľa ich predstáv. Stačí drobná kritika od učiteľky alebo prehra v hre a hneď tečú slzy. Sú totiž zvyknuté, že doma ich rodičia za všetko chvália a so skutočným neúspechom sa stretávajú len zriedka.
Život však nie je iba o víťazstvách. Deti by mali pochopiť, že chyba nie je koniec sveta, ale príležitosť na zlepšenie. Ak sa to nenaučia, môže im to v budúcnosti komplikovať nielen školu, ale aj prácu či vzťahy.
Psychická odolnosť sa dá trénovať – napríklad športom, hrami, ale aj tým, že doma nastavíme jasné hranice a neustupujeme pri každom nezdare.
Či už má váš prváčik problém s ceruzkou, so šnúrkami alebo s trpezlivosťou, pamätajte, že všetko sa dá naučiť. Potrebuje to len čas, pokojný prístup a veľa povzbudenia. Ak dieťa ešte niektorú zo spomínaných zručností nezvláda, netreba ho trápiť. Lepšie je zvoliť hravú formu tréningu – výsledky sa určite dostavia.
