Každý z nás má svoje obľúbené jedlá a ani historické osobnosti na tom neboli inak. Jednou z najvýraznejších gurmánok minulosti bola bezpochyby rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Mária Terézia. Tá si dopriala všetko, na čo mala chuť, pričom sladkosti – predovšetkým čokoládu – milovala doslova bezmedzne. Čokoládová polievka patrila medzi jej najväčšie slabosti.
Cisárovná, ktorá si dopriala bez výčitiek
Mária Terézia patrí medzi najvýznamnejšie ženy európskej histórie nielen vďaka významným reformám a politickým úspechom, ale tiež kvôli svojej nevšednej postave, ktorá s pribúdajúcim vekom výrazne naberala na objeme. Hoci sa na jej postave podpísalo úctyhodných šestnásť pôrodov, ešte väčší vplyv mala nepochybne jej láska k jedlu. Sladké pokrmy, predovšetkým tie s čokoládou, sa pre ňu stali každodennou nevyhnutnosťou. Bez čokolády si jednoducho nevedela predstaviť svoj život.
Zaujímavosťou je, že čokoládová polievka nie je historickým kuriozitom len v prípade Márie Terézie, ale objavuje sa v rôznych podobách aj dnes v mnohých krajinách sveta. Napríklad v niektorých juhoamerických alebo európskych regiónoch ju stále pripravujú ako tradičné jedlo či pochúťku.
Čokoláda – cisárovnin recept na stres aj únavu
Pravdepodobne čokoláda pomáhala panovníčke zvládať náročné situácie. Pri neuveriteľných devätnástich rokoch takmer neustálych tehotenstiev a pôrodov, kombinovaných s intenzívnou prácou na tróne, potrebovala poriadnu dávku energie. A možno práve čokoláda, známa svojimi povzbudzujúcimi účinkami, bola tým „magickým“ prostriedkom, ktorý jej dodával silu zvládať vyčerpávajúce každodenné povinnosti.
Alebo bola skrátka len veľkou labužníčkou, ktorá si dokázala užívať sladkú chuť čokolády v akýchkoľvek formách – bez ohľadu na dôsledky. V mladosti bola ešte štíhla, no s pribúdajúcim vekom a množstvom skonzumovaných sladkostí jej postava nabrala veľmi výrazné krivky.
Večerné hostiny boli ozajstným pôžitkom
Pri pohľade na stravovacie návyky Márie Terézie nie je vôbec prekvapujúce, že časom jej hmotnosť narastala až do problémových rozmerov. Každodenné raňajky, pozostávajúce z horúceho čokoládového nápoja, ešte mohli byť vyvážené dennou aktivitou, no problém bol inde – vo večerných opulentných hostinách.
Cisárovná síce obedovala pomerne jednoducho, no večer sa na stole pravidelne objavovali desiatky rôznych jedál, ktorým panovníčka nikdy nedokázala odolať. Chutilo jej totiž takmer všetko, rada skúšala nové pokrmy a neobmedzovala sa v porciách. Bola gurmánkou v pravom zmysle slova.
Čokoládová polievka – prekvapivá lahôdka, ktorú milovala
Už spomínaná čokoládová polievka patrila k jej absolútne najobľúbenejším pokrmom. Jedla ju s rovnakým pôžitkom, aký dnes my zažívame pri čokoládových pralinkách. Čokoládu si vychutnávala v akejkoľvek podobe – či už ako tabuľky, tekutý nápoj alebo práve hustú, krémovú polievku servírovanú z hlbokého taniera.
Ak vás táto predstava zaujala a máte chuť vyskúšať takúto sladkú delikatesu, príprava vôbec nie je náročná. Podľa historických receptov sa čokoláda jednoducho rozpustí a zmieša so sladeným mliekom. Hustotu jedla potom zabezpečí maslová zápražka jemne ochutená škoricou. A ak by sa vám to zdalo ešte stále málo „výživné“, do taniera môžete pridať kúsok čerstvého masla. Potom sa už len málokto bude čudovať, prečo cisárovná priberala.
Nešlo len o čokoládu – cisárovná ochutnala všetko
Bolo by však chybou myslieť si, že panovníčka žila iba na sladkostiach. Jej gastronomické preferencie boli veľmi rôznorodé. S nadšením si pochutnávala na grilovaných rybách, ktoré jej pripravovali dvorní kuchári, milovala pečené kurčatá upravované ako divina a neodmietla ani jednoduchú hrachovú kašu. Dokonca si veľmi obľúbila aj zemiaky, ktoré boli v tej dobe veľkou novinkou a ktoré sama výrazne podporovala ako vhodnú plodinu pre celú monarchiu.
Sladká bodka musela byť vždy
Na záver každej hostiny však nikdy nechýbal sladký dezert, bez ktorého by jedlo pre cisárovnú nebolo kompletné. Medzi jej najobľúbenejšie zákusky patril orechovo-škoricový koláč, na ktorom si údajne dokázala pochutnávať prakticky kedykoľvek.
Aj keď jej osobný lekár nad týmito kulinárskymi extravaganciami krútil hlavou a snažil sa cisárovnú od prejedania odhovárať, jeho rady nikdy nedokázali zvíťaziť nad vášňou Márie Terézie k dobrému jedlu.
Cisárovná si skrátka dopriala, pretože mohla – a možno by sme si z jej prístupu mohli občas niečo zobrať aj dnes. Veď občasný pôžitok predsa patrí k životu.
