Cesta k vedeckým poznatkom je dláždená zlyhaniami. V kozmonautike obzvlášť platí známa múdrosť, že človek sa najlepšie učí z vlastných chýb. Ukážkovým príkladom tejto pravdy je sovietska družica Kosmos 482, ktorá nikdy nesplnila svoju pôvodnú misiu, teda skúmanie tajomstiev planéty Venuša. Namiesto úspešného odletu do vzdialeného kozmu zostala obiehať Zem a po vyše polstoročí nakoniec nečakane skončila vo vlnách Indického oceánu.
Mnohí by sa možno chceli pousmiať nad faktom, že sovietska technika – dnes považovaná za ruskú – zlyhala. Lenže v kozmonautike to nie je nič zvláštne. História ukazuje, že vesmírny výskum je mimoriadne náročný, a zlyhania sú prirodzenou súčasťou procesu objavovania vesmíru. Nedávno sme boli svedkami explózie americkej rakety Starship, ktorá po neúspešnom štarte dokonca narušila aj letovú prevádzku. Samozrejme, existuje rozdiel v tom, že Starship vyvíja súkromná firma SpaceX, zatiaľ čo družica Kosmos 482 bola výsledkom štátom riadeného vedeckého výskumu. Podstata však ostáva rovnaká – stačí drobná chyba, aby sa plány dramaticky zmenili.
Pôvodná misia Kosmosu 482 mala ambiciózny cieľ. Sonda vypustená zo Zeme medzi 9. a 10. májom 1972 mala v rámci prestížneho sovietskeho projektu Venera (čo v ruštine znamená Venuša) zamieriť práve k tejto susednej planéte. Lenže technické komplikácie spôsobili, že satelit nikdy neopustil zemskú gravitáciu. Namiesto toho 52 rokov krúžil okolo našej planéty ako zvláštny vesmírny prízrak, ktorý pripomínal staré časy intenzívnych vesmírnych pretekov medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi.
Cez prekážky ku hviezdam
Latinské príslovie „per aspera ad astra“ (cez prekážky ku hviezdam) dokonale vystihuje snahu ľudstva dobývať vesmír. Sovieti kedysi získali historické prvenstvo, keď v roku 1961 ako prví vyslali človeka do kozmu. Američania na oplátku pristáli s ľuďmi na Mesiaci. A vesmírne preteky pokračujú ďalej – ďalšou métou ľudstva je teraz Mars, ale aj opätovný návrat na nehostinnú Venušu.
Samotný projekt Venera bol v zásade veľmi úspešný. Jeho najväčším triumfom bola sonda Venera 7, ktorá v decembri 1970 uskutočnila prvé úspešné pristátie na cudzej planéte – práve na Venuši. Americká misia na Marse, ktorá pristála na povrchu červenej planéty, sa realizovala až o šesť rokov neskôr. Za zmienku stojí aj Venera 4, ktorej sa ako prvej v histórii podarilo analyzovať atmosféru inej planéty.
Extrémne podmienky Venuše ako skúška odolnosti
Prečo bol vôbec satelit Kosmos 482 tak odolný? Konštruktéri ju totiž pripravovali na mimoriadne drsné podmienky, aké panujú na Venuši. Táto planéta má totiž teplotu okolo 400 stupňov Celzia, a aby toho nebolo málo, z oblohy tam prší koncentrovaná kyselina sírová. „Každá sonda, ktorú vysielame na Venušu, musí byť doslova pancierovaná,“ vysvetlil britskému Guardianu profesor vesmírnej geodézie z University College London. Kosmos 482 musel zvládnuť obrovské preťaženie až 300 G. Pre porovnanie – už pri hodnote okolo 20 G je pre človeka také preťaženie smrteľné.
Pri preťažení, teda pôsobení extrémne silnej gravitačnej sily, sú kľúčové dva faktory: jej intenzita a smer pôsobenia. „Pilot stíhačky, ktorý váži 70 kg, cíti pri preťažení 3 G tlak na sedadlo rovnajúci sa trojnásobku jeho vlastnej váhy, teda až 210 kg,“ vysvetľujú odborníci z vojenského prostredia. Pri hodnote 300 G, ktorú mala zvládnuť družica, sú to hodnoty absolútne mimo predstaviteľnosti pre ľudské telo.
Návrat po polstoročí a neškodný koniec v oceáne
Bežne satelity, ktoré skončia svoju činnosť, buď riadene zhorí v atmosfére, alebo sú nasmerované do špeciálne určených odľahlých oblastí. Kosmos 482 však vzhľadom na svoju stavbu a extrémnu odolnosť zvládol prechod atmosférou aj po 53 rokoch. Zemskí pozorovatelia mohli iba bezmocne sledovať, ako sa kusy poltonovej sondy rútia smerom k Zemi. Napokon trosky družice neškodne dopadli do Indického oceánu južne od Jakarty. Našťastie, nebol nikto ohrozený a ani nedošlo k žiadnym materiálnym škodám.
Napriek tomu, že pôvodná misia Kosmos 482 bola neúspešná, tento incident opäť upozorňuje na riziká, ale aj neuveriteľnú húževnatosť ľudstva pri dobývaní kozmu. Dokonca aj zdanlivé zlyhania môžu byť príležitosťou na získanie nových poznatkov, ktoré nám pomáhajú v ďalších vesmírnych výpravách
