Ako dlho človek prežije bez kyslíka? Je možné prežiť pád z výšky desiatich kilometrov? A čo sa deje s telom, keď sa ocitne vo výškach, extrémnych horúčavách, mraze či dokonca vo vákuu? Odpovede na tieto otázky hľadá moderná medicína aj extrémne prípady zo života. Niektoré príbehy prežitia doslova vyrážajú dych a ukazujú, že ľudský organizmus je oveľa odolnejší, než by sme si mysleli.
Keď teplota ohrozuje život
Ľudské telo sa cíti najlepšie pri stabilnej teplote približne 36,5 °C. Všetko, čo sa od tejto hodnoty výrazne odchýli, môže predstavovať riziko. Pri vonkajšej teplote nad 40 °C sa organizmus začína prehrievať, dochádza k poruchám termoregulácie a v extrémnych prípadoch až k zlyhaniu srdca.
Ani chlad však nie je menej nebezpečný. Pokiaľ telesná teplota klesne pod 35 °C, hovoríme o hypotermii. Telo vtedy šetrí energiu – obmedzuje prívod krvi do končatín, spomaľuje srdcovú činnosť a znižuje metabolizmus. Ak teplota klesne pod 28 °C, hrozí fibrilácia komôr a následná zástava srdca.
Napriek tomu sa dejú zázraky. Švédska lekárka Anna Bågenholm v roku 1999 prežila 80 minút pod ľadovou vrstvou s telesnou teplotou iba 13,7 °C. Jej srdce sa zastavilo, no po záchrane sa prebrala bez akéhokoľvek poškodenia mozgu a vrátila sa k normálnemu životu.
Dych – niečo, čo berieme ako samozrejmosť
Mozog potrebuje neustály prísun kyslíka. Už po 30 sekundách bez neho sa môžeme dostať do bezvedomia. Po niekoľkých minútach hrozí nezvratné poškodenie mozgových buniek. Bežný človek zadrží dych maximálne na jednu až dve minúty, no profesionálni freediveri – potápači bez prístrojov – dokážu vydržať pod vodou aj desať minút.
V skutočnosti rekordy posúvajú hranice ľudských možností. Španiel Alex Segura v roku 2016 zadržal dych na 24 minút a 8 sekúnd. Tento rekord neskôr prekonal Chorvát Budimir Šobat, ktorý vydržal bez nádychu 24 minút a 37 sekúnd. Samozrejme, v oboch prípadoch išlo o špeciálnu techniku nazývanú hyperventilácia čistým kyslíkom pred ponorom.
Výšky, ktoré zabíjajú
Vo výškach nad 8 000 metrov nad morom sa nachádzame v takzvanej „zóne smrti“. Vzduch je tam tak riedky, že aj pri dýchaní naplno organizmu chýba kyslík. Hemoglobín nie je schopný viazať kyslík efektívne, mozog začína zlyhávať, objavuje sa dezorientácia, halucinácie a strata vedomia. Ak sa človek v takej výške nezdrží len krátko a včas nezostúpi nižšie, často to končí smrťou.
Aj preto sa horolezci po dosiahnutí vrcholu „osmitisícovky“ dlho nezdržiavajú – urobia si fotografiu, vztýčia zástavu a okamžite zostupujú do bezpečnejšej výšky.
Bez vody ani na krok
Voda je pre človeka absolútne nevyhnutná. Bez nej prežijeme v ideálnych podmienkach maximálne týždeň, no pri vysokých teplotách a fyzickej aktivite niekedy len dva či tri dni. Dehydratácia spôsobuje zahušťovanie krvi, problémy s obličkami a celkový kolaps organizmu.
A predsa existujú extrémne prípady. V roku 1979 prežil jeden väzeň na Madagaskare neuveriteľných 18 dní bez prístupu k vode. Zachránila ho kombinácia chladu a úplného pokoja, vďaka čomu telo prešlo do úsporného režimu.
Bez jedla vydržíme podstatne dlhšie
Kým bez vody neprežijeme ani týždeň, bez jedla dokáže človek vydržať aj niekoľko týždňov. Organizmus najprv spotrebuje zásoby glukózy, potom tuky a napokon si berie energiu zo svalov. Pri dostatočnom prístupe k vode je známe, že niektorí ľudia v hladovkách prežili 40 až 60 dní.
Najextrémnejší zaznamenaný prípad hladovania bez trvalého poškodenia zdravia patrí Škótovi Angusovi Barbierimu. Ten držal pôst neuveriteľných 382 dní – pil len vodu a čaj, pod lekárskym dohľadom. Počas tejto doby schudol 125 kilogramov a jeho zdravotný stav sa výrazne zlepšil.
Gravitácia, preťaženie a vákuum
Aj keď to znie ako zo sci-fi filmu, ľudské telo dokáže na krátky čas zvládnuť extrémne preťaženie. Piloti stíhačiek bežne trénujú na preťaženie 9 G, teda deväťnásobok vlastnej hmotnosti. Netreba dodávať, že bežný človek by pri takomto preťažení omdlel do niekoľkých sekúnd. Približne 20 G je už hranica, ktorá býva v mnohých prípadoch smrteľná.
A čo vesmírne vákuum? Na rozdiel od filmov človek vo vesmíre nevybuchne. No bez skafandra stratí vedomie približne do 15 sekúnd a bez rýchlej záchrany do minúty zomiera. Ak sa však podarí zasiahnúť včas, existujú prípady, keď prežitie bez trvalého poškodenia bolo možné.
Telo verzus bolesť: adrenalín je mocný nástroj
Ľudské telo dokáže neuveriteľné veci aj napriek silnej bolesti. V niektorých situáciách nás bolesť len varuje, no nevypne. Adrenalín v extrémnych chvíľach dokáže človeku poskytnúť silu, ktorú by za normálnych okolností nemal.
Už strata dvoch litrov krvi – čo je asi 40 % objemu – býva život ohrozujúca. Rovnako vážne sú popáleniny, ktoré zasiahnu viac ako 30 % tela. V takých prípadoch hrozí smrť najmä v dôsledku infekcie a dehydratácie.
Za zmienku stojí príbeh horolezca Arona Ralstona, ktorý si v roku 2003 vlastnou rukou amputoval ruku, aby sa vyslobodil z kaňonu, kde uviazol. Bez vody, jedla a pomoci prežil päť dní. Jeho neuveriteľná vôľa inšpirovala film 127 hodín.
Psychika: Najkrehkejšia hranica
Fyzické extrémy majú svoje limity, no psychické sú ešte zradnejšie. Dlhodobé ticho, samota, tma či izolácia môžu vážne poškodiť psychické zdravie. Halucinácie sa môžu objaviť už po dvoch dňoch, dezorientácia a poruchy pamäti sú bežné.
Rovnako nebezpečný je aj chronický stres. Nenápadne, no vytrvalo ničí organizmus – oslabuje srdce, imunitu, mení hormonálne funkcie a spôsobuje celé spektrum zdravotných problémov.
Záver? Ľudské telo je neskutočne odolné. A hoci má svoje hranice, v extrémnych situáciách dokáže zázraky. Vôľa žiť, pokoj mysle a adrenalín niekedy rozhodujú o prežití viac než medicína.
