Modrina sama o sebe nie je nič neobvyklé. Vzniká pri poškodení drobných cievok, keď sa pod kožu dostane malé množstvo krvi. U niekoho je to výnimočný jav, u iného bežná súčasť života – stačí mierne ťuknutie a na ďalší deň sa na tele objaví fialová či modrá škvrna.
Hoci väčšinou ide len o estetický problém, časté alebo neprimerané tvorenie modrín môže signalizovať, že telo niečo potrebuje alebo že v organizme niečo nefunguje optimálne.
Čo presne je modrina?
Modrina je podkožný krvný výron, ktorý vznikne pri narušení drobných cievok. Farby sa menia podľa toho, ako krv postupne rozkladá a vstrebáva.
Ak sa však modriny objavujú príliš často, aj po úplne bežných dotykoch, príčin môže byť hneď niekoľko. Jednou z nich je nedostatočný príjem vitamínu K, ktorý hrá dôležitú úlohu pri zrážaní krvi.
Je dôležité zdôrazniť:
➡ Nedostatok vitamínu K nie je najčastejšou príčinou modrín, ale môže k ich zvýšenému výskytu prispieť, najmä ak je príjem zeleniny veľmi nízky.
Vitamín K: nie hrdina zo špenátu, ale zásadný prvok pre cievy
Dlhé roky panoval mýtus, že špenát je „zázrak na železo“. Dnes už vieme, že jeho hlavnou výhodou nie je železo, ale vysoký obsah vitamínu K1 (fylochinónu).
Tento vitamín je kľúčový pre tvorbu špecifických proteínov, ktoré riadia zrážanie krvi. Ak ho je v organizme dlhodobo málo, krv sa zráža pomalšie a drobné cievky môžu ľahšie praskať.
Vitamín K pomáha štyrmi spôsobmi:
- Podporuje správne zrážanie krvi.
- Pomáha udržiavať pevnosť a pružnosť cievnych stien.
- Podieľa sa na procese opravy drobných poškodení pod kožou.
- Prispieva k správnemu spracovaniu vápnika v tele, čo má priaznivý vplyv aj na zdravie kostí.
Tieto fakty sú potvrdené výživovými a fyziologickými štúdiami.
Koľko špenátu treba? Reálne stačí málo
Na pokrytie potreby vitamínu K väčšine ľudí stačí jedna hrst čerstvého špenátu denne alebo menšia porcia inej listovej zeleniny.
Samotný špenát však nie je jediným ani nenahraditeľným zdrojom. Bohato ho obsahujú aj:
- kel
- brokolica
- ružičkový kel
- mangold
- hlávkový šalát a ďalšie zelené druhy
Ak človek takúto zeleninu konzumuje pravidelne, nedostatok vitamínu K je veľmi nepravdepodobný.
Vitamín K sa lepšie vstrebáva s tukom
Keďže ide o vitamín rozpustný v tukoch, telo ho dokáže využiť efektívnejšie, ak sa konzumuje spolu s malým množstvom tuku.
Úplne stačí:
- pokvapkať šalát olivovým olejom
- pridať pár plátkov avokáda
- alebo použiť kvapku masla pri tepelnej úprave
Tepelná úprava vitamín K výrazne neničí
Vitamín K je pomerne stabilný – teplo ho nezničí tak rýchlo ako vitamín C. To znamená, že či už špenát jete čerstvý alebo varený, stále zostáva výborným zdrojom fylochinónu.
Pozor: nie každá modrina je o vitamíne K
Aby bol článok úplne pravdivý, je dôležité doplniť aj širšie súvislosti.
Časté modriny môžu mať rôzne príčiny, napríklad:
- nízky počet krvných doštičiek
- poruchy zrážania krvi
- užívanie liekov na riedenie krvi (warfarín, aspirín)
- nedostatok vitamínu C (krehké cievy)
- ochorenia pečene
- vyšší vek a prirodzené stenčenie kože
- genetické predispozície
Ak sa modriny objavujú náhle, sú bolestivé, veľké alebo pribúdajú bez príčiny, má zmysel vyhľadať lekára.
Môže špenát pomôcť? Áno – ako súčasť širšej prevencie
Pravidelná konzumácia špenátu a inej listovej zeleniny:
- podporuje normálne zrážanie krvi
- prispieva k lepšiemu stavu ciev
- dodáva telu antioxidanty a minerály
- podporuje zdravie kostí
- a môže znížiť náchylnosť na drobné modriny spôsobené bežnými nárazmi
Nie je to však liek. Ide o podporný faktor, ktorý má význam hlavne pri dlhodobom a pravidelnom stravovaní.
Dlhodobý efekt: nie zo dňa na deň
Cievy sa neposilnia za pár hodín. Aby sa prejavila zmena v ich odolnosti, treba zeleninu jesť pravidelne – dni až týždne.
S odstupom času si však mnoho ľudí všimne, že modrín je menej a miznú rýchlejšie.
