Keď psychológ Shane Frederick použil tento krátky, no záludný IQ test vo svojej štúdii, zadal ho viac ako trom tisíckam dobrovoľníkov z rôznych profesií a vzdelávacích oblastí. Výsledky ho však poriadne zaskočili. Len približne 17 percent opýtaných dokázalo správne odpovedať na všetky tri otázky. Zaujímavé je, že nepochodili ani študenti prestížnych škôl ako Yale či Harvard. Čo myslíte, zvládli by ste ho lepšie ako oni?
Autopilot mozgu – náš každodenný spoločník
Všetci to dobre poznáme. Každý deň zažívame situácie, kedy naše mozgy jednoducho šetria energiu a prepínajú na tzv. „autopilota“. Zvyčajne sa to stáva pri rutinných činnostiach ako je zamykanie dverí bytu, cesta autom do práce, či čakanie na červenej na semafore. Preto si neskôr často nedokážeme presne vybaviť, či sme naozaj zamkli alebo ako dlho sme stáli na križovatke.
Naopak, keď príde situácia, ktorá si vyžaduje náročnejšie rozmýšľanie, napríklad vyplňovanie daňového priznania alebo učenie sa nových tanečných krokov, naša hlava sa neraz poriadne zapotí.
Tohto rozdielu medzi automatickým a vedomým uvažovaním si všimol americký psychológ Shane Frederick, ktorý v čase svojej štúdie pôsobil na slávnom Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT). Chcel zistiť, koľko ľudí dokáže cielene prepnúť z rýchleho intuitívneho myslenia, ktoré ponúka okamžité odpovede, na pomalšie, analytické myslenie, ktoré dokáže presnejšie riešiť zložité problémy.
Test kognitívnej reflexie: Prečo je taký náročný?
Shane Frederick vytvoril takzvaný Test kognitívnej reflexie, ktorý je založený na známej teórii dvoch systémov myslenia, ktorú popísali psychológovia Keith Stanovich a Richard West. Prvý systém („systém 1“) je rýchly, spontánny a intuitívny, zatiaľ čo druhý („systém 2“) je analytický, premyslený a vyžaduje vedomé úsilie.
Keď Frederick tento test po prvý raz predstavil širokej verejnosti, výsledky boli prekvapivo zlé. Neuspeli ani tí, u ktorých by ste očakávali vysokú inteligenciu alebo pokročilé analytické schopnosti – vrátane študentov elitných univerzít ako Yale a Harvard. Ukázalo sa, že schopnosť vedome zastaviť automatickú odpoveď a premýšľať nad riešením do hĺbky nie je samozrejmosťou ani u vysoko vzdelaných jedincov.
Výskum tiež odhalil zaujímavý vzťah medzi výsledkami testu a správaním ľudí v bežnom živote. Tí, ktorí dosiahli vyššie skóre, boli podľa Fredericka menej impulzívni a dokázali si radšej počkať na vyššiu odmenu, než by si okamžite vybrali menší, ale okamžitý prospech.
Dôležité však je zdôrazniť, že ak v teste neuspejete, neznamená to automaticky, že ste menej inteligentní. Znamená to len, že v danej chvíli ste dali prednosť rýchlej a intuitívnej odpovedi pred tou analytickou. Z pohľadu evolúcie je toto rýchle rozhodovanie úplne prirodzené a pomáhalo nám prežiť v situáciách, kde išlo o sekundy. V modernom svete však často vedie práve k zbytočným chybám.
Vyskúšajte sa sami – tu sú tri otázky IQ testu:
Na prvý pohľad sú tieto otázky veľmi jednoduché, no práve v tom spočíva ich záludnosť.
1. otázka:
Pálka a loptička spolu stoja 1,10 dolára. Pálka je pritom o 1 dolár drahšia ako loptička. Koľko teda stojí loptička?
2. otázka:
Ak päť strojov vyrobí päť produktov za päť minút, ako dlho potrvá, kým 100 strojov vyrobí 100 produktov?
3. otázka:
Na jazere rastie záhon lekien. Každý deň sa plocha tohto záhona zdvojnásobí. Ak trvá 48 dní, kým lekno pokryje celú hladinu jazera, za koľko dní pokryje polovicu jazera?
Najčastejšie odpovede – a prečo sú nesprávne?
Mnoho ľudí odpovedá intuitívne: loptička stojí 10 centov, 100 strojov potrebuje 100 minút a lekno pokryje polovicu jazera za 24 dní. Avšak podľa Fredericka sú tieto odpovede chybné.
Správne odpovede sú:
Loptička stojí 5 centov. Ak by totiž stála 10 centov, pálka by musela stáť 1,10 dolára (teda o dolár viac ako loptička), čo by spolu dalo 1,20 dolára namiesto 1,10 dolára.
100 strojov vyrobí 100 produktov za 5 minút. Každý stroj totiž vyrába jeden produkt za 5 minút, takže aj sto strojov zvládne túto úlohu za rovnaký čas.
Lekno pokryje polovicu jazera za 47 dní. Ide o typický príklad exponenciálneho rastu, kde sa plocha každý deň zdvojnásobuje. Ak je 48. deň pokryté celé jazero, deň predtým musela byť pokrytá presne polovica, teda 47. deň.
Frederick zdôrazňuje, že fascinujúcou časťou tohto testu je práve nutnosť spomaliť a zamyslieť sa nad odpoveďou, namiesto automatického prijatia prvej možnosti, ktorá sa nám zdá správna.
