Vedeli ste, že bežne dostupný liek, po ktorom často siahame pri bežných bolestiach, by mohol zohrávať dôležitú úlohu aj pri liečbe nádorových ochorení? Štúdia z Veľkej Británie poukazuje na to, že pravidelné užívanie aspirínu môže znížiť riziko úmrtia na rakovinu. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, čím je to spôsobené, aké ďalšie lieky majú podobné účinky a na čo si dať pozor pri ich dlhodobom užívaní.
Štúdia z Oxfordu a prekvapivé výsledky
Skupina vedcov z Oxfordskej univerzity skúmala účinky aspirínu na vyše 25 000 pacientoch po dobu štyroch až ôsmich rokov. Ich výsledky boli pozoruhodné: u osôb, ktoré každý deň užívali aspirín, kleslo riziko úmrtia na rakovinu až o 21 % v porovnaní s tými, ktorí tento liek nebrali. Aj keď to môže znieť na prvé počutie prekvapivo, odborníci sa zhodujú, že pozitívny vplyv aspirínu na organizmus sa spája najmä so schopnosťou riediť krv a tak znižovať riziko tvorby krvných zrazenín.
Podobné závery z viacerých výskumov
Oxfordský tím nebol jediný, ktorý sa téme účinkov aspirínu venoval. Významná medzinárodná skupina vedcov svoj výskum publikovala v magazíne Nature a rovnako prišla so závermi o priaznivom vplyve tohto voľne dostupného lieku na šírenie rakoviny. V experimentoch na myšiach, ktoré trpeli nádorovými ochoreniami, vedci zaznamenali, že metastázy do iných orgánov sa u zvierat užívajúcich aspirín tvorili v oveľa menšom rozsahu. Tieto poznatky naznačujú, že potláčanie šírenia rakoviny môže súvisieť práve s antiflogistickým (protizápalovým) a antikoagulačným (riediacim) účinkom aspirínu.
Prečo práve aspirín a aké ďalšie lieky ho môžu zastúpiť?
Aspirín (kyselina acetylsalicylová) je známy predovšetkým tým, že pomáha pri bolestiach hlavy, zubov alebo pri zvýšenej teplote. Zníženie zhlukovania krvných doštičiek je však jednou z jeho kľúčových vlastností – zabraňuje tak tvorbe krvných zrazenín, a tým môže sekundárne ovplyvňovať rast a šírenie rakovinových buniek v tele. Podobné vlastnosti majú napríklad aj lieky ako anopyrín či acylpyrín, ktoré taktiež pôsobia na zrážanlivosť krvi.
Nezanedbajte možné riziká
Predtým, než človek siahne po dennom užívaní aspirínu, je dôležité poznať aj prípadné negatívne účinky. Medzi najvýznamnejšie patrí zvýšené riziko vnútorného (najmä žalúdočného) krvácania. Lekári sa však v mnohých prípadoch zhodujú, že priaznivé dopady na zdravie, hlavne pri určitých rizikových skupinách, môžu prevyšovať toto nebezpečenstvo. Konzultácia s lekárom je však vždy kľúčovým krokom – obzvlášť u ľudí, ktorí majú v anamnéze ochorenia srdca, ciev či tráviaceho traktu.
Prístup lekárov a bežná prax v budúcnosti
Člen oxfordského výskumného tímu, uvádza, že sám začal užívať aspirín po štyridsiatke a plánuje v ňom pokračovať do svojho sedemdesiateho roku života. Dôvodom je fakt, že riziko nežiaducich vedľajších účinkov, ako je napríklad krvácanie, môže stúpať práve vo vyššom veku.
Pravidelné podávanie aspirínu pacientom s diagnostikovanou rakovinou síce nie je v súčasnosti úplne rozšírenou praxou, no mnohé štúdie prinášajú dostatočne silné dôkazy, že by sa to mohlo v budúcnosti zmeniť. Aj keď ide stále o pomerne kontroverznú tému, viacerí odborníci veria, že vyvážené dávkovanie tohto lieku – spolu s odborným dohľadom – by mohlo predstavovať jednoduchý, no zároveň výrazný benefit v podpore liečby nádorových ochorení.
Záverom
Aspirín je jedným z najbežnejších voľnopredajných liekov a jeho potenciál pri prevencii a liečbe rakoviny z neho robí predmet intenzívneho záujmu vedcov na celom svete. Zároveň však treba mať na pamäti, že každé liečivo prináša aj možné nežiaduce účinky. Ak zvažujete dlhodobé užívanie aspirínu alebo iných podobných liekov kvôli riziku rakoviny či kardiovaskulárnym ťažkostiam, vždy to vopred preberte so svojím lekárom. Len odborník vie najlepšie posúdiť váš zdravotný stav, predchádzajúce diagnózy a stanoviť, či sú pre vás výhody pravidelného užívania aspirínu väčšie než jeho prípadné riziká.
