Chrániť si osobné údaje a finančné informácie v dnešnom digitálnom svete je výzvou pre veľkú časť populácie, no obzvlášť zraniteľnou skupinou sú seniori. V online prostredí sa stále častejšie objavujú podvodníci – takzvaní „kyberšmejdi“, ktorí využívajú menej rozvinutú digitálnu gramotnosť či slabšiu orientáciu vo virtuálnom priestore. Po novom prichádzajú s ďalšou taktikou, ktorá môže dôchodcom spôsobiť závažné finančné škody alebo ich pripraviť o citlivé dáta.
Digitálna doba a jej výhody pre starších
Elektronické bankovníctvo, online komunikácia s úradmi či využívanie rôznych e-služieb sú dnes už bežnou súčasťou života. Ušetria nám čas, energiu a neraz aj hodiny čakania v dlhých radoch. Pre seniorov to môže znamenať obrovskú pomoc – najmä keď ide o zdravotne obmedzených či menej mobilných ľudí, ktorí si takto môžu dôležité veci vybaviť z pohodlia domova.
Na Slovensku je komunikácia s viacerými štátnymi inštitúciami (napríklad so Sociálnou poisťovňou, Finančnou správou či Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny) stále viac digitalizovaná. Mnohí dôchodcovia sa tak učia pracovať s internetom, zriaďujú si elektronickú schránku alebo používajú internetbanking, aby mohli získavať informácie o svojich dávkach či dôchodku rýchlo a pohodlne.
Problém: narastá priestor pre online podvodníkov
To, čo digitálne technológie prinášajú ako benefit, zároveň otvára dvere aj podvodníkom. Online prostredie poskytuje omnoho viac anonymity než osobný kontakt, a tak sa stáva, že sa seniori môžu stretnúť s rozličnými špekulantmi. Nezriedka ide napríklad o falošné emaily alebo SMS správy, ktoré vyzerajú, akoby pochádzali od skutočnej inštitúcie (Sociálnej poisťovne, banky či dokonca poskytovateľa energií). Začína to nenápadne: príde stručná výzva, aby ste „urýchlene potvrdili svoje údaje“ alebo „doplnili informácie k účtu“ pod hrozbou pokuty či straty nároku na dávky.
Takéto praktiky cielia na ľudskú neistotu a obavy. Vo vyššom veku navyše ľudia prirodzene pristupujú k úradným správam s vážnosťou a ak nedokážu rozlíšiť, či ide o reálnu požiadavku, môžu nezriedkavo odovzdať svoje osobné údaje či prístupové heslá. O to viac je potrebné vedieť, ako tieto pokusy rozpoznať.
Prečo sú dôchodcovia obľúbenou cieľovou skupinou
- Nižšia digitálna gramotnosť – Mnohí seniori sa len nedávno oboznámili so základmi práce na počítači či s mobilným internetom. Ak už zvládli internetbanking či email, je pre nich ťažké postrehnúť, že niektoré praktiky sú neférové.
- Strach a stres – Výhražné správy typu „okamžite zaplaťte, inak prídete o dávku“ dokážu človeka vystrašiť. Podvodníci rátajú s tým, že starší ľudia môžu kvôli stresu reagovať unáhlene.
- Dôvera v inštitúcie – Staršie generácie majú zvyčajne voči štátnym úradom a bankám rešpekt. Ak niekto predstiera, že je z Finančnej správy či Sociálnej poisťovne, dôchodcovia môžu menej spochybňovať obsah žiadosti.
Nový trik: zneužívanie názvov a log inštitúcií
Podvodníci dnes sofistikovane využívajú mená dôveryhodných subjektov. Môže vám prísť SMS alebo e-mail s textom:
„Sociálna poisťovňa informuje: Dávky a príspevky na vašom účte sú pripravené. Ďakujeme, vaša SP.“
Správa vyzerá oficiálne – používa názov inštitúcie, oslovuje vás zdvorilo a dokonca sa môže odvolávať na konkrétne dávky či dôchodkové pripoistenie. Ak si práve niečo vybavujete a netušíte, či nejde o ozajstné oznámenie, môže to pôsobiť dôveryhodne. Kliknutie na priložený odkaz však môže znamenať presmerovanie na falošnú prihlasovaciu stránku, kde útočníkom nevedomky odovzdáte všetky svoje prihlasovacie údaje.
Ako rozpoznať podvodnú správu
- Čudné grafické spracovanie
Ak text obsahuje nezvyčajné medzery, netypicky rozdelené riadky či viditeľnú nekvalitnú kópiu loga, spozornite. Podvodníci nie vždy dodržiavajú oficiálne grafické štandardy inštitúcií, a tak sa rýchlo prezradia. - Jazykové chyby
Hoci sa preklady automatizujú a zlepšujú, stále sa môžete stretnúť s podivnou slovenčinou, preklepmi, zlou diakritikou alebo nezvyčajnými slovami. Ak nie je text písaný plynulou a správnou slovenčinou, je vhodné byť opatrný. - Netypická adresa odosielateľa
Skontrolujte koncovku e-mailu, napríklad *.ru, *.com, prípadne kombináciu rôznych písmen a číslic, ktorá nepôsobí oficiálne. Napriek tomu, že podvodníci vedia niekedy skryť pravý e-mail, prvotná kontrola môže pomôcť odhaliť nezrovnalosti. - Náhly tlak na rýchlu akciu
Pre podvodníkov je príznačné, že vyvolávajú paniku alebo rýchlu reakciu. Píšu niečo ako: „Okamžite kliknite, inak stratíte nárok na doplatok.“ Inštitúcie však zvyčajne nežiadajú urgentnú odpoveď do niekoľkých minút, a už vôbec nie prostredníctvom nedôveryhodných odkazov.
Čo robiť, ak podozrivú správu dostanete
- Neklikajte na žiadne odkazy a neotvárajte prílohy. Toto je absolútne pravidlo číslo jeden. Jediným neuváženým klikom môžete „vpustiť“ útočníkov k vašim peniazom či citlivým dátam.
- Kontaktujte priamo inštitúciu. Ak máte pochybnosti, či ide o skutočnú požiadavku, nájdite si oficiálne kontaktné údaje inštitúcie (napr. na webe Sociálnej poisťovne, vašej banky či inej úradnej stránky) a zavolajte alebo napíšte tam. Rozhodne sa nespoliehajte na čísla či linky uvedené v pochybnej správe.
- Poraďte sa s rodinou alebo priateľmi. Ak si nie ste istí, opýtajte sa niekoho, kto je v tejto oblasti zručnejší. Pomôže vám vyhnúť sa unáhleným chybám.
- Zachovajte pokoj. Prílišné obavy sú presne to, na čo podvodníci útočia. Nedajte sa zatlačiť do kúta, doprajte si čas na overenie a konajte s rozvahou.
Prevencia a vzdelávanie ako kľúč k bezpečiu
Na Slovensku existuje viacero iniciatív, ktoré sa snažia zvýšiť digitálnu gramotnosť seniorov. Niektoré mestá a obce ponúkajú kurzy, na ktorých sa starší ľudia môžu naučiť pracovať s počítačom, internetom a tiež rozpoznať bežné online hrozby. Banky či mobilní operátori často pripravujú špeciálne programy na zlepšenie finančnej a digitálnej bezpečnosti pre svojich starších klientov.
Je dôležité uvedomiť si, že nikto nie je voči podvodníkom úplne imúnny, no práve kvalitné informácie a opakované varovania môžu riziko minimalizovať. Dôchodcovia majú nárok na istotu, že ak im príde nejaká dôležitá správa z úradu, ide naozaj o reálnu požiadavku. Preto treba klásť dôraz na prevenciu a šíriť informácie o tom, ako kyberšmejdi pracujú a čo robiť, aby sme sa nenapálili.
Zhrnutie
- Online komunikácia prináša dôchodcom množstvo výhod, ale aj nové hrozby.
- Podvodníci využívajú neznalosť a stres seniorov, často predstierajú, že sú z oficiálnej inštitúcie.
- Varovné signály: jazykové chyby, čudné grafické spracovanie, podozrivá adresa, vyvolávanie paniky.
- Prevencia: neklikať na odkazy bez overenia, kontaktovať inštitúciu cez jej oficiálny kanál, pýtať sa odborníkov či rodinných príslušníkov.
- Vzdelávanie a pozornosť sú najlepšou obranou – čím viac človek vie o online rizikách, tým je ťažšie ho oklamať.
Dôchodcovia si zaslúžia, aby využívali moderné technológie bez obáv. Preto je potrebné šíriť povedomie o najnovších trikoch kyberšmejdov a dbať na základné zásady digitálnej bezpečnosti. Rovnako platí, že akákoľvek správa s nejasným pôvodom by mala byť najprv overená – len tak ochránime seba aj svoje financie pred podvodníkmi, ktorí sa neustále snažia hľadať nové cesty, ako využiť dôverčivosť ľudí vo svoj prospech.
