Bolí vás často hlava, žalúdok alebo chrbát? Hoci za mnohé telesné ťažkosti existujú jasné fyzické príčiny, v niektorých prípadoch môžu bolesť alebo nepohodlie súvisieť aj s psychickým preťažením, chronickým stresom či dlhodobo potláčanými emóciami.
Vedci potvrdzujú, že medzi mozgom, emóciami a telesným zdravím existuje úzky obojsmerný vzťah. Tento vzťah je sprostredkovaný nervovým systémom, hormónmi a imunitnými procesmi. Keď telo opakovane čelí psychickému stresu, môže sa to prejaviť aj fyzickými príznakmi – nejde však o výmysel, ale o reálny fyziologický dej.
Čo je psychosomatika?
Psychosomatika sa zaoberá prepojením medzi psychickým stavom a telesnými prejavmi. Neznamená to, že si človek ťažkosti vymýšľa – ide o reálne symptómy, ktoré sú ovplyvňované psychickými faktormi. Príkladom sú bolesti hlavy, tráviace problémy, bolesti chrbta či kožné reakcie, ktoré sa zhoršujú v stresových obdobiach.
Telo a myseľ sú prepojené
Pri strese sa v tele aktivuje tzv. os HPA (hypotalamus – hypofýza – nadobličky), ktorá vedie k uvoľňovaniu stresových hormónov, najmä kortizolu. Ten ovplyvňuje:
- imunitnú odpoveď
- zápalové procesy
- napätie svalov
- vnímanie bolesti
Najčastejšie telesné oblasti ovplyvnené stresom
1. Hlava a napäťové bolesti
Napätie, psychické preťaženie a úzkosť môžu prispieť k tenzným bolestiam hlavy, čo sú najčastejšie primárne bolesti hlavy. Tieto bolesti nie sú spôsobené žiadnym organickým ochorením, ale súvisia so zvýšeným napätím vo svaloch krku, šije a tváre, ako aj s chronickým stresom a poruchami spánku. Výskumy ukazujú, že až 80 % pacientov s tenznou bolesťou hlavy má psychické stresory.
2. Žalúdok a črevá
Mozog a črevá spolu komunikujú cez tzv. os črevo–mozog. Psychologický stres môže ovplyvniť trávenie – napríklad znížiť pohyblivosť čriev, zvýšiť vylučovanie žalúdočnej kyseliny alebo zmeniť mikrobiálnu rovnováhu v črevách. To môže viesť k funkčným tráviacim ťažkostiam, ako je:
- syndróm dráždivého čreva (IBS)
- funkčná dyspepsia (pocit ťažoby po jedle, bez nálezu ochorenia)
- zvýšená citlivosť na bolesť v tráviacom trakte
Psychická intervencia, napríklad kognitívno-behaviorálna terapia, môže byť účinnou súčasťou liečby týchto porúch.
3. Chrbát a svalový systém
Chronický stres spôsobuje dlhodobé napätie svalov, najmä v oblasti šije, trapézov a driekovej chrbtice. To môže viesť k bolestiam chrbta aj v prípadoch, keď neexistuje štrukturálne poškodenie chrbtice. Navyše, ľudia s dlhodobým psychickým stresom alebo úzkostnými poruchami často vnímajú bolesť intenzívnejšie v dôsledku zvýšenej senzitizácie nervového systému.
4. Hrudník a dýchanie
Stres a úzkosť môžu spôsobiť pocit stiahnutého hrudníka, plytké dýchanie alebo nepríjemné pocity v oblasti srdca. Hoci tieto príznaky môžu imitovať srdcové ochorenie, často ide o prejavy hyperventilácie alebo panickej ataky. Dôležité je však najskôr vylúčiť kardiologické príčiny.
5. Koža
Kožné ochorenia ako atopický ekzém, psoriáza alebo urtikária (žihľavka) môžu byť zhoršované psychickým stresom. Stres totiž zvyšuje hladinu zápalových mediátorov a ovplyvňuje imunitné odpovede. U niektorých pacientov vedie zhoršený stav kože k ďalšiemu psychickému utrpeniu, čím vzniká tzv. stres–koža–stres cyklus.
Je to „v hlave“? Nie – je to v celom tele
Psychosomatická bolesť a príznaky sú prejavy reálneho telesného stavu, ktorého spúšťačom je psychika. Tento vzťah nie je jednostranný – psychický stres ovplyvňuje telo a fyzické ochorenie môže spätne ovplyvňovať psychický stav.
Vedecké fakty:
- Chronický stres mení štruktúru mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za spracovanie emócií a vnímanie bolesti (amygdala, prefrontálna kôra).
- Stres znižuje funkciu imunitného systému, čím zvyšuje náchylnosť na infekcie alebo zápaly.
- Bolestivý prah sa znižuje pod vplyvom psychického napätia – to znamená, že bežné podnety môžu byť vnímané ako nepríjemné alebo bolestivé.
Čo pomáha?
Ak máte dlhodobé telesné ťažkosti bez nájdenej fyzickej príčiny, je užitočné:
- absolvovať lekárske vyšetrenie (vždy treba najprv vylúčiť organickú príčinu)
- zvážiť psychologické faktory, ktoré by mohli sťažnosti zhoršovať
- porozmýšľať o úprave životného štýlu: spánok, fyzická aktivita, relaxačné techniky
- vyhľadať pomoc psychológa alebo psychoterapeuta – najmä kognitívno-behaviorálna terapia má vedecky podložený účinok pri zvládaní chronickej bolesti a psychosomatických porúch
Záver
Telo a psychika sú neoddeliteľne prepojené. Mnohé bežné telesné ťažkosti môžu byť zhoršované dlhodobým stresom alebo emocionálnym preťažením – a to neznamená, že si ich človek namýšľa. Ide o reálny stav, ktorý si zaslúži pochopenie aj odbornú pomoc.
Ak vám telo opakovane niečo signalizuje bolesťou, môže byť užitočné započúvať sa do jeho reči – a prípadne začať hovoriť aj o tom, čo cíti duša.
