Na pobreží južného Talianska, v pôvabnom regióne Cilento, sa ukrýva nenápadná dedinka s názvom Acciaroli. Hoci na prvý pohľad vyzerá ako mnoho iných stredomorských osád – úzke kamenné uličky, farebné rybárske člny v prístave a azúrovo čisté more – táto obec v sebe ukrýva unikátne tajomstvo dlhovekosti.
V Acciaroli sa totiž nachádza jedna z najväčších koncentrácií storočných ľudí na svete. Neuveriteľných 10 percent miestnych obyvateľov sa tu dožije magickej stovky, pričom niektorí z nich dokonca výrazne viac. To je šokujúci kontrast v porovnaní napríklad s USA, kde sa storočných dožíva iba približne 0,02 % populácie. Dedinka tak pritiahla pozornosť vedcov zo Spojených štátov aj z Talianska, ktorí sem pricestovali, aby zistili, čo stojí za týmto „zázrakom“.
Kľúč k dlhovekosti: Život bez stresu a naháňania
Prvé, čo návštevníka Acciaroli okamžite osloví, je pokoj. Dedinka je úplne odtrhnutá od rušného sveta – neexistujú tu hlučné autostrády ani preplnené obchodné centrá. Centrum je pešia zóna a všetko plynie prirodzene a pokojne. Obyvatelia sa denne stretávajú na uliciach, na trhoch či v miestnych reštauráciách, rozprávajú sa, vtipkujú a nikam sa neponáhľajú.
Nie náhodou práve sem zavítal slávny spisovateľ Ernest Hemingway, ktorý tu údajne čerpal inšpiráciu pre svoju knihu „Starec a more“. Miestni seniori sa podľa vedcov cítia šťastne, vyrovnane a s úsmevom priznávajú, že v živote si toho veľa neodopierajú. Mnohí z nich si doprajú pohárik vína, niektorí dokonca fajčia a ani kilá navyše nie sú v dedine žiadnou raritou. Napriek tomu sú mimoriadne vitálni a prekvapivo zdraví.
Kardiológ Alan Maisel, ktorý viedol miestny výskum, poznamenáva, že tu nikto nepotrebuje fitness centrá ani špeciálne diéty. Žijú jednoducho, prirodzene a v pohode – a zjavne práve to stačí na dlhý život bez chorôb.
Zázračné jedlo: Rozmarín a ančovičky
Vedci sa rozhodli detailnejšie preskúmať, čo miestni jedia. Zistili, že dva prvky sa objavujú na ich tanieroch denne: rozmarín a malé rybky ančovičky.
Rozmarín nie je len voňavá bylinka na dochutenie jedál. Má v sebe množstvo prospešných látok, podporuje pamäť, posilňuje krvný obeh a je silným antioxidantom, ktorý pomáha spomaľovať starnutie. Miestni ho pridávajú takmer do všetkého – od polievok, cestovín až po čaj, ktorý si pripravujú čerstvý každý deň.
Ančovičky zas vynikajú vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín, ktoré blahodarne pôsobia na srdce, cievy a mozog. Tieto drobné rybky sa tu konzumujú veľmi často, niekedy aj každý deň, čo výrazne prispieva k prevencii ochorení ako demencia, srdcovo-cievne choroby alebo osteoporóza.
Strava v Acciaroli pritom celkovo pripomína klasickú stredomorskú diétu – veľa čerstvej zeleniny, ovocia, olivového oleja, strukovín a rybacích pokrmov. Nie je náhoda, že práve v tejto oblasti robil výskumy aj slávny vedec Ancel Keys, ktorý bol stredomorskou stravou taký nadšený, že sa sem dokonca presťahoval a sám sa dožil úctyhodných 100 rokov.
Pohyb bez extrémov
Miestni sa nevenujú organizovaným športovým aktivitám, žiadne posilňovne ani beh na dlhé vzdialenosti. Ich pohyb je úplne prirodzený – každodenná práca v záhrade, prechádzky po dedine, rybolov či starostlivosť o dom. Táto pravidelná a nenáročná pohybová rutina je podľa vedcov jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré prispievajú k dlhovekosti.
Rovnako zásadnú úlohu zohráva aj psychická pohoda. Ľudia v Acciaroli sa poznajú, neustále spolu komunikujú a osamelosť je tu prakticky neznámy pojem. Práve pevné sociálne väzby, pocit zmysluplnosti a spokojnosti výrazne spomaľujú bunkové starnutie.
Čo odhalili výskumy?
V rámci výskumného projektu CIAO (Cilento Initiative on Aging Outcomes) vedci zistili viacero fascinujúcich faktov. Miestni seniori majú napríklad výnimočne dobrú mikrocirkuláciu krvi, teda prietok v tých najmenších kapilárach, ktorý pripomína oveľa mladších ľudí.
Ďalším významným objavom bola extrémne nízka hladina hormónu adrenomedulínu, ktorý je u bežných ľudí spojený s postupným zhoršovaním elasticity ciev počas starnutia. V Acciaroli je tento hormón na úrovni ľudí o desaťročia mladších.
Navyše, seniori v tejto dedine netrpia typickými civilizačnými ochoreniami, ako sú problémy s cholesterolom, vysoký tlak či osteoporóza. Väčšina z nich dokonca neberie žiadne lieky, čo je vo vyspelom svete úplne výnimočné.
Čo sa môžeme naučiť?
Hoci sa nemôžeme všetci presťahovať do talianskej Acciaroli, niečo si z ich životného štýlu určite osvojiť môžeme. Stravujme sa jednoduchšie, s väčším množstvom rýb, čerstvej zeleniny a byliniek. Doprajme si pravidelný, prirodzený pohyb – stačia aj obyčajné prechádzky či práca v záhrade.
Rovnako dôležité je však pestovať dobré vzťahy, venovať sa ľuďom, ktorých máme radi, a nájsť zmysel v každodenných maličkostiach. Lebo práve kombinácia všetkých týchto jednoduchých faktorov môže byť skutočne tým pravým receptom na dlhší, zdravší a šťastnejší život.
