Ľudské telo je neuveriteľne zložitý a fascinujúci mechanizmus. Každá bunka, sval aj orgán má svoju presne danú úlohu a spoločne vytvárajú systém, ktorý dokáže fungovať bez prestávky celé desaťročia. Hoci sa o anatómii a biológii učíme už v škole, množstvo drobných zaujímavostí o našom tele zostáva bežnému človeku neznámych.
Tu je desať vedecky overených faktov, ktoré dokazujú, aké výnimočné je ľudské telo.
1. Koža – náš najväčší orgán
Koža je najväčším orgánom ľudského tela a u dospelého človeka pokrýva približne 1,5 až 2 m². Jej hmotnosť sa pohybuje okolo 3 až 4,5 kilogramu, teda zhruba 6–8 % telesnej hmotnosti.
Okrem ochrannej funkcie má na starosti termoreguláciu, vylučovanie potu, vnímanie dotyku, tlaku, tepla a bolesti. Vďaka nej sa dokážeme brániť pred mikroorganizmami aj stratou vody.
2. Žalúdočná kyselina je extrémne silná – no nerozpustí žiletku
V žalúdku sa nachádza kyselina chlorovodíková (HCl), ktorá pomáha rozkladať potravu a aktivovať tráviace enzýmy. Jej pH sa pohybuje medzi 1,0 a 2,5, čo ju radí medzi veľmi silné kyseliny.
Nie je však pravda, že by dokázala „rozpustiť“ žiletku alebo mincu – kov by sa síce začal pomaly narúšať, ale kyselina by na to nemala dosť času, pretože potrava (a aj cudzí predmet) prejde žalúdkom do niekoľkých hodín.
Reálne teda ide o mimoriadne silnú, ale kontrolovanú kyselinu, ktorá by bez ochranného hlienu doslova „vyžrala“ steny žalúdka.
3. Náš čuch je oveľa lepší, než sa kedysi myslelo
Ľudský nos obsahuje približne 400 typov čuchových receptorov, ktoré dokážu v kombináciách rozlíšiť obrovské množstvo pachov.
Podľa výskumu z Rockefellerovej univerzity (2014) dokážeme rozpoznať až bilión rôznych pachových kombinácií – hoci nie všetky vedome vnímame. Vďaka čuchu dokážeme spoznať nebezpečenstvo (napr. pokazené jedlo) aj spomienky spojené s emóciami.
4. Srdce – motor, ktorý sa nikdy nezastaví
Ľudské srdce bije bez prestávky počas celého života. V priemere udrie asi 70-krát za minútu, teda približne 100 000-krát denne.
Za 70 rokov života tak vykoná okolo 2,5 miliardy úderov a prečerpá krv cez cievy dlhé približne 100 000 kilometrov – čo by stačilo na obtočenie Zeme viac ako dvakrát.
Je to najspoľahlivejší „motor“, aký existuje.
5. Sme takmer rovnako chlpatí ako šimpanzy
Ľudské telo má v priemere 5 miliónov vlasových folikulov, čo je približne rovnaké množstvo ako u šimpanzov.
Rozdiel je len v tom, že naše chĺpky sú jemnejšie, kratšie a svetlejšie, takže nie sú také viditeľné. Evolúcia spôsobila, že človek prišiel o husté ochlpenie, ale počet folikulov zostal.
6. Kýchnutie má rýchlosť menšieho hurikánu
Keď človek kýchne, vzduch spolu s drobnými kvapôčkami slín vyletí z úst rýchlosťou 70 až 120 km/h.
Toto číslo sa síce líši podľa meraní, ale aj tak ide o ohromujúcu rýchlosť – v priebehu zlomku sekundy dokážeme rozšíriť mikroskopické častice do niekoľkých metrov.
Aj preto je kýchnutie jedným z najefektívnejších spôsobov prenosu infekcií.
7. Počas života vyprodukujeme sliny na naplnenie dvoch bazénov
Denná produkcia slín je asi 1 až 1,5 litra. Ak to vynásobíme priemernou dĺžkou života, človek za život vytvorí približne 30 000 až 35 000 litrov slín – teda objem dvoch väčších bazénov.
Sliny obsahujú enzýmy, ktoré štiepia škroby (napr. amylázu), chránia zuby pred kazom a uľahčujú prehĺtanie potravy.
8. Kosť je pevnejšia ako betón – ale nie ako oceľ
Ľudská kosť, najmä stehenná, má vysokú hustotu a pevnosť v tlaku okolo 170 MPa. Betón má pre porovnanie pevnosť približne 30–40 MPa, takže kosť je niekoľkonásobne pevnejšia.
Oceľ má však pevnosť 250–1000 MPa, takže tvrdenie, že „kosť je pevnejšia ako oceľ“, nie je presné.
Kosť však vyniká kombináciou pevnosti a pružnosti, čo z nej robí výnimočne odolný biologický materiál.
9. Najrýchlejší sval v tele ovláda naše viečka
Sval orbicularis oculi, ktorý umožňuje mrkanie, patrí medzi najrýchlejšie svaly v ľudskom tele.
Dokáže zatvoriť oko za menej ako 100 milisekúnd ako reflexnú reakciu na dotyk alebo svetlo. Mrkáme v priemere 10–20-krát za minútu, čo znamená, že za deň viečka otvoríme a zatvoríme aj 15–20 tisíckrát.
10. Ľudské telo vyžaruje slabé svetlo
Podľa japonského výskumu z roku 2009 má telo schopnosť produkovať extrémne slabé svetelné žiarenie – ide o tzv. ultraslabú bioluminiscenciu.
Svetlo vzniká pri biochemických procesoch v bunkách, napríklad pri metabolizme kyslíka, keď sa uvoľňujú fotóny.
Žiarenie je také slabé, že ho voľným okom nevidíme, ale citlivé prístroje ho dokážu zachytiť – najviac v oblasti tváre, krku a ramien.
Ľudské telo je výsledkom miliónov rokov evolúcie a svojou prepracovanosťou prekonáva akýkoľvek technický stroj. Aj keď si mnohé z jeho funkcií nevšímame, každá sekunda v ňom prebieha nespočetné množstvo reakcií, ktoré nám umožňujú žiť, cítiť, myslieť a hýbať sa. Čím viac o ňom vieme, tým väčší rešpekt si zaslúži.
