Na niektorých miestach sveta má ľudské telo hodnotu nie vyššiu než tovar na predaj. Zúfalí ľudia, postavení pred existenčné problémy, sa rozhodujú predať časť svojho tela – nie zo zisku, ale z nutnosti. Na druhej strane planéty bohatí pacienti neváhajú zaplatiť astronomické sumy, len aby si predĺžili život. Obchod s ľudskými orgánmi patrí medzi najtemnejšie a najnebezpečnejšie formy nelegálnej činnosti, ktoré sa však v tichosti dejú každý deň.
Zatiaľ čo väčšina ľudí vníma transplantácie ako šancu na záchranu života – v súvislosti s nemocnicami, lekármi a čakacími listinami – súčasne existuje iný svet. Paralelný a utajený svet, kde zákony prestávajú platiť, ľudská dôstojnosť nemá váhu a zdravie je tovar ako každý iný. Miesto pomoci ide často len o zisk tých, ktorí vedia systém obísť.
Oblička za pár tisíc dolárov. Kto platí, ten dostane
Obchodovanie s orgánmi patrí medzi najvýnosnejšie ilegálne aktivity, hneď po drogách a zbraniach. Na rozdiel od drog, ktoré možno opakovane vyrábať, má človek len jedno srdce, dve obličky – a len jeden život.
Hoci sa na čiernom trhu nepracuje s oficiálnymi cenníkmi, každému orgánu je prisudzovaná určitá hodnota. Obličky sú jedným z najžiadanejších orgánov – a zároveň tým, s ktorým sa nelegálne obchoduje najčastejšie. Zámožný pacient zo Západu je ochotný zaplatiť 80-tisíc až 100-tisíc dolárov, len aby získal šancu na nový život. No ten, kto orgán poskytne – najčastejšie ide o ľudí z chudobných krajín ako India, Pakistan, Bangladéš či štáty subsaharskej Afriky – dostane za svoju obličku len zlomok tejto sumy. Často ide o niekoľko tisíc dolárov. Niekedy dokonca len pár stoviek.
Investigatívni novinári opakovane priniesli príbehy ľudí, ktorí za predanú obličku nedostali ani 1 000 dolárov. Často do zákroku išli bez úplného pochopenia rizík – len s prísľubom, že získané peniaze im umožnia splatiť dlhy, zabezpečiť strechu nad hlavou alebo nakŕmiť deti. Realita však býva iná. Výplaty sú neúplné, zdravie sa zhoršuje a v komunitách sa z týchto ľudí stávajú vydedenci – navždy poznačení ako „tí bez obličky“.
Orgány, ktoré sa získavajú smrťou: Cena za srdce môže presiahnuť milión dolárov
Zatiaľ čo obličku možno odobrať žijúcemu darcovi, pri orgánoch ako srdce, pečeň či pľúca je to možné len po smrti. A práve tu sa dostávame k tým najtemnejším stránkam celého obchodu.
Z niektorých krajín – ako Čína, Egypt či Filipíny – prenikajú správy o prípadoch, kde boli orgány odobraté väzňom, bezdomovcom či ľuďom bez identity. Niektorí z nich boli operovaní bez svojho vedomia, iní dokonca proti svojej vôli. V niektorých prípadoch išlo o obete únosov, ktoré zmizli bez stopy – a ich telá sa stali „skladom“ pre tých, ktorí si môžu dovoliť platiť.
Hodnota týchto orgánov je extrémna. Srdce sa na čiernom trhu môže predať za viac než 500 000, v niektorých prípadoch až milión dolárov. Pečeň sa obchoduje za 300 000 dolárov, pľúca v podobnej cenovej hladine. Zatiaľ čo príjemca dostane novú šancu na život, rodina darcu, ak vôbec existuje, nedostane takmer nič.
Tí, čo zarábajú najviac: Sprostredkovatelia v tieni
Samotný obchod s orgánmi nefunguje vďaka jednorazovému kontaktu medzi darcom a príjemcom. V pozadí stojí často rozsiahla sieť – nelegálne kliniky, podplatení lekári, falšovaní úradníci, pašeráci a sprostredkovatelia, ktorí zaistia falošné doklady, operáciu aj transport.
Za každé sprostredkovanie môžu získať desiatky tisíc dolárov. Mnohokrát však sľuby nedodržia – peniaze sa „stratia“ a darca nemá kam ísť. Kto by sa totiž odvážil ísť na políciu a priznať, že predal vlastný orgán? Mlčanie je základným kameňom celého tohto ilegálneho biznisu.
Prečo to stále funguje? A kde sa to deje?
Podľa správ OSN a WHO je najviac prípadov nelegálneho obchodovania s orgánmi zaznamenaných v chudobných oblastiach Ázie, Afriky a v niektorých častiach východnej Európy. No skutočný problém je v tom, že dopyt pochádza najmä zo Západu – z krajín, kde pacienti nemajú čas čakať mesiace či roky na transplantáciu.
Súkromné kliniky v niektorých štátoch často „prehliadajú“ pôvod orgánov. Ak má pacient peniaze, systém mu otvorí dvere. Na druhej strane je množstvo ľudí, ktorí nemajú inú možnosť – a svoje telo vnímajú ako poslednú šancu na útek z biedy.
Jediná legálna výnimka: Irán
Vo svete existuje len jedna krajina, kde je predaj obličiek legálny – Irán. Štát tam prevádzkuje oficiálny systém, kde je darcovi vyplatená pevne stanovená suma – zvyčajne medzi 3 000 až 5 000 dolármi. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o „spravodlivejší“ spôsob než nelegálny čierny trh.
Iránska vláda tvrdí, že vďaka systému nemajú čakacie listiny na transplantácie obličiek. No odborníci upozorňujú, že v praxi ide len o inštitucionalizovanú chudobu: tí najzraniteľnejší predávajú svoje orgány tým najbohatším, a štát tomu dáva oficiálne razítko.
O nelegálnom obchode s ľudskými orgánmi sa hovorí len málo. Darcovia sa hanbia, príjemcovia sa boja a lekári často mlčia. Napriek tomu sa podľa odhadov každý rok vykoná viac než 12 000 nelegálnych transplantácií. Celkový ročný obrat tohto skrytého systému sa pohybuje okolo 1,7 miliardy dolárov.
