Práve ste sa vrátili z obeda a najradšej by ste si na chvíľku zavreli oči? Nie ste v tom sami. Poobedná ospalosť je úplne bežná, no napriek tomu si v práci len takýto krátky odpočinok môže dovoliť málokto, ak práve nemá tú výhodu, že pracuje z domu. Vedci však tvrdia, že nie je ideálne potláčať prirodzenú túžbu mozgu po krátkom spánku.
Spomienky na materskú školu
Mnohí z nás si určite pamätajú, ako nás v materskej škôlke po obede ukladali na lehátka k popoludňajšiemu odpočinku. Niektoré deti okamžite zaspali, iné sa len nudili – rozprávať sa s kamarátmi bolo zakázané, vstávať sa nemohlo a často nebolo dovolené ani priveľmi sa otáčať. Hoci nám to vtedy mohlo pripadať ako „teror“, malo to svoj význam: detský mozog si vďaka krátkemu spánku oddýchol a mal energiu na ďalšie hodiny aktívneho učenia sa a objavovania sveta.
Únava po obede je prirodzená
Rovnako ako u detí, aj u dospelých sa počas dňa objavuje prirodzená vlna únavy – najmä po obede. Vtedy telo zamestnáva tráviaci systém, a tak mozog dostane signál, že je vhodná chvíľa na oddych. Hoci by sme si všetci radi dopriali takýto „šlofík“ ako v škôlke, väčšina z nás musí ostať v bdelom režime a pokračovať v práci. Pre mnohých ľudí je to dôvod, prečo sa v popoľudňajších hodinách môžu cítiť oťapení či roztržití.
Ideálny čas podľa NASA
Výskumníci z NASA sa fenoménom krátkeho popoludňajšieho spánku zaoberali dôkladne. Na základe testov dospeli k presnému odporúčanému intervalu, počas ktorého dokáže krátky spánok výrazne zlepšiť bdelosť a kognitívny výkon, a to 26 minút. Dôvod je jednoduchý: ak sa zobudíme ešte predtým, ako mozog prejde do hlbokej fázy spánku (označovanej ako REM fáza), dokážeme načerpať energiu bez toho, aby sme sa cítili uponáhľaní či otupení z dlhého spania.
Možno by ste to nečakali, no aj kratšia pauza okolo 20 minút má podobný účinok. Dôležité je ustrážiť si, aby sme nezaspali na dlhšie. Ak totiž prejdeme do hlbokého spánku a vzápätí sa prebudíme, namiesto sviežosti môže prísť pocit ešte väčšej vyčerpanosti.
Nastavte si budík a pravidlá
Ak máte možnosť dopriať si popoludňajší spánok, nezabudnite si nastaviť budík na približne 20 až 26 minút. Vďaka tomu zaručíte, že sa stihnete zobudiť pred „nesprávnym“ momentom, ktorý by vás mohol úplne vyradiť z činnosti na zvyšok dňa. Mozog dostane krátky oddych, no neupadne do stavu hlbokého spánku, z ktorého je prebúdzanie oveľa ťažšie.
Ľudia často urobia chybu, že si žiadne obmedzenie nedajú a po vyčerpávajúcom dopoludní prespia pokojne hodinu či dlhšie. Takýto dlhší spánok znie síce lákavo, ale často prichádza spolu s pocitom „otupenia“, keď je pre naše telo náročné vrátiť sa do plného pracovného nasadenia.
Čo získame krátkym „šlofíkom“?
- Lepšia pozornosť a výkon: Mozgová aktivita sa po krátkom odpočinku znovu „naštartuje“, dokážeme sa lepšie sústrediť a vykonávať úlohy efektívnejšie.
- Zlepšená pamäť: Krátky spánok umožní mozgu triediť informácie a sústrediť sa na to podstatné, čo môže napomôcť pri pamäťových procesoch.
- Kreativita: Ako náhle si mozog oddýchne, uvoľnia sa kapacity na tvorivejšie premýšľanie. Môže to pomôcť pri riešení problémov alebo pri vymýšľaní nových nápadov.
- Nižší stres: Počas spánku sa znižuje hladina stresového hormónu kortizolu. Krátky odpočinok tak môže prispieť k lepšej psychickej pohode.
- Podpora zdravia srdca: Štúdia publikovaná v časopise Heart potvrdila, že popoludňajší spánok pozitívne ovplyvňuje kardiovaskulárny systém a znižuje riziko srdcových ochorení.
Hranice v pracovnom prostredí
Nanešťastie, zaviesť si „pracovný šlofík“ v zamestnaní nie je vždy jednoduché. Avšak v niektorých moderných firmách začínajú akceptovať, že krátky oddych môže zvýšiť výkonnosť zamestnancov. Niektoré spoločnosti už dokonca vytvorili pre svojich ľudí špeciálne miestnosti na regeneráciu. Prípadne, ak pracujete z domu, môžete využiť prestávku na to, aby ste si dopriali tých odporúčaných 20 – 26 minút spánku.
Ak by ste navrhli svojmu zamestnávateľovi, aby do kancelárie zabezpečil menšiu pohovku či gauč na rýchly odpočinok, možno by ste sa dočkali prekvapivo pozitívnej odozvy. Napokon, výsledkom by mohli byť sústredenejší a efektívnejší pracovníci.
Zhrnutie:
Popoludňajší spánok trvajúci 20 až 26 minút, ako odporúča NASA, nie je žiadnym lenivým výstrelkom. Ide o vedecky podložený spôsob, ako pomôcť mozgu zregenerovať a zlepšiť kognitívne schopnosti. Navyše dokáže znížiť hladinu stresu a prispieť k lepšiemu celkovému zdraviu. Ak máte tú možnosť, skúste tento tip zaviesť do svojho denného režimu – váš organizmus sa vám za to pravdepodobne poďakuje. A kto vie, možno sa raz s krátkym „šlofíkom“ v práci stretávame úplne bežne.
