Spánok patrí medzi základné piliere zdravého životného štýlu a významne ovplyvňuje kvalitu nášho každodenného života. Väčšinou sa hovorí o tom, aký nebezpečný je nedostatok spánku, no menej sa spomína opačný extrém – príliš dlhý spánok. V poslednej dobe však vedci upozorňujú, že aj nadbytok spánku môže predstavovať vážne zdravotné riziká. Koľko spánku je teda priveľa a aké sú dôsledky nadmerného spánku.
Prečo je spánok nevyhnutný?
Podľa informácií Národného zdravotníckeho informačného portálu (NZIP) je dĺžka spánku veľmi individuálna a mení sa počas života človeka. Všeobecne platí, že čím sme starší, tým menej spánku spravidla potrebujeme.
Počas spánku sa odohrávajú kľúčové procesy regenerácie, ktoré naše telo a mozog nevyhnutne potrebujú. Počas hlbokého spánku sa napríklad z mozgu odstraňujú toxíny, ktoré sa v ňom nahromadili cez deň, obnovuje sa fyzická energia a stabilizujú sa naše emócie.
Ako ďalej uvádza NZIP, kvalitný spánok chráni organizmus pred vznikom vážnych ochorení, ako sú vysoký krvný tlak, depresia, obezita či dokonca Alzheimerova choroba. Navyše podporuje správne fungovanie pamäti, imunitného systému a hormonálnu rovnováhu. Nedostatok spánku môže byť príčinou chronických zdravotných komplikácií, ktoré sa prejavia až po rokoch.
Avšak aj tu platí známe porekadlo: všetkého veľa škodí. Podľa odborníkov totiž nadmerné množstvo spánku môže mať rovnako negatívne dôsledky ako jeho nedostatok.
Aká je optimálna dĺžka spánku?
Za ideálnu dĺžku spánku vedci všeobecne považujú 7 až 9 hodín denne. Táto dĺžka je dostatočná na regeneráciu tela aj psychiky a umožňuje zdravé fungovanie počas dňa. Ak spíte viac ako deväť hodín pravidelne, vaše telo si to veľmi dobre všimne a môže začať reagovať negatívne.
Zaujímavé pritom je, že symptómy príliš dlhého spánku sú veľmi podobné tým, ktoré sa prejavujú pri nedostatku odpočinku. Aj keď sa zobudíte po dlhšom spánku, paradoxne sa môžete cítiť vyčerpanejší ako pred spaním.
Aké sú príznaky prespávania?
Odborníci sa zhodujú, že ak pravidelne spávate deväť a viac hodín denne, ide o tzv. prespávanie. To sa môže prejaviť viacerými nepríjemnými príznakmi, ktoré ovplyvňujú každodenný život:
- pretrvávajúca únava počas dňa
- náladovosť a podráždenosť
- bolesti hlavy alebo migrény
- bolesti chrbtice a kĺbov
- celková malátnosť a pocit „ťažkého tela“
- pomalšie reakcie a znížená schopnosť sústrediť sa
- úzkosť a depresívne nálady
Aké zdravotné riziká prináša nadbytok spánku?
Vedci, ktorí skúmajú dôsledky nadmerného spánku, varujú, že pravidelné prespávanie môže zvýšiť riziko viacerých vážnych ochorení. Medzi tie patria napríklad cukrovka 2. typu, nadváha a obezita, depresia či dokonca zápalové procesy v tele.
Podľa štúdie môže nadmerný spánok nepriaznivo ovplyvniť metabolizmus cukrov, čo vedie k zvýšenej hladine cukru v krvi a vyššiemu riziku vzniku diabetu. Dlhý čas strávený v posteli tiež obmedzuje fyzickú aktivitu a tým prispieva k priberaniu na váhe, ktoré môže vyústiť až do obezity.
„Dlhodobé prespávanie je výrazným rizikovým faktorom pre vznik cukrovky, nielen kvôli metabolickým zmenám, ale aj kvôli sedavému spôsobu života, ktorý s týmto stavom súvisí,“ varuje doktor.
Riziko predčasného úmrtia a poškodenia mozgu
Jedným z najvážnejších dôsledkov prespávania, na ktoré poukazuje štúdia, je riziko predčasného úmrtia. Chronicky dlhý spánok môže totiž podporovať vznik chronických zápalov v tele, poškodzovať kardiovaskulárny systém a zvyšovať riziko infarktu myokardu či mozgovej príhody.
Navyše ani mozog nie je imúnny voči negatívnym následkom príliš dlhého spánku. Výskumy ukazujú, že dlhodobé prespávanie zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia či Alzheimerova choroba.
„Pravidelné prespávanie môže vážne poškodzovať náš mozog, urýchľovať jeho starnutie a zvyšovať riziko neurologických ochorení,“ upresňuje doktor.
Čo robiť, ak spíte príliš veľa?
Ak dlhodobo spíte viac ako deväť hodín a pociťujete uvedené príznaky, mali by ste sa zamyslieť nad tým, čo môže byť ich príčinou. Niekedy môže byť prespávanie prejavom iného zdravotného problému, napríklad porúch spánku, depresie alebo hormonálnych zmien.
Ak si neviete pomôcť sami, rozhodne nie je hanba vyhľadať pomoc odborníka. Lekár vám môže odporučiť návštevu spánkovej laboratóriá, kde odhalia príčinu vašej prespavosti a nastavia správny režim.
Pamätajte, že zdravý a vyvážený spánok je jedným zo základných predpokladov pre kvalitný život. Snažte sa preto dodržiavať odporúčané limity, počúvajte signály svojho tela a nezabúdajte, že aj v prípade spánku platí – menej je niekedy viac.