Zabudnete niekedy, kam ste položili kľúče, prečo ste otvorili chladničku alebo ako sa volá herec z vášho obľúbeného filmu? Takéto drobné zábudlivosti sú úplne bežné a vo väčšine prípadov nejde o nič vážne. Pamäť aj pozornosť totiž reagujú na množstvo faktorov – od stresu a únavy až po hormonálne zmeny či nedostatok spánku.
Niekedy však môže byť zabúdanie príznakom závažnejšieho problému. Preto je dôležité vedieť rozlíšiť, kedy ide len o bežnú roztržitosť a kedy by už bolo rozumné vyhľadať odborníka.
Prečo sa o mozog treba starať rovnako ako o srdce
Mozog je centrom všetkých našich duševných aj telesných funkcií. Riadi pamäť, pozornosť, orientáciu, reč aj emócie. Napriek tomu mu väčšina ľudí nevenuje takú pozornosť, akú by si zaslúžil. Na preventívne kardiologické prehliadky chodíme pravidelne, no vyšetrenie mozgových funkcií väčšina z nás nikdy nepodstúpila.
Sledovanie stavu mozgu by však malo byť rovnako prirodzené ako kontrola krvného tlaku. Mnohé zmeny totiž prichádzajú pomaly a nenápadne, no včasné zachytenie môže výrazne ovplyvniť kvalitu života aj úspešnosť liečby.
Kedy je zabúdanie ešte v norme?
S pribúdajúcim vekom sa spracovanie informácií prirodzene spomaľuje. Niekedy trvá dlhšie, kým si vybavíme meno, číslo alebo konkrétny pojem. To je úplne normálne. Aj zdravý mozog potrebuje na „vyhľadanie“ informácie viac času.
Bežné je aj to, že občas niečo založíme a hľadáme to. Ak si však na stratený predmet po chvíli spomenieme alebo ho nájdeme na logickom mieste, nemusíme sa znepokojovať.
Kedy by ste mali zbystriť pozornosť?
Problém nastáva, ak sa zabúdanie zhoršuje, opakuje sa alebo začína zasahovať do každodenného fungovania.
Varovné signály môžu zahŕňať:
- Ukladanie vecí na nelogické miesta (napríklad potraviny medzi oblečenie).
- Stratu orientácie v čase alebo priestore – človek zrazu nevie, kde sa nachádza alebo aký je deň.
- Opakované problémy so slovami, rečou či vyjadrovaním.
- Výrazné zmeny správania alebo osobnosti.
- Zabúdanie bežných činností – napríklad ako zapnúť spotrebič alebo pripraviť jednoduché jedlo.
Takéto situácie môžu naznačovať začínajúcu poruchu kognitívnych funkcií, ktorá si vyžaduje odborné vyšetrenie.
Ako prebieha vyšetrenie kognitívnych funkcií?
Vyšetrenie mozgových funkcií, teda tzv. neuropsychologické alebo klinicko-psychologické testovanie, môže vykonať psychológ so špecializáciou na kognitívne poruchy. V mnohých prípadoch sa dá objednať aj bez odporúčania lekára a vyšetrenie hradí zdravotná poisťovňa.
Základné skríningové testy trvajú približne 10 až 15 minút a často ich môže urobiť aj praktický lekár.
Podrobnejšie testovanie trvá dve až tri hodiny a zahŕňa úlohy zamerané na pamäť, pozornosť, reč, orientáciu, logické myslenie či rýchlosť reakcií.
Aby boli výsledky spoľahlivé, odporúča sa prísť oddýchnutý, nie unavený alebo chorý. Únava a stres môžu totiž výkon výrazne ovplyvniť.
Čo všetko môže ovplyvniť pamäť?
Nie každé zhoršenie pamäti znamená demenciu alebo Alzheimerovu chorobu. Pamäť a pozornosť môžu oslabiť aj iné faktory, napríklad:
- dlhodobý stres a psychické vyčerpanie,
- úzkosť alebo depresia,
- nedostatok spánku,
- hormonálne zmeny,
- lieky ovplyvňujúce nervový systém,
- nedostatok vitamínov skupiny B či omega-3 mastných kyselín.
Ak sa tieto faktory odstránia alebo upravia, pamäť sa často zlepší aj bez potreby liekov.
Ako predchádzať úpadku mozgových funkcií?
Zdravý životný štýl má na mozog obrovský vplyv. Odborníci odporúčajú:
- pravidelný spánok (7–8 hodín denne)
- pohyb a prechádzky na čerstvom vzduchu
- mentálnu aktivitu – učenie sa nových vecí, čítanie, krížovky, logické hry, cudzie jazyky
- zdravú stravu bohatú na zeleninu, ryby, orechy a celozrnné potraviny
- udržiavanie sociálnych kontaktov, ktoré mozog prirodzene stimulujú
Prevencia je najúčinnejšia v strednom veku, ideálne už po štyridsiatke, keď mozog začína prirodzene spomaľovať.
Kedy vyhľadať odborníka?
Na odborné vyšetrenie by ste mali ísť, ak:
- opakovane zabúdate dôležité veci alebo udalosti
- máte problém s orientáciou v čase či priestore
- okolie si všimlo zmeny vo vašom správaní
- máte problém sústrediť sa alebo dokončovať úlohy
- sa vo vašej rodine vyskytlo neurodegeneratívne ochorenie, ako je Alzheimerova choroba
Záver
Mozog je rovnako dôležitý ako srdce či pľúca. Ak mu venujeme primeranú pozornosť, môžeme zachovať jeho výkonnosť aj do vysokého veku. Včasná diagnostika dokáže odhaliť zmeny skôr, než začnú vážne zasahovať do života.
Nezabúdajte: občasné zabudnutie mena alebo kľúčov je úplne normálne, no dlhodobé a opakujúce sa problémy by už nemali zostať bez povšimnutia. Starostlivosť o mozog je investícia, ktorá sa vám v budúcnosti mnohonásobne vráti.
