Niektorí ľudia dokážu svoj strach rýchlo prekonať, iní ho prežívajú s intenzitou, ktorá ich doslova paralyzuje. Fóbie nie sú výmysel ani slabosť – sú to skutočné úzkostné poruchy, ktoré zasahujú mozog aj telo. Preto sa ich netreba vysmievať ani zľahčovať.
Čo je vlastne fóbia?
Fóbia je prehnaný, iracionálny a dlhodobo pretrvávajúci strach z určitej situácie, predmetu alebo činnosti, ktorý je natoľko silný, že človeka obmedzuje v každodennom živote. Kým bežný strach je prirodzenou reakciou na hrozbu, pri fóbii sa mozog správa, akoby bol v ohrození aj vtedy, keď žiadne skutočné nebezpečenstvo nehrozí.
Typickým príkladom je panika z pavúkov, hadov, výšok, lietania, krvi či z uzavretých priestorov. Tieto situácie samy osebe väčšinou nepredstavujú reálne riziko, no pre človeka s fóbiou spúšťajú silnú stresovú reakciu.
Video: Prečo sa fóbiám nedá vysmievať?
Keď telo reaguje skôr než rozum
Keď mozog vyhodnotí situáciu ako hrozbu, spustí tzv. reakciu „bojuj alebo uteč“. Ide o prirodzený mechanizmus, ktorý kedysi chránil našich predkov pred nebezpečenstvom. V tele sa zvýši hladina adrenalínu, zrýchli sa srdcový rytmus, dych i potenie.
Pri fóbii sa však tento proces aktivuje aj bez reálnej hrozby – napríklad len pri pohľade na pavúka či predstave letu lietadlom. Človek pritom racionálne vie, že mu nič nehrozí, ale jeho nervový systém reaguje automaticky a veľmi silno.
Odborne sa tomu hovorí maladaptívna úzkostná reakcia – teda taká, ktorá už neslúži na prežitie, ale prekáža v bežnom fungovaní.
Prečo vznikajú fóbie
Presná príčina nie je u každého rovnaká. Podľa psychológov môže ísť o kombináciu:
- Negatívnej skúsenosti v minulosti (napr. uštipnutie psom, dusenie vo výťahu)
- Pozorovania cudzieho strachu – dieťa sa môže naučiť báť, keď vidí rodiča reagovať úzkostne
- Genetickej predispozície – úzkostné poruchy sa častejšie vyskytujú v niektorých rodinách
- Porúch rovnováhy neurotransmiterov v mozgu, ktoré ovplyvňujú reakciu na stres
Niektoré fóbie sú teda dôsledkom konkrétneho zážitku, iné sa objavia bez zjavnej príčiny.
Prečo veta „neboj sa“ nepomáha?
Ľudia, ktorí fóbiu nikdy nezažili, často reagujú dobre mienenou, no neefektívnou vetou: „Veď sa nemáš čoho báť.“
Problém je, že fóbia nie je otázkou vôle alebo odvahy. Ide o fyziologickú reakciu tela – mozog vtedy aktivuje centrá úzkosti (napr. amygdalu) skôr, než sa zapojí racionálne uvažovanie.
Zľahčovanie alebo vysmievanie môže naopak spôsobiť, že človek sa bude za svoj problém hanbiť, začne sa uzatvárať a vyhýbať situáciám, ktoré strach vyvolávajú. Tým sa fóbia len posilňuje.
Každý strach je iný, no všetky sú skutočné
Niektorí sa boja výšok, iní hadov, iní otvorených priestorov alebo lekárov. Žiadna fóbia nie je „smiešna“. Každá má svoj vlastný pôvod a svoj vlastný priebeh. To, čo sa jednému zdá ako drobnosť, môže pre druhého znamenať paralyzujúci pocit ohrozenia.
Empatia začína v momente, keď prestaneme porovnávať. Nejde o to, kto sa bojí viac, ale o to, že ten strach je pre daného človeka reálny.
Ako o fóbii hovoriť a čo skutočne pomáha?
Najlepším spôsobom je otvorená a pokojná komunikácia. Ak niekomu chcete vysvetliť, čo prežívate, môžete povedať napríklad:
„Viem, že to môže znieť zvláštne, ale keď vidím pavúka, cítim, ako sa mi telo napína a ťažko sa mi dýcha. Pomáha mi, keď v tej chvíli nie som sám.“
Takáto úprimnosť väčšinou pomôže druhým pochopiť, že nejde o rozmar, ale o skutočný telesný stav. Väčšina ľudí nie je necitlivá – len nerozumie tomu, čo nezažila.
Naopak, tzv. „šoková terapia“ – teda snaha vystaviť človeka predmetu strachu bez jeho súhlasu – nie je odborná pomoc. V psychológii sa používa metóda postupnej expozície, kde sa človek pod vedením terapeuta krok po kroku učí zvládať úzkosť.
Fóbia ako ľudská skúsenosť
Zaujímavé je, že každý z nás má nejaký druh strachu – len niekedy nie je taký viditeľný. Ten, kto sa smeje cudzím obavám z hadov či lietania, môže sám pociťovať paniku pri verejnom vystúpení alebo pri lekárskom zákroku.
Fóbie nám pripomínajú, že zraniteľnosť je súčasťou ľudskej prirodzenosti. Aj ten, kto pôsobí silne a sebavedomo, môže v sebe niesť skrytý strach, o ktorom nehovorí.
Dá sa fóbia vyliečiť?
Dobrou správou je, že áno – väčšina fóbií sa dá výrazne zmierniť alebo úplne prekonať. Najúčinnejšou metódou je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá pomáha zmeniť vzorce myslenia a postupne zvládať úzkosť.
Pomáhajú aj dychové cvičenia, relaxačné techniky, nácvik vizualizácie či podpora blízkych. V niektorých prípadoch lekár odporučí aj krátkodobé užívanie liekov proti úzkosti.
Kľúčové však je, aby človek priznal svoj problém a nehanbil sa požiadať o pomoc.
Odvaha nie je absencia strachu
Odvaha neznamená nemať strach, ale vedieť s ním žiť a postupne ho zvládať. Každý krok, ktorý človek urobí napriek úzkosti, je malým víťazstvom.
Ak vás niekto zľahčuje, spomeňte si – možno sa sám bojí niečoho iného. Strach má veľa podôb, ale pochopenie len jednu.
