Ostrovy sú pre mnohých symbolom dovolenkového raja – krištáľovo čisté more, nekonečné pláže a exotická príroda. Niektoré ostrovné lokality však majú od idyly poriadne ďaleko. Môže za to často ľudský zásah, ktorý navždy poznačil životné prostredie či obyvateľov. V nasledujúcich riadkoch zistíte, ktoré ostrovy sú dnes také nebezpečné alebo kontroverzné, že je lepšie vyhnúť sa im oblúkom.
Farallonské ostrovy neďaleko San Francisca
Na prvý pohľad môžu Farallonské ostrovy vyzerať ako scenéria z pohľadnice. Sú to sopečné ostrovy ležiace v Tichom oceáne neďaleko pobrežia San Francisca. Ich história je však neoddeliteľne spätá s rádioaktívnym odpadom. Až do 70. rokov 20. storočia sa totiž v tamojších vodách likvidovali rádioaktívne materiály, čo malo výrazný dopad na miestny morský ekosystém.
Hoci vyzdvihnutie zvyškov kontaminovaného odpadu by podľa odborníkov mohlo narobiť ešte väčšie škody, táto činnosť sa napokon ukončila a dnes sú Farallonské ostrovy prísne chránenou prírodnou rezerváciou. Žijú tu obrovské kolónie morských vtákov, no azda najznámejšie sú veľké populácie uškatcov a tuleňov. Tie prirodzene priťahujú aj veľké dravce vrátane bielych žralokov. Pre bežných návštevníkov však ostrovy neprichádzajú do úvahy – vstup je povolený výhradne vedeckým pracovníkom, ktorí skúmajú stav morského života a biodiverzitu. Aj vďaka tomu je oblasť menej zaťažená ľudskou prítomnosťou a príroda má šancu na dlhodobú regeneráciu.
Atol Bikini v Tichom oceáne
Atol Bikini je súčasťou súostrovia Marshallových ostrovov. Hoci samotný názov znie mnohým exoticky, preslávili ho najmä jadrové pokusy Spojených štátov. Od roku 1946 do roku 1958 tu vojenské sily otestovali 67 jadrových bômb, pričom jedna z najslávnejších – vodíková bomba Bravo – mala niekoľkonásobne väčšiu silu, než sa pôvodne očakávalo. Explózia zodpovedala približne tisícke bômb zvrhnutých na Hirošimu.
Testovanie nezostalo bez následkov. Radioaktívny spad zasiahol samotný atol a tiež okolité ostrovy, kde žili pôvodní obyvatelia. Tí boli najskôr evakuovaní s prisľúbením, že sa po ukončení pokusov budú môcť vrátiť domov. Lenže ani desaťročia po skúškach nebola úroveň radiácie na Bikinách dostatočne nízka na to, aby tu bolo bezpečné dlhodobo žiť. Hoci americká vláda v roku 2009 vyhlásila, že atol Bikini už nie je nebezpečný, väčšina ľudí ostáva skeptická a nehrnie sa späť na územie, kde zem aj voda mohli absorbovať značné množstvo rádioaktívnych látok. Na druhej strane sa objavili správy o tom, že príroda prekvapujúco regenerovala rýchlejšie, než by sa dalo čakať. Podľa niektorých výskumníkov sa tu začína dariť nielen morskému životu, ale aj odolnej vegetácii, ktorá si našla cestu k novým podmienkam.
Gruinard pri pobreží Škótska
Na severozápadnom pobreží Škótska leží ostrov Gruinard, ktorý sa z diaľky javí ako kúzelné miesto so zelenými lúkami obmývanými Atlantickým oceánom. Počas druhej svetovej vojny tu však Spojenci testovali biologické zbrane, konkrétne antrax. Na ostrov boli privezené ovce, ktoré prišli do kontaktu s baktériami a po krátkom čase zomreli. Keď vojna skončila, vo vzorkách pôdy sa naďalej nachádzali odolné spóry antraxu, a Gruinard bol preto uzatvorený pre verejnosť.
Až v roku 1986 sa vláda rozhodla kontaminované miesto vyčistiť formaldehydom vo veľkom množstve. Po niekoľkých rokoch vyhlásili odborníci ostrov za “bezpečný“. Dokonca tam skúšobne pustili ovce, ktoré nevykazovali žiadne známky intoxikácie ani po dlhšom pobyte. Napriek tomu Gruinard nikdy nezažil masívny prílev turistov a ostáva akýmsi mementom, čo všetko môže človek spôsobiť prírode.
Riems v Nemecku
Nemecko má tiež svoj „ostrov zákazov“, a to Riems, ktorý leží v Baltskom mori medzi ostrovom Rujana a pevninou. Na prvý pohľad vyzerá úplne neškodne, no opak je pravdou – predstavuje jedno z najrizikovejších miest v krajine. Nachádza sa tu totiž najstaršie virologické výskumné centrum na svete, založené v roku 1910 vedcom Friedrichom Löfflerom. Pracovisko sa špecializuje na výskum nebezpečných zvieracích chorôb, pričom za jeho múrmi sa nachádzajú extrémne agresívne patogény a baktérie.
Na Riemse platia prísne bezpečnostné opatrenia. Bežní ľudia tam nemajú prístup a do laboratórií sa dostanú iba špeciálne školení vedci vybavení ochrannými pomôckami. Ostrov je takmer úplne uzavretý, aby sa predišlo riziku úniku patogénov do okolitej krajiny či vody. Pre milovníkov prírody to znamená, že sem jednoducho nemôžu vkročiť, a ak sa niekto k ostrovu priblíži, pravdepodobne ho odrádzajú rôzne nápisy zakazujúce vstup.
Poveglia v Taliansku
Kto sa vyberie do Benátok, môže si všimnúť opustený ostrov Poveglia, ktorý vyvoláva silné emócie už na prvý pohľad. Pre mnohých je známy aj ako „Strašidelný ostrov“. Viažu sa k nemu totiž legendy o prízrakoch a strašidlách, ktorých vznik sa spája s temnou minulosťou. V minulosti tu totiž zriadili psychiatrickú kliniku, kde boli umiestňovaní ťažko chorí a spoločensky nechcení pacienti. Navyše sa na ostrove už oddávna zhromažďovali osoby postihnuté morom a inými nákazlivými ochoreniami, aby sa zabránilo ich šíreniu po pevnine.
Za posledných päť desaťročí je Poveglia neobývaná. Budova starého ústavu chátra a miestne úrady ju z bezpečnostných dôvodov neodporúčajú navštevovať. Z času na čas sa vynoria správy o dobrodruhoch, ktorí sa tam snažili preniknúť, no väčšinou rýchlo odchádzajú s nepríjemným pocitom úzkosti či strachu. Pre talianske úrady však ostáva prvoradé, aby na ostrov neprichádzali nekontrolované skupiny turistov, už len preto, že ruiny starých budov môžu predstavovať vážne riziko.
La Gaiola pri pobreží Talianska
Taliansko má okrem Poveglie aj iný ostrov, ktorý sa spája s množstvom temných historiek. La Gaiola, nachádzajúca sa v Neapolskom zálive, je malým, skalnatým kúskom zeme prepojeným s pevninou iba drobným mostíkom. Od začiatku 20. storočia sa striedali majitelia ostrova, no takmer všetci čelili tragickým udalostiam – od vraždy či samovraždy až po únos či smrteľné nehody.
Tieto nešťastia časom prispeli k povesti La Gaioly ako „prekliateho“ miesta. Posledný známy majiteľ ho opustil koncom 70. rokov 20. storočia a odvtedy nik neprejavil väčší záujem o kúpu. Vplyvom počasia a ľahostajnosti ostrov chátra, takže teraz pôsobí ešte tajomnejším a pochmúrnejším dojmom. Návšteva sa tu neodporúča nielen pre údajné kliatby, ale aj pre nebezpečný, zničený terén a polorozpadnuté budovy.
Záver
Hoci sa ostrovy bežne spájajú s predstavou tropického raja a zaslúženého oddychu, existujú aj také, kde zásah človeka viedol k trvalým ekologickým, zdravotným či bezpečnostným rizikám. Od rádioaktívnych zvyškov na Farallonských ostrovoch a atole Bikini až po staré biologické testy na Gruinarde či hororovú minulosť psychiatrických inštitúcií na Poveglii – to všetko nám pripomína, že ľudská aktivita dokáže zmeniť akýkoľvek kúsok zeme na nepoznanie. Nie vždy sa totiž príroda stihne spamätať včas alebo úplne, a niektoré ostrovy preto zostávajú navždy poznačené.
Ak sa niekedy stretnete s ponukou navštíviť jedno z týchto zvláštnych miest, radšej si to premyslite. Či už ide o riziko pre zdravie, nevybuchnutú muníciu, vírusy za laboratórnymi múrmi alebo tajuplné legendy o prízrakoch, bezpečnosť by mala ostať na prvom mieste. A pre milovníkov ostrovov je na svete stále dostatok takých, kde si môžete užiť slnko a more bez obáv.
