Pre mnohých rodičov sú prvé mesiace a roky života dieťaťa späté s neustálymi otázkami okolia: „Už vám spinká celú noc?“, „Aký máte predspánkový režim?“ či „Spí dieťa vo vlastnej postieľke?“. Ak sa v takejto situácii nachádzate aj vy a cítite sa pod tlakom, vedzte, že nie ste sami. Podobné otázky trápia prakticky každého čerstvého rodiča.
„Mojím cieľom je dosiahnuť, aby rodičia neprežívali zbytočný stres a tlak kvôli tomu, ako a kde ich dieťa spí,“ hovorí vývojová psychologička z univerzity v Kanade. Spánok dojčiat je jednou z kľúčových súčastí vývoja, pričom odborníci sa čoraz intenzívnejšie zaoberajú tým, ako spánková rutina či počet hodín strávených v postieľke môže ovplyvniť kognitívne schopnosti bábätka, jeho emočnú vyrovnanosť a celkovú pohodu.
Prečo je spánok v ranom detstve taký dôležitý?
Podľa viacerých výskumov môžu hodiny strávené spánkom významne ovplyvniť kognitívny vývoj dieťaťa. V jednej štúdii sa napríklad zistilo, že dojčatá si dokážu lepšie uchovať nové informácie, ak si aspoň na 30 minút zdriemnu krátko po tom, ako sa niečo nové naučia. V praxi to znamená, že ak sa dieťa – hoci i formou hry – naučí nový zvuk či slovo, kvalitný spánok môže zásadne podporiť jeho schopnosť pamätať si tieto informácie aj o niekoľko dní neskôr.
„Spánok v ranom veku je úzko spätý s lepším duševným aj fyzickým zdravím. Vidíme súvislosti s kognitívnymi funkciami a učením – pre dieťa je zdravý spánok akýmsi stavebným kameňom pre všetky ďalšie fázy vývoja.“ Nejde pritom len o nočný spánok, ale aj o dôležitosť denného spánku či krátkych zdriemnutí, ktoré môžu okrem iného pomôcť pri osvojovaní jazykových zručností.
Neexistuje len jeden ideálny režim
Napriek tomu, že väčšina rodičov hľadá univerzálny „vzorec dobrého spánku“, výskum aj ďalších odborníkov zatiaľ jasne nepotvrdil, že by existoval jediný ideálny režim pre všetky deti. Spoločné majú len to, že spánok je nevyhnutný a základný pre vývin mozgu aj tela, no optimálnu dĺžku spánku či ideálne usporiadanie dňa môže mať každé dieťa mierne odlišné.
Nedávno preskúmali 22 štúdií zameraných na vplyv konkrétnych spánkových režimov a rituálov v dojčenskom veku na kognitívny a motorický vývin detí. Tieto práce však nepriniesli jednoznačný záver, pretože výsledky sa rôznili od dieťaťa k dieťaťu, a tak je hľadanie presného „návodu“ značne komplikované.
Znamená to, že ak vám niekto tvrdí, že „to robíte celé zle“, no vášmu dieťaťu pritom nijako nič nechýba, nemusíte prepadať panike. Dôležité je všímať si celkové rozpoloženie dieťaťa počas dňa, jeho vitalitu a, samozrejme, poradiť sa s pediatrom, pokiaľ spozorujete, že spí príliš málo (či príliš veľa) alebo že má počas spánku výrazné problémy, ako napríklad silné chrápanie.
Väčšina bábätiek celú noc neprespí
Keď sa povie „dobrý spáč“, mnohí si automaticky predstavia dojča, ktoré spí neprerušene celú noc. Takýto model však v praxi nie je vôbec bežný. V jednej zo svojich štúdií sledovali 44 dojčiat počas 13 nocí a len u troch z nich sa dalo hovoriť o neprerušovanom šesťhodinovom spánku. Inými slovami, medzi bábätkami vládne veľká individuálna variabilita.
Rodičia nemusia prepadať stresu, keď zistia, že dieťa prespí len dve-tri hodinky a potom je znova hore, predovšetkým v prvých mesiacoch života ide o prirodzený stav. Oveľa dôležitejší ako dlhé nepretržité spanie je celkový súhrn hodín, ktoré dieťa prespí za 24 hodín.
Národná nadácia pre spánok (National Sleep Foundation) odporúča pre dojčatá (vo veku 4 – 11 mesiacov) 12 až 15 hodín spánku denne, no upozorňuje, že v niektorých prípadoch môže byť primeraných aj 10 alebo až 18 hodín. Ak však spánok vášho dieťaťa dlhodobo klesá pod 10 hodín alebo prekračuje 18 hodín, mali by ste to konzultovať s pediatrom.
Ako vytvoriť pevnú rutinu?
Hoci neexistuje presný univerzálny návod, odborníci zdôrazňujú dôležitosť predvídateľnej a upokojujúcej večernej rutiny, ktorá dieťaťu pomôže pochopiť, že sa blíži čas spania. Podľa neonatologičky z univerzity v nemeckom Tübingene je dobré začať s jednoduchým rituálom už vtedy, keď má dieťa len niekoľko týždňov. Režim by mal byť z večera na večer podobný a ideálne krátky – pokojne stačia tri či štyri upokojujúce kroky.
V mnohých kultúrach sa osvedčilo večerné kúpanie, jemné masírovanie a spoločné čítanie pred spaním. Takéto aktivity môžu zlepšiť náladu a emočnú stabilitu dieťaťa a zároveň poskytnúť krátky, no intenzívny moment sústredenej rodičovskej pozornosti. „Ak nestíhate dieťa každý večer kúpať, môžete si vytvoriť iný jednoduchý zvyk – napríklad spoločné zaspievanie uspávanky alebo niekoľkominútové tiché hladkanie,“ radí. Aj takáto nenápadná, pravidelne sa opakujúca činnosť dokáže nahradiť kúpeľ a vyslať signál, že prichádza čas spania.
Rodičia by sa od približne troch mesiacov veku dieťaťa mali snažiť ukladať bábätko do postieľky vo chvíli, keď už je ospalé, no ešte nezaspalo úplne. Takto si postupne cvičí zručnosť „zabratia do spánku“ samostatne, bez nutnosti byť stále na rukách či prikladané k prsníku alebo fľaške. Je to jedna z ciest, ako postupne viesť k dlhšiemu a pokojnejšiemu spánku.
Na sledovanie toho, kedy je vaše dieťa pripravené zaspať, existujú rôzne nástroje. Pediatric Sleep Council poskytuje online rady a návody, ako spánok lepšie naplánovať. Medzi rodičmi sa obľúbenými stali aj mobilné aplikácie, hoci zatiaľ nie sú vedecky overené. Slúžia však ako praktický denník – do ktorého si môžete zaznamenávať časy kŕmenia, spania a bdenia – a často ponúkajú aj užitočné pripomienky a tipy.
Zdieľaná posteľ: áno či nie?
Jednou z najviac diskutovaných otázok pri spánku dojčiat je, či je bezpečné spať s bábätkom v jednej posteli. V odbornej terminológii sa používa pojem „bedsharing“ – teda spoločné zdieľanie rovnakého spacieho povrchu. Problémom je, že môže so sebou prinášať závažné riziká, ako napríklad udusenie dieťaťa alebo jeho pád z postele. Preto Americká akadémia pediatrov (AAP) túto prax vo svojich oficiálnych usmerneniach neodporúča. V USA sa ročne eviduje približne 3 700 prípadov SUID (Syndróm náhleho neočakávaného úmrtia dojčaťa), kam patria aj tragické nehody spojené s dusením alebo zablokovaním dýchacích ciest.
Napriek oficiálnym odporúčaniam sa však veľa rodičov stále rozhoduje pre spoločné spanie. V jednej štúdii, ktorá prebiehala v rokoch 2009 až 2015, sa ukázalo, že väčšina amerických rodičov aspoň príležitostne zdieľa posteľ so svojimi deťmi – neraz preto, aby uľahčili nočné dojčenie alebo aby dieťa spalo pokojnejšie. Problém je, že až 40 % z nich pritom uvádzalo, že nie vždy dodržiavajú zásady bezpečného spánku (napríklad využívanie pevného a rovného matraca, odstránenie vankúšov a plyšových hračiek z okolia dieťaťa a pod.).
Vývojová psychologička tvrdí, že by spoločné spanie neodsudzovala v každom prípade. „Za istých okolností môže byť naozaj nebezpečné, ale inak to nemusí byť riziko samo o sebe,“ vysvetľuje. Spolu s antropológom sa zaoberali prípadmi, kde sa rodičia vedome rozhodli spať s dieťaťom v jednej posteli, a to najmä kvôli lepšiemu dojčeniu či väčšiemu pohodliu pre seba i dieťa. Hovorí, že nie je vyslovene propagátorkou spoločného spania, ale zasadzuje sa za to, „aby rodičia mohli v bezpečí robiť to, čo im vyhovuje.“ Okolnosti každého rodinného prostredia sú totiž odlišné.
Ak sa predsa len rozhodnete zdieľať posteľ s dieťaťom, odborníci odporúčajú dodržiavať prísne bezpečnostné pravidlá: vybrať tvrdý matrac bez zbytočných prikrývok, chrániť priestor tak, aby dieťa nemohlo spadnúť, odstrániť vankúše a iné mäkké predmety, neprikrývať dieťa veľkými perinami a dbať na to, aby rodičia neboli pod vplyvom alkoholu či liekov na spanie.
Dôverujte si a vnímajte potreby dieťaťa
Rozsah článkov, kníh a online poradcov o spánku dojčiat je obrovský. Všetci rodičia sú v dnešnej dobe zavalení informáciami a odporúčaniami z rôznych strán „Avšak základom je naučiť sa vnímať vlastnú intuíciu a signály dieťaťa.“ Rodič, ktorý pozná reakcie svojho dieťaťa, jeho temperament a potreby, môže najlepšie rozoznať, kedy je bábätko unavené, nespokojné alebo potrebuje len krátku pauzu na oddych či nakŕmenie.
Okrem toho by sme si mali vytvárať prostredie, v ktorom sa rodičia nebudú cítiť súdení za to, že si vyberajú určitú stratégiu uspatia. „V našej kultúre máme tendenciu spochybňovať schopnosti rodičov,“ hovorí. „Ale ak dieťa prospieva, rastie a prejavuje bežné reakcie, je vysoko pravdepodobné, že to robíte dobre.“
Zdravý spánkový režim pre dojča môže vyzerať rôzne, no spoločným menovateľom zostáva trpezlivosť, dôslednosť a bezpečné prostredie na spanie. Každá rodina si napokon nájde vlastnú cestu, ktorá jej najviac vyhovuje – či už ide o spoločné spanie, oddelenú posteľ, starostlivo naplánovanú predspánkovú rutinu alebo spontánnejší prístup. Najdôležitejšie je sledovať, či je dieťa zdravé, spokojné a adekvátne reaguje na svoje okolie. A nezabudnite, že obdobie prebdených nocí netrvá večne – raz sa vráti aj pokojný nočný spánok rodičov.
