Kto by nechcel žiť čo najdlhšie? Dlhý život je snom mnohých z nás, no keď príde reč na starobu, zrazu váhame. Túžime po rokoch navyše, ale len vtedy, ak si zachováme vitalitu, nezávislosť a zdravie. Pravda je však taká, že dlhý vek neprichádza sám od seba. Aby sme si mohli užívať starobu dôstojne a kvalitne, musíme sa na ňu pripraviť – ideálne ešte počas aktívnych rokov.
Pripravujte sa skôr, ako bude neskoro
Jedným z prvých krokov, ktoré môžeme urobiť už v strednom veku, je pochopiť svoje genetické riziká. Ak napríklad vieme, že náš starý otec zomrel v sedemdesiatke na rakovinu pľúc, je logické, že sa vyhneme fajčeniu. Genetika síce neznamená osud, ale môže byť varovaním. Sledujte zdravotnú históriu svojej rodiny a podľa toho sa snažte prispôsobiť svoj životný štýl – často aj malé zmeny môžu predĺžiť život o celé roky.
Dôchodok nie je koniec
Jedna z najväčších chýb, ktorú mnohí robia, je predstava, že dôchodok znamená koniec aktívneho života. Internetom koluje vtip: „Nevadí mi, že sa stále zvyšuje vek odchodu do dôchodku, ale štve ma, že si každé ráno neviem spomenúť, kde vlastne pracujem.“ Tento humor v sebe nesie trpkú pravdu – staroba nie je o ničnerobení, ale o správnom nastavení.
Podľa poprednej odborníčky na geriatriu, nie je nič zvláštne na tom, že dnes ľudia žijú aj o tridsať rokov dlhšie po dosiahnutí seniorského veku. Práve preto odporúča, aby ľudia pracovali čo najdlhšie, ako im to zdravie a chuť dovolia. Nemusí to byť osemhodinová smena každý deň, ale aj práca na polovičný úväzok, dobrovoľníctvo či iná aktívna činnosť má pre seniorov obrovský význam – fyzický, psychický aj sociálny.
Sociálne väzby sú kľúčové
Starnutie nie je len o zdraví tela, ale aj o duševnej pohode. A tú najviac ovplyvňuje kontakt s ostatnými ľuďmi. Práca je jednou z ciest, ako si udržať spoločenské väzby, no ak už pracovať nechcete, vytvorte si aspoň denný režim. Vstávajte pravidelne, naplánujte si deň, choďte na prechádzky, stretávajte sa s priateľmi. Samota a nečinnosť sú najväčšími nepriateľmi dôstojného starnutia.
Okrem toho, že žijeme dlhšie, sa mení aj medicínska realita. Ešte pred niekoľkými desaťročiami boli infarkty a rakovina istým rozsudkom. Dnes sa však úmrtnosť na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia výrazne znížila. Pokrok v medicíne nám umožňuje zvládať aj chronické ochorenia ako astma, reuma či osteoporóza oveľa lepšie. Diagnostika je presnejšia a liečba účinnejšia.
Aj sebestačný senior je zraniteľný
Aj keď sa cítime v seniorskom veku sebestační, riziká sa zvyšujú. Pády, úrazy, dokonca otravy liekmi – to všetko patrí medzi bežné problémy, ktorým čelí staršia generácia. Prevencia a opatrnosť by mali byť samozrejmosťou. Zdravie je totiž krehké bez ohľadu na vek, ale v starobe je jeho strata omnoho náročnejšia.
Má ľudský život hranicu?
Koľko rokov vlastne môže človek žiť? Biologický potenciál nášho tela sa odhaduje na približne 120 až 130 rokov. Profesorka hovorí, že aj keď vieme organizmus opravovať a podporovať, v určitom momente sa rozpadne do takej miery, že život už nebude možný. Ďalšie predlžovanie života teda závisí od schopnosti spomaliť samotný proces starnutia.
Práve to je cieľom modernej geriatrie. V budúcnosti možno dosiahneme, že staroba nebude znamením úpadku, ale len ďalšou fázou aktívneho života. Možno sa dožijeme veku, keď bude možné žiť dlhšie vďaka technológiám či dokonca v „umelom tele“. No aj keby to bolo možné – chceme to naozaj? Je na to spoločnosť pripravená?
Čo by sme vlastne chceli predĺžiť?
Otázkou nie je len, ako dlho chceme žiť, ale ktoré obdobie života by sme chceli predĺžiť. Dnes sa darí predlžovať seniorské a produktívne roky, no niekto by možno radšej chcel o niečo dlhšie detstvo či mladosť. Takéto otázky presahujú hranice medicíny – sú skôr filozofické. A odpovede na ne ešte nemáme.
