Pre mnohých je ranná šálka čiernej kávy neoddeliteľnou súčasťou dňa. Káva je jedným z najskúmanejších nápojov na svete a vedecké poznatky o nej sú pomerne dobre zdokumentované. Ako však ukazujú výskumy, jej účinky nie sú jednostranné – môže podporiť zdravie, ale pri citlivosti alebo nadmernej konzumácii môže priniesť aj problémy.
Video ako doplnok
Ak si chcete tému doplniť o pohľad z praxe a osobné skúsenosti, môžete si pozrieť aj video Aleny Brugioni o zdravom životnom štýle:
Káva a trávenie: osvedčené fakty
Káva je prirodzene kyslý nápoj a zároveň stimuluje produkciu žalúdočnej kyseliny. To môže u niektorých ľudí vyvolať pálenie záhy alebo zhoršiť príznaky refluxu. Nie je však pravda, že káva tieto problémy spôsobuje každému – závisí to od individuálnej citlivosti, množstva aj spôsobu prípravy.
Kofeín má navyše mierny laxatívny účinok, čo vysvetľuje rýchlejšie vyprázdňovanie po káve. Tento efekt je bežný a nie je škodlivý, no môže zvýšiť potrebu tekutín. Preto sa odporúča piť počas dňa dostatok vody.
Kofeín a spánok: jednoznačný vplyv
Všetky relevantné štúdie potvrdzujú, že kofeín môže narušiť kvalitu spánku. Dôvod je jednoduchý: kofeín má polčas rozpadu približne 5–8 hodín, takže aj poobede vypitá káva môže v noci zhoršiť zaspávanie či skrátiť hlboké fázy spánku.
Citlivejší ľudia môžu pociťovať aj nepokoj, zrýchlený tep alebo úzkosť, najmä pri vyšších dávkach. Tento účinok však opäť nie je univerzálny.
Ako káva ovplyvňuje vstrebávanie minerálov
Vedecky potvrdený je najmä vplyv na vstrebávanie nehemového železa (železo z rastlinných potravín). Káva môže znížiť jeho absorpciu až o 30–40 % v prípade, že sa pije počas jedla alebo bezprostredne po ňom.
Pri vápniku je efekt slabší, no pri veľmi vysokom príjme kofeínu (viac než 400–600 mg denne) sa mierne zvyšuje potreba vápnika. Tento účinok je však ľahko kompenzovateľný bežnou stravou.
Praktické odporúčanie:
Kávu je vhodné piť aspoň 1 hodinu po jedle, najmä ak človek trpí nedostatkom železa.
Prečo každý reaguje na kávu inak: úloha genetiky
Vplyv kávy je výrazne ovplyvnený genetickými faktormi. Najdôležitejším je gén CYP1A2, ktorý určuje rýchlosť rozkladu kofeínu v pečeni.
- Rýchli metabolizéri kofeín spracujú rýchlejšie a káva ich menej „rozruší“.
- Pomalí metabolizéri môžu mať silnejšie účinky kofeínu, vrátane problémov so spánkom alebo srdcového búšenia.
Niektoré výskumy naznačujú, že veľmi vysoká konzumácia kávy môže u pomalých metabolizérov zvyšovať riziko srdcovocievnych ťažkostí, no tento efekt sa netýka všetkých.
Pozitívne účinky kávy: vedecky najlepšie podložené tvrdenia
Káva napriek rizikám patrí medzi nápoje, ktoré sú pri umiernenej konzumácii prospešné. Výskumy ukazujú:
- je významným zdrojom antioxidantov
- môže znížiť riziko Parkinsonovej choroby, Alzheimerovej choroby a niektorých druhov rakoviny
- je spojená s nižším rizikom cukrovky 2. typu
- podporuje metabolizmus a bdelosť
Podľa dlhodobých štúdií je pre dospelého človeka bezpečný denný príjem kofeínu približne 200–400 mg, čo zodpovedá 2–4 šálkam kávy v závislosti od spôsobu prípravy.
Takže je káva dobrá alebo zlá?
Najpresnejšia odpoveď je táto:
Káva je pri bežnom množstve pre väčšinu ľudí bezpečná a často aj prospešná. Problémom je jej nadmerné pitie alebo vyššia individuálna citlivosť.
Nepotrebuješ sa jej vzdávať – stačí sledovať, ako na ňu reaguje tvoje telo, a dodržiavať rozumnú mieru
