Káva patrí medzi najčastejšie konzumované nápoje a mnohí si bez nej nevedia predstaviť začiatok dňa. Kofeín môže krátkodobo zvýšiť krvný tlak, no jeho dlhodobá konzumácia sa u väčšiny ľudí nepovažuje za rizikový faktor pre vznik hypertenzie.
Menej známe je však to, že káva — vrátane bezkofeínovej — môže ovplyvniť vstrebávanie niektorých liekov, a tým aj ich účinok. Preto je dobré vedieť, ako tieto interakcie prebiehajú.
Ako káva ovplyvňuje lieky? Fakty, ktoré sú potvrdené
1. Kofeín môže krátko zvýšiť krvný tlak
Toto platí najmä u ľudí, ktorí kofeín pijú len občas. U pravidelných konzumentov sa vytvára tolerancia, takže vplyv na tlak býva menší.
2. Káva dokáže zmeniť vstrebávanie niektorých liekov
Je to spôsobené najmä tým, že:
- zrýchľuje vyprázdňovanie žalúdka
- mení pH žalúdočného obsahu (aj bezkofeínová káva)
- niektoré látky v káve sa môžu viazať na liečivá alebo meniť ich absorpciu
To môže viesť k tomu, že sa liek vstrebá rýchlejšie, pomalšie alebo v menšom množstve.
3. Lieky sa nikdy nemajú zapíjať kávou
Toto odporúčanie je jednoznačné.
Najvhodnejšia je voda.
Interakcie kávy s hlavnými skupinami liekov na hypertenziu (len fakty)
ACE inhibítory
- Nemajú priamu, medicínsky potvrdenú závažnú interakciu s kofeínom.
- Kofeín môže u niektorých ľudí krátko zvýšiť tlak, čo môže dočasne pôsobiť proti liečbe.
- ACE inhibítory môžu zvyšovať hladinu draslíka.
Káva síce obsahuje draslík, no pri bežnom pití to zvyčajne nespôsobuje problém, okrem pacientov s ochorením obličiek, ktorí musia obsah draslíka v strave sledovať celkovo.
Sartany
- Podobne ako ACE inhibítory, významné interakcie s kávou nie sú potvrdené.
- Naďalej však platí, že lieky sa kávou nesmú zapíjať.
Betablokátory
- Pri niektorých betablokátoroch môže kofeín skutočne pôsobiť opačne –
zvyšuje tep, zatiaľ čo liek ho má znižovať. - To môže viesť k zníženiu účinku liečby u citlivejších pacientov.
- Tento vplyv však nie je univerzálny – závisí od konkrétneho lieku aj od reakcie organizmu.
Blokátory kalciových kanálov
- Neexistuje dôkaz o nebezpečnej interakcii.
- Kofeín môže krátko zúžiť cievy, zatiaľ čo lieky majú opačný účinok, takže teoreticky môže nastať oslabenie lieku v čase tesne po vypití kávy.
- Ide skôr o krátkodobý funkčný efekt než o priamu farmakologickú interakciu.
Diuretiká
- Káva má mierny močopudný účinok, ale pri bežnej konzumácii nespôsobuje dehydratáciu.
- Neexistuje dôkaz, že by bezpečné množstvá kávy významne zasahovali do účinku diuretík.
- Dôležité je dodržiavať pitný režim.
Musí sa človek s vysokým tlakom vzdať kávy?
Nie. Podľa dostupných vedeckých poznatkov:
- Pri miernom pití kávy nie je dôvod na zákaz, pokiaľ pacient nemá individuálnu citlivosť na kofeín.
- Najväčší význam má časový odstup od užitia lieku, pretože káva môže ovplyvniť vstrebávanie niektorých liečiv.
Overené odporúčania:
- medzi liekom a kávou nechajte minimálne 30 minútový odstup,
- ideálne je užiť liek 1 hodinu pred kávou alebo 2 hodiny po káve.
Toto odporúčanie používajú lekári aj farmaceuti pri liekoch, kde môže vstrebávanie ovplyvniť jedlo či nápoje.
Ako zistiť, ako káva pôsobí práve na vás
Reakcie na kofeín sú individuálne. Z pohľadu medicíny je najlepšie:
- zmerať tlak pred kávou
- a opäť 30–60 minút po nej
Tento jednoduchý test ukáže, či vám kofeín tlak výrazne zvyšuje alebo nie.
Koľko kofeínu je považovaných za bezpečné množstvo?
U zdravých dospelých sa za bezpečnú dennú dávku považuje:
- do 200–300 mg kofeínu denne
To zodpovedá približne 2–3 bežným šálkam kávy.
Obsah kofeínu sa však líši podľa:
- typu kávy
- spôsobu praženia
- metódy prípravy
Aj bezkofeínová káva obsahuje malé množstvo kofeínu, najčastejšie 1–7 mg na šálku.
Najistejšia cesta: konzultácia s lekárom
Najmä ak pacient užíva viac druhov liekov, má ochorenia obličiek, srdca alebo vysoké výkyvy tlaku.
Lekár pozná:
- konkrétny typ antihypertenzíva
- hodnoty krvného tlaku
- celkový zdravotný stav
- prípadné ďalšie lieky
Vďaka tomu vie najlepšie určiť, či je pitie kávy pre pacienta bezpečné a v akom množstve.
