Arménsko nás počas našej takmer osemmesačnej výpravy na Blízky východ a do krajín Kaukazu uchvátilo natoľko, že namiesto plánovaných pár týždňov sme tu zostali celých štyridsať dní. Precestovali sme krajinu dôkladne, navštívili jej známe aj menej známe miesta, no jedno mesto nás zasiahlo obzvlášť silno – lázeňský Jermuk.
Kedysi bol Jermuk vyhľadávaným turistickým cieľom sovietskej elity, a o slávnych časoch svedčí aj vlastné malé letisko, dnes už takmer zabudnuté. Návšteva tohto mesta nám umožnila pochopiť nielen arménsku hrdosť a vrelosť, ale aj citlivú politickú situáciu na hraniciach s Azerbajdžanom, ktorú sprevádzajú stále aktuálne varovania pred mínami.
Pozor, zamínované územie!
Jermuk, rozprestretý na ploche asi 55 km² v hornatom prostredí na hornom toku rieky Arpa, je domovom približne 4000 obyvateľov a nachádza sa v nadmorskej výške až 2080 metrov. Hoci leto je ideálne na turistiku, my sme zamierili k miestnemu lyžiarskemu areálu. Mali sme v pláne vystúpiť na vrchol hory Aytsasar (2470 m n.m.), aby sme si užili nádherné panorámy.
Slnko nám príjemne svietilo na cestu, no už po krátkom výstupe zjazdovkou nás zastavilo nemilé prekvapenie: pozdĺž lesa bola natiahnutá výrazná žltá páska s varovaním „Danger mines“ – pozor, míny. Toto nebezpečenstvo bolo pripomienkou konfliktu z roku 2022, kedy mesto napadli vojská z Azerbajdžanu. Neskôr nám miestni obyvatelia živým rozprávaním ozrejmili, ako agresorov doslova hnali z mesta preč.
Nostalgia zašlej slávy kúpeľov
Do centra Jermuku sa dostanete cez pôsobivý vysoký most, ktorý sa klenie ponad hlboké údolie rieky Arpa. V meste je cítiť niekdajšiu slávu kúpeľníctva – veľkolepé stavby, dnes už často chátrajúce, kedysi vítali hostí zo všetkých kútov Sovietskeho zväzu.
Na kolonáde s charakteristickými klenbami, známymi ako „Galéria vody“, si dodnes môžete z kohútikov načapovať a ochutnať miestnu minerálnu vodu. Teplota jednotlivých prameňov sa pohybuje od 30 do 55 °C a miestni veria, že lieči všetko – od žalúdočných problémov až po rakovinu.
Odtiaľ sme prešli do parku, kde nás obklopovali mohutné sochy z kameňa a kovu, a potom ďalej k brehom rieky Arpa, ukrytej v hlbokom skalnom kaňone. Cestou sme obdivovali nielen prírodné útvary pripomínajúce kamenné varhany, ale aj 70-metrový vodopád Jermuk, druhý najvyšší v Arménsku.
Zabudnuté uličky a srdce mesta
Pri našich potulkách sme narazili aj na menej turistické časti mesta. Popri bežných bytových domoch, obklopených rozkvitnutými záhonmi s tulipánmi, sme stretli bežný každodenný život miestnych obyvateľov, pričom na lampách ešte visela vianočná výzdoba – akoby zastavená v čase.
Večer sme zakotvili na piknikovej lúke s altánom, grilom a studničkou pitnej vody, ktorá bola typickým miestom stretávania miestnych rodín. Altán, ako sme sa dozvedeli, postavili ako pamiatku na padlých vojakov z nedávnych konfliktov. Práve tu sme zažili pravú arménsku pohostinnosť – jedna z početných rodín nás okamžite pozvala medzi seba, ponúkla grilovaný baklažán s mäsom v lavaši, čerstvé ovocie, domácu vodku aj víno.
Silné emócie a úprimné rozhovory
Pri rozhovoroch sme veľmi rýchlo zistili, že vysvetľovať pôvod slovom „Československo“ je najjednoduchšie, pretože „Česká republika“ ani „Česko“ tu nezaberajú. Keď prišla reč na horu Ararat, ktorú Arméni považujú za historickú súčasť svojho územia, otec rodiny so slzami v očiach spomenul genocídu z roku 1915, ktorú Turci dodnes popierajú. Pripíjalo sa na mier – typicky arménsky prípitok.
Nočné nepokoje blízko hraníc
Pokojná noc sa však pre nás stala trochu nečakanou skúsenosťou. Najprv nás zobudili psy, ktoré niekoho hlasno odháňali, neskôr streľba a vzdialené výbuchy. Našťastie miestna vojenská posádka nevykazovala žiadne známky paniky, a tak sme opäť zaspali – hoci s pocitom zvláštnej neistoty, keďže hranice s Azerbajdžanom boli iba desať kilometrov od nás.
Kúpanie v minerálnej vode priamo v prírode
Po všetkých dobrodružstvách sme si konečne mohli splniť jeden sen – kúpeľ v prírodnom horúcom prameni za mestom. Zastavili sme pri polorozpadnutej budove pri priehrade Kechut a po krátkej túre cez vodu a blatisté cestičky sme objavili jazierko v tvare srdca, naplnené minerálnou vodou. Voda nebola až tak horúca, ako sme očakávali, ale o to viac osviežujúca a autentická bola táto chvíľa, ktorú nám ešte urýchlila blížiaca sa búrka.
Napriek úpadku bývalého lesku je Jermuk stále miestom, ktoré vás zasiahne. Ponúka jedinečnú atmosféru – kombináciu nedotknutej prírody, historickej nostalgie a úprimnej pohostinnosti Arménov, a preto by ho nemal vynechať žiaden milovník cestovania.
