Pred dvoma tisíckami rokov napísal rímsky filozof Seneca vetu, ktorá aj dnes dokáže znieť prekvapivo aktuálne: „Prestaneš sa báť, ak prestaneš dúfať.“ Nie je to výzva k pesimizmu, ale hlboká úvaha o tom, ako naše očakávania vytvárajú úzkosť. Jeho stoické učenie o pokoji mysle a prijatí reality má čo povedať aj v dobe, keď hľadáme rovnováhu medzi nádejou a strachom.
Kto bol Seneca?
Lucius Annaeus Seneca (4 pred n. l. – 65 n. l.) bol rímsky filozof, spisovateľ, dramatik a politik. Pochádzal z Kordóby v Hispánii a väčšinu života strávil v Ríme, kde pôsobil ako učiteľ a neskôr poradca cisára Nerona.
Seneca patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov stoicizmu – filozofického smeru, ktorý vznikol už v starovekom Grécku a neskôr sa rozšíril do Rímskej ríše.
Stoici sa zameriavali na vnútorný pokoj a rozumové zvládanie života. Učili, že človek nemá kontrolu nad vonkajšími udalosťami, ale má moc nad svojimi reakciami. Podľa ich učenia je cieľom žiť v súlade s prírodou a rozumom, rozvíjať cnosť a prijať všetko, čo sa deje, bez zbytočného odporu.
Listy Luciliovi
Seneca napísal dielo s názvom Epistulae Morales ad Lucilium (Morálne listy Luciliovi), ktoré tvorí 124 listov adresovaných jeho priateľovi Luciliovi Juniorovi, správcovi sicílskej provincie.
Tieto listy sú písané v osobnom, ale zároveň didaktickom štýle. Každý z nich obsahuje filozofické rady a úvahy o živote, cnosti, čase, smrti, priateľstve či utrpení.
Listy predstavujú jeden z najdôležitejších prameňov stoického myslenia. Ich cieľom bolo ukázať, že filozofia nie je len teória, ale praktický spôsob, ako zvládať každodenný život.
Výrok „Desines timere, si sperare desieris“
V piatom liste sa nachádza Senecov známy výrok:
„Desines timere, si sperare desieris.“
V doslovnom preklade z latinčiny znamená:
„Prestaneš sa báť, ak prestaneš dúfať.“
Táto veta vyjadruje jeden z kľúčových princípov stoicizmu. Seneca poukazuje na to, že strach a nádej sú úzko prepojené emócie, pretože obe vychádzajú z očakávania budúcnosti.
Človek sa bojí, keď predvída niečo nepríjemné, a dúfa, keď očakáva niečo príjemné. V oboch prípadoch sa však sústreďuje na to, čo ešte len nastane – nie na to, čo prežíva v prítomnosti.
Podľa stoikov sa vnútorný pokoj dá dosiahnuť vzdialením sa od týchto očakávaní. Keď človek prijme, že budúcnosť je neistá a že nemá úplnú kontrolu nad tým, čo sa stane, dokáže sa zbaviť úzkosti a napätia.
Senecov výrok preto neznamená odmietnutie nádeje, ale skôr výzvu k vnútornej rovnováhe a schopnosti prijať život taký, aký je.
Stoický prístup k emóciám
Stoicizmus neodmieta emócie ako také, ale učí, že človek by nimi nemal byť ovládaný.
Rozum má viesť konanie, nie strach, hnev či túžba. Cieľom nie je potláčať city, ale rozumieť im a nenechať sa nimi pohltiť.
Stoici rozlišovali medzi tým, čo môžeme ovplyvniť (napr. svoje činy, postoje, hodnoty) a tým, čo ovplyvniť nemôžeme (napr. počasie, názory iných, smrť).
Podľa Senecu práve táto schopnosť rozlíšenia vedie k duševnej slobode a pokoju.
Porovnanie s modernými prístupmi
Mnohé myšlienky stoikov majú paralely aj v moderných psychologických smeroch.
Koncept prijatia reality, sústredenia sa na prítomnosť a ovládania reakcií na vonkajšie podnety sa objavuje napríklad v kognitívno-behaviorálnej terapii či v mindfulness technikách.
Podobne ako stoici, aj moderní psychológovia upozorňujú, že utrpenie často nevzniká z udalostí samotných, ale z našich myšlienok o nich.
Z tohto dôvodu je Senecovo učenie považované za predchodcu viacerých súčasných psychologických prístupov.
Význam Senecových myšlienok dnes
Senecove listy sú dodnes čítané nielen ako filozofické dielo, ale aj ako praktická príručka, ako zvládať stres, neistotu a emócie.
Jeho myšlienka, že pokoj prichádza s prijatím a nie s kontrolou, je aktuálna aj v 21. storočí.
Citát „Prestaneš sa báť, ak prestaneš dúfať“ pripomína, že prehnané očakávania môžu viesť k úzkosti a sklamaniu.
Ak človek dokáže sústrediť pozornosť na to, čo je v jeho moci, a prestane sa obávať toho, čo nie je, nachádza rovnováhu a vnútorný mier – presne to, čo stoici považovali za cieľ múdreho života.
Zhrnutie
- Autor: Lucius Annaeus Seneca (4 pred n. l. – 65 n. l.)
- Dielo:Epistulae Morales ad Lucilium
- Citát:Desines timere, si sperare desieris – „Prestaneš sa báť, ak prestaneš dúfať.“
- Filozofický smer: Stoicizmus
- Hlavná myšlienka: Pokoj vzniká, keď sa človek prestane upínať na neistú budúcnosť a zameria sa na prítomnosť.
