V každodennej komunikácii často počuť výroky typu „to určite vyjde“ alebo „to nemá šancu“. Sú rýchle, jednoduché a zrozumiteľné, no zároveň veľmi nepresné.
Výskumy o rozhodovaní ukazujú, že ľudia, ktorí dokážu premýšľať analyticky, pristupujú k neistým situáciám inak. Namiesto jednoznačných vyhlásení používajú pravdepodobnostné odhady.
Tento spôsob vyjadrovania nie je „testom inteligencie“ ani jediným ukazovateľom mentálnych schopností. Inteligencia má mnoho podôb. No práca s percentami pri hodnotení neistých udalostí je jedným z prejavov premýšľavosti a schopnosti presne posúdiť realitu.
Čo o tomto spôsobe myslenia hovorí výskum?
1. Percentá človeka nútia uvažovať presnejšie
Psychologické štúdie dlhodobo potvrdzujú, že keď ľudia formulujú svoje odhady pomocou percent, premýšľajú nad situáciou hlbšie.
Vyjadriť „asi to vyjde“ je jednoduché.
Vyjadriť „odhaduje to na 60 percent“ však vyžaduje:
- zhodnotenie dostupných informácií
- zvažovanie alternatívnych možností
- odhad miery neistoty
Je to náročnejšie, ale presnejšie.
2. Výskumy prognóz ukázali, že niektorí bežní ľudia predpovedajú presnejšie než odborní analytici
V niekoľkých rozsiahlych štúdiách zisťovali, kto najlepšie odhaduje udalosti, napríklad vývoj cien, politické rozhodnutia alebo geopolitické zmeny.
Prekvapivo sa ukázalo, že určitá skupina dobrovoľníkov dokázala dlhodobo podávať presnejšie odhady než profesionáli.
Ich spoločné črty:
- používali pravdepodobnostné odhady (napr. 55 %, 70 %)
- svoje odhady pravidelne aktualizovali
- boli ochotní pripustiť omyl
- neviazali sa emocionálne na pôvodný názor
Tieto výskumy nehovoria, že takto premýšľajú všetci inteligentní ľudia. Ukazujú len to, že tento spôsob myslenia zvyšuje presnosť rozhodovania.
3. Preceňovanie vlastných schopností je bežný psychologický jav
Psychologické štúdie opakovane ukázali, že ľudia s nižšími schopnosťami majú tendenciu nadhodnocovať svoje výkony.
Naopak, kompetentnejší ľudia svoje výsledky často podceňujú, pretože si uvedomujú, koľko neznámych faktorov môže rozhodnúť o výsledku.
Toto však neplatí vždy a pre každého — ide o štatistický vzorec, nie kategorický súd.
Ako sa tieto rozdiely prejavujú v reči?
Pri bežnej debate niekto povie:
- „To nemá šancu,“
alebo - „To určite vyjde.“
Je to jednoduché, ale málo analytické.
Naopak, človek, ktorý premýšľa presnejšie, môže povedať:
- „Vidím tam asi 40 % šancu na úspech, ale ak sa zmení jeden faktor, môže to stúpnuť.“
- „Momentálne by som to odhadol na 70 percent, ale záleží na ďalšom vývoji.“
Takéto výroky nie sú prejavom váhavosti, ale schopnosti popísať realitu s väčšou presnosťou.
Prečo tento prístup funguje?
Vedie k lepšiemu hodnoteniu situácií
Percentá nútia mozog premýšľať:
„Je to bližšie k 30 alebo k 60 percentám? Prečo?“
Výsledkom je presnejšie hodnotenie.
Pomáha učiť sa z omylov
Ak si človek stanoví odhad a neskôr zistí, že bol nesprávny, vie presne, o koľko sa mýlil.
To umožňuje zlepšovať sa pri ďalšom rozhodovaní.
Znižuje tlak na ego
Ak niekto povie „som si istý“, ťažšie prizná chybu.
Percentuálny odhad je flexibilnejší a prirodzenejšie umožňuje zmeniť názor, keď pribudnú nové informácie.
Čo z toho nevyplýva?
- Neplatí, že kto nepoužíva percentá, nie je inteligentný.
- Neplatí, že existuje jediná „tajná veta“ na odhalenie inteligencie.
- Neplatí, že percentá sú neomylným testom myslenia.
Ide o jednu z mnohých zručností, ktoré môžu pomôcť pri presnom hodnotení neistých situácií.
Ako si túto zručnosť vyskúšať v praxi?
Najbližšie, keď budete chcieť povedať „som si istý“, skúste to nahradiť vetou:
„Odhadujem to na približne X percent.“
Zistíte, že vás to núti premýšľať dôkladnejšie. Mnohí ľudia po krátkom čase zisťujú, že takýto spôsob uvažovania im pomáha lepšie posudzovať riziká, robiť premyslenejšie rozhodnutia a pokojnejšie reagovať na neistotu.
