Na Slovensku aj v Česku sa z chôdze stal fenomén. Ráno si mnohí ľudia zapínajú na zápästie smart hodinky alebo krokomery a počas dňa sledujú, koľko krokov sa im podarilo nazbierať. Pre mnohých je magickou hranicou číslo 10 000 – až keď ju dosiahnu, majú pocit, že pre svoje zdravie urobili dosť. Ale je to naozaj tak? Je desaťtisíc krokov nevyhnutných, alebo ide len o mýtus, ktorý sa medzi ľuďmi rozšíril bez vedeckého základu?
Odkiaľ sa vzalo číslo 10 000 krokov?
Málokto vie, že tento cieľ nemá pôvod vo vede, ale v marketingu. V 60. rokoch minulého storočia, tesne pred olympiádou v Tokiu, uviedla japonská spoločnosť na trh krokomer s názvom manpo-kei – čo by sa dalo preložiť ako „meter desaťtisíc krokov“. Výrobca sa rozhodol, že okrúhle číslo bude jednoduché na zapamätanie a motivuje ľudí krokomer používať.
To znamená, že slávna hranica vznikla ako reklamný trik, nie ako odporúčanie odborníkov. Neskôr sa tento koncept uchytil aj pri nástupe smart hodiniek a fitness náramkov. Z čísla 10 000 sa stal akýsi ideál, ktorý dnes ovplyvňuje správanie miliónov ľudí po celom svete.
Posadnutosť počítaním krokov
Nie je nič nezvyčajné vidieť večer na uliciach ľudí, ktorí si „doháňajú“ chýbajúce kroky – prechádzajú sa hore-dolu po sídlisku alebo dokonca chodia okolo domu neskoro v noci. Pre niektorých sa z toho stala až obsesia.
Desaťtisíc krokov denne pritom nie je málo – vyžaduje si to približne hodinu a pol rýchlej chôdze, čo pri pracovnom tempe a rodinných povinnostiach nie každý stíha. A práve táto honba za číslom môže paradoxne ľudí odradiť od samotného pohybu, pretože majú pocit, že keď nestihnú „magických“ 10 000, nemá to zmysel.
Čo hovoria štúdie: stačí menej
Najnovšie výskumy z rôznych univerzít ukazujú, že hranica 10 000 krokov je nepotrebný mýtus. Už 7 000 krokov denne prináša výrazné zdravotné výhody:
- znižuje riziko demencie približne o 38 %,
- riziko srdcovo-cievnych ochorení o 25 %,
- a riziko rakoviny o 6 %.
Dokonca aj 4 000 krokov denne – teda mierna aktivita, ktorá sa dá bez problémov zaradiť do bežného dňa – má pozitívny vplyv na zdravie a pohybový aparát.
Nejde len o počet, ale aj o intenzitu
Mnoho ľudí si myslí, že je jedno, či kroky nazbierajú prechádzaním sa po byte alebo svižnou chôdzou vonku. Tu sa však ukazuje dôležitý rozdiel. Kvalita krokov je často viac než samotný počet.
Rýchlejšia chôdza, pri ktorej sa človek trochu zapotí a zvýši sa mu tepová frekvencia, má omnoho väčší efekt ako pomalé povaľovanie sa. To znamená, že na zdravie nepôsobí rovnako tisíc krokov pri behaní po domácnosti a tisíc krokov pri svižnej prechádzke.
Odporúčania odborníkov
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je dôležitejšie než naháňanie čísel venovať sa pohybu určitý čas. Pre dospelých platí:
- minimálne 150 minút miernej aeróbnej aktivity týždenne (napríklad chôdza, bicyklovanie), alebo
- aspoň 75 minút intenzívnej aktivity (beh, rýchla chôdza, športy).
Ako premeniť obyčajnú chôdzu na účinný tréning
Nemusíte byť športovec, aby ste využili chôdzu naplno. Stačí do nej pridať malé zmeny:
- choďte svižnejšie – tak, aby ste cítili, že sa hýbete
- namiesto výťahu zvoľte schody
- ak idete autom, zaparkujte ďalej od cieľa
- pri ceste MHD vystúpte o zastávku či dve skôr
- pri sedavej práci si urobte krátku pauzu: postavte sa na schody, na špičky a niekoľkokrát zdvihnite päty
Číslo 10 000 krokov sa do našich životov dostalo náhodou a bez vedeckého základu. Dobrou správou je, že pre zdravie stačí aj menej, ak sa kroky robia správne – svižne a pravidelne. Namiesto naháňania sa za číslom sa preto oplatí myslieť na kvalitu pohybu a jeho pravidelnosť.
