V posledných rokoch sa lepok stal akýmsi univerzálnym strašiakom, na ktorého sa zvykne zvaľovať množstvo zdravotných problémov a neželaných príznakov – od zvyšovania telesnej hmotnosti až po kožné ťažkosti či vypadávanie vlasov. Mnoho samozvaných „odborníkov“ navyše tvrdí, že vyradenie lepku je zaručeným riešením, ktoré dokáže odstrániť všetky vaše komplikácie, či už ide o tráviace ťažkosti alebo opakujúce sa bolesti hlavy. Je však takýto radikálny postup skutočne nevyhnutný? A oplatí sa naozaj investovať do špeciálnych bezlepkových potravín, ktoré sú často drahšie a vyžadujú pomerne prísne dodržiavanie diétneho režimu? Pozrime sa na lepok dôkladnejšie a vyvráťme mýty, ktoré sa o ňom šíria.
Čo je to vlastne lepok?
Lepok (v angličtine „gluten“) nepredstavuje žiadnu „jedovatú“ či exotickú látku, ktorej by sme sa mali báť na prvý pohľad. Ide o bielkovinu, prirodzene prítomnú v niektorých obilninách, ako je pšenica, jačmeň či raž. Množstvo lepku v rôznych druhoch obilia sa líši a môže byť vyššie či nižšie v závislosti od konkrétnej odrody.
Keď sa povie „lepkové potraviny“, väčšine z nás ako prvé napadne pečivo a cestoviny. Tieto produkty sú prirodzenými zdrojmi lepku, avšak je dôležité mať na pamäti, že lepok sa nachádza aj v ďalších, často nečakaných výrobkoch. Objaviť sa môže v rôznych dresingoch, cukrovinkách, a dokonca i v niektorých druhoch piva. Preto ak chcete lepku účinne predchádzať, určite nestačí len obmedziť chlieb a rožky – je nutné dôsledne sledovať zloženie potravín na etiketách.
Kedy lepok naozaj škodí?
Lepok môže predstavovať problém najmä pre ľudí, u ktorých je lekársky potvrdené jedno z týchto troch ochorení či stavov:
Celiakia
Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom konzumácia lepku vyvoláva zápalové procesy v sliznici tenkého čreva. Následkom toho dochádza k rôznym tráviacim komplikáciám – najčastejšie sa spomína nafukovanie, hnačka, nevoľnosť, nedostatočné vstrebávanie živín, únava či strata hmotnosti. Odborné zdroje hovoria, že celiakia postihuje približne 1–2 % populácie. U týchto ľudí je striktne bezlepková diéta nevyhnutná pre ich zdravie a kvalitu života.Alergia na lepok
V tomto prípade ide o jednu z potravinových alergií. Príznaky sa na rozdiel od celiakie môžu prejaviť veľmi rýchlo, niekedy dokonca v priebehu minút po konzumácii lepku. Typické sú dýchacie ťažkosti, vyrážky, opuch v oblasti ústnej dutiny či bolesti brucha. V najkritickejších prípadoch sa môže dostaviť anafylaktický šok, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.Neceliakálna gluténová senzitivita
Tento stav charakterizuje skupinu ľudí, ktorí síce nemajú diagnostikovanú celiakiu, ale aj tak im konzumácia lepku spôsobuje podobné príznaky. Môže ísť o nafukovanie, časté hnačky alebo iné tráviace problémy, ktoré sa zmiernia po vyradení lepku z jedálnička. Definitívna diagnostika býva zložitejšia, pretože laboratórne testy nemusia byť jednoznačné, avšak klinická prax ukazuje, že u týchto osôb bezlepková diéta výrazne pomáha.
Lepok a vaše črevá
Pokiaľ nepatríte do žiadnej z vyššie spomenutých kategórií, je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by konzumácia lepku výrazne negatívne ovplyvňovala vaše trávenie. Ak neznášate lepok, prejaví sa to jasnými príznakmi a lekárske vyšetrenia obvykle dokážu určiť, o aký problém ide (celiakia, alergia na lepok, prípadne nešpecifická gluténová senzitivita).
Istý čas sa hovorilo o tom, že práve lepok môže byť príčinou takzvaného syndrómu zvýšenej črevnej priepustnosti. Pri tomto ochorení sa steny čreva stávajú priepustnejšími, v dôsledku čoho môžu prenikať nežiaduce látky do krvného obehu, poškodzovať črevnú mikroflóru a prispievať k vzniku zápalových stavov. Vedecké dôkazy, ktoré by priamo potvrdili, že lepok je hlavným spúšťačom tohto syndrómu, však momentálne neexistujú. Výskum sa síce uskutočňuje, no zatiaľ nič nesvedčí o tom, že by sa lepok dal jednoznačne označiť za pôvodcu zvýšenej priepustnosti čriev.
Lepok a mikrobióm: Čo hovoria štúdie?
Stretnúť sa môžete aj s názorom, že konzumácia lepku ovplyvňuje zloženie črevného mikrobiómu – teda súhrn baktérií, ktoré obývajú tráviaci trakt. Výskumy v tejto oblasti preukázali, že ak človek prejde na bezlepkovú diétu, dôjde k určitým zmenám v mikroflóre, predovšetkým k poklesu bifidobaktérií. Niektorí účastníci výskumov zároveň uviedli úbytok hmotnosti či zníženie nadúvania.
Odborníci ale upozorňujú, že tieto pozitívne zmeny nemusia byť spôsobené priamo vyradením lepku, ale skôr celkovou zmenou jedálnička. Ľudia, ktorí obmedzujú tradičné pečivo a cestoviny, často začnú vo väčšej miere zaraďovať do jedla ryžu, kukuricu, pšeno, quinou či strukoviny, a všeobecne si viac všímajú vyváženosť svojho stravovania. Takéto obohatenie o čerstvú zeleninu, ovocie či alternatívne prílohy môže samo osebe viesť k úprave trávenia, k lepšiemu vstrebávaniu živín a k spomínaným benefitom pre črevný mikrobióm. Podobný efekt by mohol nastať aj bez vyradenia lepku, a to jednoduchým doplnením pestrejšej škály potravín do bežného jedálnička.
Bezlepkové ešte neznamená automaticky zdravé
Mnohých ľudí prekvapí zistenie, že bezlepková potravina nie je nevyhnutne zdravšia ako jej lepkový ekvivalent. V skutočnosti existuje množstvo bezlepkových výrobkov, ktoré spadajú do kategórie vysoko priemyselne spracovaných potravín – napríklad keksíky, sladké pečivo či rôzne polotovary. Niektoré môžu obsahovať množstvo nasýtených tukov, stabilizátorov či pridaných cukrov, čo vo výsledku nie je žiadna výhra, ak sa snažíte o vyvážené a nutrične hodnotné jedlo.
Z hľadiska energetického príjmu môže mať bezlepková sušienka prakticky rovnaký (alebo aj vyšší) počet kalórií ako bežná, lepková. Ďalšou nevýhodou je, že v mnohých výrobkoch bez lepku chýba vláknina, železo, kyselina listová a ďalšie dôležité živiny, keďže pšenica a niektoré iné obilniny sú ich prirodzeným zdrojom. Niekedy je síce upravený pomer sacharidov, ale vyšší podiel tukov môže viesť ku zbytočnému zvyšovaniu energetickej hodnoty daného produktu.
Z toho vyplýva, že pre zdravého človeka bez príznakov neznášanlivosti lepku nie je dôvod preferovať bezlepkové alternatívy, najmä ak ide o kaloricky a nutrične menej hodnotné potraviny.
Je lepok na vine alebo nie?
Pre ľudí, ktorí nemajú vážnejšie zdravotné komplikácie, sa lepok nedá jednoducho označiť za vinníka ich tráviacich ťažkostí či priberania. Skôr tu zohráva úlohu nesprávna životospráva, nadmerná konzumácia vysoko spracovaných potravín, nedostatok zeleniny a ovocia, prebytok jednoduchých cukrov či nedostatok pohybu. Lepok ako taký nie je strašiak, ktorému by sa bolo treba za každých okolností vyhýbať.
Predstavte si človeka, ktorý sa vyhýba lepku a kvôli tomu si odopiera čerstvé pečivo. No ak zároveň nemá diagnostikovanú celiakiu alebo alergiu na lepok, môže zbytočne prichádzať o cenné výživové látky z kvalitných obilnín – najmä ak si namiesto toho vyberá priemyselne spracované bezlepkové produkty s vysokým obsahom cukru či tukov. Mnoho ľudí trpiacich celiakiou vám pritom potvrdí, že striktne bezlepkový režim si nevybrali dobrovoľne; vyžaduje to neustále čítanie etikiet, hľadanie vhodných potravín a viac peňazí, keďže bezlepkové produkty bývajú drahšie.
Čo robiť, ak máte tráviace problémy?
Ak sa dlhodobo trápite s nafukovaním, hnačkou alebo inými nepríjemnými symptómami, určite je rozumnejšie konzultovať to s lekárom, prípadne gastroenterológom. Kým sa uchýlite k svojpomocnému vysadeniu lepku, je vhodné najprv preskúmať skutočnú príčinu ťažkostí. Môže sa stať, že vinníkom vôbec nie je lepok, ale iné faktory, napríklad intolerancia laktózy, nesprávne kombinovanie potravín či rôzne zápalové ochorenia čriev. Odborník vám po potrebných vyšetreniach odporučí vhodný jedálniček alebo ďalšie potrebné kroky na zlepšenie zdravotného stavu.
Je dôležité uvedomiť si, že dlhodobé a ničím nepodložené obmedzovanie lepku môže viesť k jednostrannému stravovaniu. Neskôr sa toto obmedzenie môže dokonca obrátiť proti vám – telo si zvykne fungovať v režime, kde mu chýbajú niektoré vitamíny, minerály a vláknina, takže pri náhlej zmene (napríklad počas cestovania alebo pri spoločenských udalostiach) môžete opäť pociťovať diskomfort.
Lepok nie je univerzálny nepriateľ
V súčasnosti neexistuje jednoznačný vedecký dôkaz, ktorý by ukázal, že by lepok sám o sebe škodil každému z nás. Pre väčšinu zdravých jedincov nie je nutné vyhýbať sa mu. Samozrejme, ak máte potvrdenú celiakiu, alergiu na lepok alebo neceliakálnu gluténovú senzitivitu, je na mieste prísne dodržiavanie bezlepkovej diéty, čo je často nevyhnutná súčasť efektívnej liečby.
Pre všetkých ostatných však platí, že kvalitné celozrnné obilniny môžu prispieť k dostatočnému príjmu vlákniny, vitamínov skupiny B či minerálnych látok. Bezlepková diéta tak v týchto prípadoch nemá žiadny reálny medicínsky prínos a môže priniesť viac komplikácií než osohu.
Ak vás trápia dlhodobé tráviace ťažkosti, nechajte si poradiť od odborníka. Je veľmi pravdepodobné, že lekár vám odporučí detailnejšie vyšetrenia a komplexné zmeny v jedálničku. Až na základe týchto výsledkov budete vedieť, či lepok skutočne predstavuje problém, alebo je len ďalším „strašiakom“, ktorý sa stal terčom zbytočnej paniky.
V konečnom dôsledku je teda lepok zbavený viny – aspoň u väčšiny z nás. Dôležitejšie je myslieť na rozmanitú a vyváženú stravu, dostatok vlákniny, primeraný príjem bielkovín, kvalitných tukov a sacharidov. A ak náhodou patríte medzi tých, ktorým lekár potvrdil diagnózu spojenú s intoleranciou lepku, môžete byť na seba hrdí, že svoju diétu dodržiavate tak, aby vám prinášala úľavu a zlepšenie zdravotného stavu. Zvyšok populácie môže pokojne ďalej vychutnávať pečivo a ďalšie pšeničné dobroty bez obáv – samozrejme, s mierou a v rámci vyváženého jedálnička.
