Je bezmäsitá strava skutočne zdravá, alebo ide len o ďalší diétny mýtus? Odpoveď vás môže prekvapiť

Zdieľať
veganska strava
veganska strava Foto: depositphotos.com

V dnešnej dobe je obmedzenie mäsa a prechod na rastlinnú stravu obrovským trendom. Vegánske a vegetariánske jedlá dominujú sociálnym sieťam a ich priaznivci tvrdia, že dokážu zabezpečiť lepšie zdravie, štíhlejšie telo či dokonca čisté svedomie. Ale je tomu naozaj tak, alebo ide len o ďalší moderný výživový omyl, ktorý môže organizmu viac uškodiť ako pomôcť?

Odborníci majú jasný názor, avšak upozorňujú, že rastlinná strava nie je univerzálne vhodná pre každého. Kým pre jedného je tento štýl stravovania skutočnou výhrou, pre iného môže byť nebezpečnou pascou.

Rastlinná strava ako nový životný štýl?

Za posledné roky sa čoraz viac ľudí vzdáva mäsa a skúša vegetariánsku či vegánsku kuchyňu. Rastlinná strava je totiž spájaná s množstvom benefitov – lepším zdravím srdca, nižšou hmotnosťou či dokonca nižším rizikom niektorých ochorení. Nedávne štúdie, vrátane tej od prestížnej americkej Academy of Nutrition and Dietetics, potvrdzujú, že správne zostavená rastlinná strava dokáže poskytnúť všetky potrebné živiny. No práve tu nastáva zásadný problém – zostaviť ju správne nie je jednoduché.

Vegetariánstvo a vegánstvo: Aký je medzi nimi rozdiel?

  • Vegetariánstvo vylučuje mäso, ryby a morské plody, no spravidla umožňuje konzumáciu vajíčok a mliečnych produktov (lactoovovegetariáni). Existujú však aj ďalšie varianty.

  • Vegánstvo je prísnejšie a vylučuje zo stravy všetky živočíšne produkty vrátane vajec, mlieka a medu.

Video: Odborný pohľad na bezmäsitú stravu

Pre lepšie pochopenie témy si môžete pozrieť nasledujúce video, ktoré ponúka hlbší pohľad na výhody a nevýhody bezmäsitej stravy:

Kľúč je v správnej kombinácii

Aj keď rastlinná strava môže byť výživovo plnohodnotná, treba na to ísť systematicky. Nestačí len nahádzať zeleninu na tanier a očakávať, že organizmus dostane všetko potrebné. Jednotlivé rastlinné potraviny treba kombinovať tak, aby poskytli kompletný balík živín. Typickým príkladom je železo, ktoré sa z rastlín vstrebáva horšie ako zo živočíšnych produktov.

Komu môže rastlinná strava uškodiť?

Bez ohľadu na rastúcu popularitu tejto diéty, odborníci varujú, že nie každému bude sedieť:

  • Ľudia s chronickými zdravotnými problémami: Ide o osoby, ktoré trpia poruchami príjmu potravy, chronickými ochoreniami tráviaceho systému (napr. Crohnova choroba či ulcerózna kolitída), anémiou alebo nedostatkom vitamínu B12. Takýmto ľuďom môže obmedzenie mäsa viac uškodiť než pomôcť, preto by mali byť opatrní a vždy sa poradiť s lekárom.

  • Deti a dospievajúci: Ich organizmus sa stále vyvíja a vyžaduje vysoký príjem kľúčových živín, ako sú vápnik, železo a vitamín B12. Aj keď rastlinná strava môže byť teoreticky bezpečná, je nevyhnutné, aby ju kontroloval skúsený lekár alebo výživový odborník a pravidelne sledoval výživový status dieťaťa.

  • Profesionálni športovci: Pri vysokej fyzickej záťaži potrebujú kvalitné a ľahko dostupné bielkoviny. Hoci aj tu existujú príklady úspešných vegánskych športovcov, ide skôr o výnimky ako o pravidlo.

  • Alergici a osoby s intoleranciami na rastlinné potraviny: Pre tých, ktorí majú problémy so sójou, orechmi alebo lušteninami, môže byť zostavenie jedálnička značne komplikované až problematické.

Výhody a nevýhody rastlinnej stravy

Výhody:

  • Priaznivý vplyv na kardiovaskulárny systém.
  • Lepší cholesterolový profil.
  • Nižší krvný tlak u ľudí trpiacich hypertenziou.
  • Potenciálne nižšie riziko vzniku niektorých chronických chorôb, ako sú cukrovka typu 2 a obezita.

Nevýhody:

  • Riziko deficitu vitamínov a minerálov (najmä vitamínu B12, železa, vápnika a vitamínu D). Preto sú odporúčané pravidelné preventívne kontroly krvného obrazu a dopĺňanie vitamínov v podobe doplnkov.
  • Problém s príjmom všetkých esenciálnych aminokyselín, pretože väčšina rastlinných zdrojov nie je komplexná. Výnimkou sú sója, quinoa a chia semienka. Vhodné kombinácie sú napríklad ryža s fazuľou,cícer s kuskusom alebo kukurica s fazuľami.
  • Náročnejšie plánovanie jedál, ktoré môže byť pre niektorých ľudí odradzujúce.

Ako začať bezpečne?

Ak chcete dať bezmäsitej strave šancu, mali by ste si osvojiť čítanie etikiet. Bez mäsa neznamená automaticky zdravé – často sú rastlinné produkty plné pridaných cukrov, konzervantov alebo soli.

Niektorým ľuďom môže pomôcť postupný prechod, napríklad zavedenie tzv. „bezmäsitých pondelkov“ a ich postupné rozširovanie na ďalšie dni v týždni. Postupný prechod pomáha telu aj psychike lepšie si na túto zmenu zvyknúť.

Dôležité je uvedomiť si, že každé telo je jedinečné, a preto platí, že to, čo vyhovuje jednému, nemusí byť dobré pre iného. Ak vás láka vegetariánstvo či vegánstvo, vyskúšajte ho, no s vedomím, že treba pristupovať k tejto zmene zodpovedne a so správnymi znalosťami.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané