Horúčka, bolesť hrdla, kašeľ či nádcha patria medzi najčastejšie zdravotné ťažkosti počas chladnejších mesiacov. Hoci ide často o bežné vírusové ochorenia, v niektorých prípadoch môže byť príčinou baktéria, ktorá si vyžaduje odlišný prístup k liečbe. Práve preto je dôležité vedieť, aké vyšetrenia dokážu určiť skutočný pôvod ochorenia.
Čo dokáže a čo nedokáže CRP test?
CRP test z krvi patrí medzi základné vyšetrenia pri podozrení na infekciu. Jeho úlohou je zistiť, či sa v tele nachádza zápal a aká je jeho intenzita. Zvýšené hodnoty môžu naznačovať bakteriálnu infekciu, nižšie hodnoty sú častejšie pri vírusových ochoreniach.
CRP však nedokáže presne určiť konkrétny vírus alebo baktériu, ktorá ochorenie spôsobila. Slúži teda skôr ako orientačný nástroj, nie ako definitívna diagnóza.
Prečo sú výtery presnejšie
Na presnú identifikáciu pôvodcu infekcie sa využívajú výtery z dýchacích ciest, teda odber vzorky priamo z miesta, kde sa mikroorganizmy nachádzajú. Práve to umožňuje laboratóriu zistiť, o aký patogén ide.
Podľa príznakov a klinického obrazu môže lekár zvoliť rôzne typy výterov:
- Výter z krku – používa sa najmä pri bolestiach hrdla a podozrení na bakteriálny zápal mandlí.
- Výter z nosohltana – využíva sa pri podozrení na chrípku, čierny kašeľ, niektoré vírusové infekcie či zápaly pľúc.
- Výter z nosa – často sa robí preventívne, napríklad pred plánovanými chirurgickými zákrokmi, aby sa predišlo pooperačným komplikáciám.
Prečo majú respiračné ochorenia podobné príznaky
Väčšina infekcií dýchacích ciest má veľmi podobný priebeh. Typickými príznakmi sú nádcha, kašeľ, bolesť hrdla, zvýšená teplota, únava a celková slabosť. Práve preto je bez vyšetrení často ťažké rozlíšiť, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu.
V miernych prípadoch postačuje pokojový režim, dostatok tekutín a lieky tlmiace príznaky. Ak sa však stav nezlepšuje, horúčka je vysoká alebo trvá dlhšie než niekoľko dní, je vhodné vyhľadať lekára.
Keď sa vírusové ochorenie skomplikuje
Niekedy sa môže stať, že pôvodne vírusové ochorenie oslabí organizmus natoľko, že sa pridruží bakteriálna infekcia. Tá sa môže prejaviť napríklad zápalom stredného ucha, prínosových dutín, hnisavým zápalom mandlí alebo zápalom pľúc.
V takýchto prípadoch má presná diagnostika zásadný význam, pretože umožní zvoliť správnu liečbu a predísť zbytočnému alebo nesprávnemu užívaniu antibiotík.
Výtery ako prevencia, nielen pri ochorení
Výtery sa nepoužívajú iba pri akútnych ťažkostiach. Význam majú aj preventívne vyšetrenia, pretože niektoré baktérie a vírusy môžu byť prítomné v dýchacích cestách bez akýchkoľvek príznakov.
Takýto bezpríznakový nosič síce nemusí mať zdravotné problémy, no môže predstavovať riziko pre svoje okolie – najmä pre novorodencov, malé deti, seniorov alebo osoby so zníženou imunitou. Preventívne výtery majú význam aj pred plánovanými operáciami.
Ako sa pripraviť na výter
Správna príprava zvyšuje spoľahlivosť výsledkov:
- pred výterom z krku sa odporúča nejesť, nepiť sladké nápoje, nefajčiť a aspoň dve hodiny si nečistiť zuby,
- pred výterom z nosa alebo nosohltana je vhodné nepoužívať nosné spreje a obmedziť smrkanie.
Kedy sú známe výsledky
Výsledky výterov bývajú k dispozícii spravidla do jedného až troch dní, v závislosti od typu vyšetrenia. Laboratóriá využívajú kultivačné metódy aj moderné molekulárne testy, ktoré dokážu zachytiť baktérie aj vírusy.
Ak sa potvrdí bakteriálna infekcia, súčasťou výsledkov býva aj odporúčanie, na ktoré lieky je patogén citlivý, čo výrazne uľahčuje výber správnej liečby.
Výter z krku, nosa alebo nosohltana patrí medzi najpresnejšie spôsoby, ako odhaliť skutočnú príčinu respiračného ochorenia. V kombinácii s klinickým vyšetrením a orientačnými krvnými testami pomáha lekárom rozhodnúť o správnom postupe liečby a chrániť pacienta aj jeho okolie.
