V bežných rozhovoroch často používame frázy, ktoré sa nám zdajú úplne nevinné. Neberieme ich ako problém, pretože nám zjednodušujú komunikáciu, urýchľujú rozhovor alebo nás chránia pred nepríjemnými situáciami. Napriek tomu môžu ľudia okolo nás tieto slová vnímať inak, než sme zamýšľali. Psychológovia dlhodobo upozorňujú, že spôsob, akým formulujeme vety, môže ovplyvniť atmosféru rozhovoru aj kvalitu vzťahov.
Možno ste to už zažili aj sami. Snažili ste sa hovoriť úprimne alebo stručne, no výsledkom bolo nedorozumenie či nepríjemné ticho. Niekedy nejde o obsah, ale o tón, formu a načasovanie. Jazyk, ktorý používame, vie ľudí priblížiť, ale aj od seba odtlačiť. A mnohé drobné jazykové zvyky to robia nevedomky.
Keď úprimnosť niekoho zbytočne zraní
Veta „Som len úprimná“ sa používa často. Samotná úprimnosť je samozrejme dôležitá, no podľa odborníkov na komunikáciu je najlepšie spájať ju s empatiou a ohľaduplnosťou.
Záleží totiž nielen na tom, čo povieme, ale aj ako to povieme. Výskumy ukazujú, že ľudia prijímajú kritické informácie lepšie, ak sú formulované citlivo.
Lepšou alternatívou môže byť:
„Chcem to povedať otvorene, ale poviem to čo najcitlivejšie.“
Tak zostávate úprimní, no nerozrušíte zbytočne druhú stranu.
Fráza, ktorá môže zbytočne vyvolať odstup
Veta „Tomu by si nerozumel/nerozumela“ môže pôsobiť povýšene alebo uzatvorene. Nie preto, že by ste to tak mysleli, ale preto, že naznačuje nerovnosť alebo bariéru.
Psychológovia upozorňujú, že ľudia sú citliví na náznaky vylúčenia. Ak niekomu dáme pocit, že ho nepovažujeme za schopného porozumieť, môže sa stiahnuť alebo prestať komunikovať.
Alternatíva, ktorá neurazí:
„Je to trochu zložité, ale skúsim to vysvetliť čo najzrozumiteľnejšie.“
Päť viet, ktoré môžu konverzáciu oslabiť alebo skomplikovať
Tieto frázy nie sú „zakázané“, no vo veľkej časti situácií pôsobia menej vhodne, než si myslíme:
1. „Na tom nezáleží.“
Táto veta môže pôsobiť, akoby ste znevažovali názor druhého človeka.
Vhodnejšie je:
„Nie je to zásadné, ale zaujíma ma, ako to vidíš ty.“
2. „To je hlúpe.“
Priame hodnotenie zatvára diskusiu.
Lepšia možnosť:
„Môžeš mi bližšie vysvetliť, ako to myslíš?“
3. „Každopádne…“
Často pôsobí, akoby ste chceli tému rýchlo uzavrieť.
Skúste skôr:
„Zdá sa mi, že sme už prebrali hlavné body. Ako to vnímaš ty?“
4. „Je mi to jedno.“
Môže vyvolať dojem nezáujmu.
Citlivejší variant:
„Prispôsobím sa, povedz mi, čo by ti vyhovovalo.“
5. „To nie je moja chyba.“
Takýto obranný štýl komunikácie môže znížiť ochotu spolupracovať.
Účinnejšia formulácia:
„Skúsme spolu nájsť spôsob, ako to vyriešiť.“
Keď obranné reakcie pôsobia vyčerpávajúco
Veta „Prečo sa to deje práve mne?“ neobsahuje nič nepravdivé, no pôsobí skôr ako výkrik bezmocnosti. Niektorých ľudí to môže odradiť, pretože nevedia, ako reagovať.
Citlivejšie pôsobí:
„Je to náročné, ale skúsim sa z toho niečo naučiť.“
Podobne fráza „Nechcem ťa uraziť, ale…“ zvyčajne naznačuje, že príde kritika. Výskumy ukazujú, že ľudia sú na takéto úvody veľmi citliví.
Príjemnejší tón vytvoríte takto:
„Dúfam, že to nevyznie zle, ale chcela by som povedať svoj pohľad.“
Vety, ktorými nevedomky znižujeme vlastné sebavedomie
Niektoré výroky môžu negatívne pôsobiť aj na nás samých:
- „Nie som spoločenský typ.“
Môže to znieť, akoby ste sa uzatvárali pred interakciami.
Jemnejšie a pravdivejšie:
„Potrebujem trochu času, kým sa uvoľním.“ - „Vieš, ako to myslím?“
Časté používanie môže pôsobiť neisto.
Účinnejšie otázky sú:
„Dáva to zmysel?“ alebo „Ako to vnímaš ty?“ - „Nemám čo dodať.“
Môže pôsobiť nezúčastnene.
Alternatíva:
„Myslím, že som povedala všetko podstatné. Zaujíma ma tvoj názor.“
Slová majú vplyv – nie absolútnu moc, ale citeľnú
Výskumy potvrdzujú, že jazyk, tón a neverbálne signály menia spôsob, akým nás ľudia vnímajú. Neznamená to, že jedna veta automaticky „pokazí“ vzťah, no môže prispieť k napätiu alebo nedorozumeniu.
Keď si začneme uvedomovať, ako naše formulácie znejú, dokážeme ich postupne nahradiť zrozumiteľnejšími a láskavejšími verziami. Rozhovory sú potom prirodzenejšie a menej konfliktné.
Praktické tipy na citlivú a jasnú komunikáciu
- Hovorte pokojnejšie, než vás núti tempo myšlienok.
Pomáha to formulovať vety presnejšie. - Neskáčte do reči.
Krátka pauza vytvára priestor pre druhého človeka a vyjadruje rešpekt. - Sledujte tón hlasu.
Aj dobre mienená veta môže znieť chladne, ak je povedaná tvrdým tónom. - Všímajte si neverbálne signály.
Úsmev, očný kontakt či uvoľnený postoj sú často silnejšie než slová. - Nemajte strach z opravy.
Ak veta vyznie inak, než ste zamýšľali, jednoduché objasnenie je prejavom zrelosti.
Slová nemajú magickú moc, ale majú citeľný vplyv na to, ako sa s nami ľudia cítia. A keď ich vyberáme vedome, komunikácia je prirodzenejšia a vzťahy pevnejšie.
