Hormonálna antikoncepcia je jednou z najobľúbenejších metód ochrany pred nechceným otehotnením. Jej účinnosť a praktickosť z nej robia voľbu číslo jeden pre mnohé ženy. Napriek tomu je známe, že užívanie týchto prípravkov môže so sebou niesť množstvo vedľajších účinkov, ktoré sa pri nehormonálnych alternatívach nevyskytujú. Otázka, či hormonálna antikoncepcia ovplyvňuje aj psychický stav žien, je predmetom diskusií už dlhší čas. Medzinárodný výskumný tím sa pokúsil túto teóriu potvrdiť alebo vyvrátiť, pričom svoje zistenia publikoval v odbornom časopise Fertility and Sterility.
Môže hormonálna antikoncepcia znížiť spokojnosť so životom?
Pre mnohé ženy je rozhodnutie, či začať užívať hormonálnu antikoncepciu, komplikované. Ide totiž o viac ako len ochranu pred otehotnením. Ženy často zvažujú aj možné zdravotné riziká, ako je napríklad zvýšené riziko vzniku trombózy, či zasahovanie do prirodzeného hormonálneho cyklu. Niektoré z nich sa obávajú, že by tieto preparáty mohli negatívne ovplyvniť ich psychickú pohodu.
Vedci sa preto rozhodli zamerať na hormonálne prípravky 2. generácie, konkrétne na ich vplyv na spokojnosť so životom a na riziko depresívnych symptómov. Zistili, že účinné látky, ako sú Levonorgestrel a Ethinylestradiol, môžu výrazne ovplyvniť pocit spokojnosti so sebou samým. Naopak, žiadna priama súvislosť medzi užívaním týchto prípravkov a vznikom depresie sa nepotvrdila.
Výskum na ženách vo veku 18 až 35 rokov
Do výskumu, ktorý sa uskutočnil vo švédskom Štokholme, sa zapojilo 340 žien vo veku 18 až 35 rokov. Tieto ženy boli náhodne rozdelené do dvoch skupín. Jedna skupina užívala hormonálnu antikoncepciu 2. generácie počas troch mesiacov, zatiaľ čo druhá skupina dostávala placebo. Na začiatku a na konci experimentu vedci hodnotili ich celkovú spokojnosť pomocou štandardizovaných dotazníkov. Okrem toho sa zamerali na zistenie, či hormonálne pilulky zvyšujú výskyt depresívnych symptómov.
Hormonálne pilulky ovplyvňujú energiu a kontrolu emócií
Výsledky ukázali, že ženy, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu, uvádzali na konci výskumu nižšiu spokojnosť v porovnaní s tými, ktoré dostávali placebo. Rozdiely síce vedci označili za malé až stredné, avšak dostatočne významné na to, aby ich považovali za štatisticky podložené. Medzi najčastejšie uvádzané negatívne pocity patrili nízka hladina energie a slabšia kontrola nad vlastnými emóciami a správaním. Tento vplyv bol zrejmý hlavne pri porovnaní stavu žien na začiatku a na konci štúdie.
Zaujímavé však je, že depresívne symptómy boli u oboch skupín, teda u žien s hormonálnou antikoncepciou aj placebom, na podobnej úrovni. To znamená, že tieto prípravky nevyvolávajú depresiu, ale môžu ovplyvniť subjektívny pocit pohody a životnej spokojnosti.
Obmedzenia výskumu a ďalšie otázky
Výsledky štúdie sú však obmedzené na hormonálnu antikoncepciu 2. generácie. Novšie typy týchto prípravkov, ktoré obsahujú iné účinné látky alebo nižšie dávky hormónov, neboli predmetom výskumu, a preto nie je možné automaticky aplikovať závery na všetky druhy antikoncepcie. Vedci sa zamerali na prípravky 2. generácie predovšetkým preto, že vo Švédsku, podobne ako na Slovensku, patria medzi najčastejšie predpisované typy hormonálnej antikoncepcie.
