Keď sa egyptská kráľovná Kleopatra plavila na svojom honosnom člne do prístavu v Tarse, rímsky vojvodca Marcus Antonius už z diaľky vedel, že sa blíži. A to ešte ani nevidel jej slávne zlatom vyšívané plachty. Podľa antických legiend sa totiž nad hladinou mora niesla jej omamná vôňa, ktorá údajne pobláznila nielen mužov, ale aj samotný vietor.
Príbeh o zvodnej vôni egyptskej kráľovnej patrí medzi najslávnejšie historky o Kleopatrinom legendárnom šarme. Až donedávna však nikto netušil, ako presne táto magická esencia mohla voňať. Dnes sa ale zdá, že archeológovia konečne odhalili jej tajomstvo.
Moc vôní: Podvedomá zbraň zvádzania
Vône majú nad nami oveľa väčšiu moc, než si väčšina ľudí uvedomuje. Na rozdiel od ostatných zmyslov – zraku či sluchu – pachy vnímame podvedome a niekedy im jednoducho nedokážeme odolať. Stačí jediný nádych a okamžite nás môžu preniesť späť v čase, vyvolať silné emócie či dokonca túžbu.
Toho si bola evidentne dobre vedomá aj Kleopatra, jedna z najslávnejších žien v histórii, ktorú historické kroniky často vykresľujú ako neodolateľnú zvodkyňu. Podľa dochovaných záznamov údajne používala parfumy denne a bola posadnutá tým, ako pôsobí na svoje okolie.
Archeológovia na stope legendárneho parfumu
Americkí archeológovia z Havajskej univerzity sa pokúsili zistiť, aká vôňa to bola. Ich cesta k rozlúšteniu záhady začala počas vykopávok v starovekom egyptskom meste Thmuis, dnes známom ako Tell-El Timai. Mesto Thmuis bolo už v staroveku známe výrobou slávnych parfumov – Mendesian a Metopian, ktoré sa exportovali naprieč celou Rímskou ríšou.
Pri vykopávkach objavili obrovské výrobné haly s pecami pochádzajúcimi už z 3. storočia pred naším letopočtom. Zistili, že v tomto komplexe vyrábali nielen samotné parfumy, ale aj nádoby a amfory zo vzácnej hliny a skla, určené na uchovávanie vôní.
Staroegyptský Chanel č. 5
V archeologických nálezoch objavili aj starobylé amfory, v ktorých boli dodnes zachované stopy pôvodných vonných zmesí. Hoci sa vôňa za stáročia prirodzene vytratila, vďaka pokročilej chemickej analýze sa výskumníkom podarilo identifikovať kľúčové ingrediencie týchto dávnych parfumov.
Na základe výsledkov analýz, kombinovaných s informáciami zo starovekých textov, sa im podarilo zrekonštruovať pôvodné receptúry. Zistili, že základom parfumu bola vzácna myrha, aromatická živica zo stromov rastúcich na Arabskom polostrove a v oblasti Afrického rohu. Okrem myrhy starí parfuméri používali aj ďalšie dostupné suroviny – kvalitný olivový olej, exotickú škoricu či výrazný kardamóm. Všetky tieto ingrediencie dnes bežne nájdeme aj vo vlastných kuchyniach, no vtedy išlo o drahé a luxusné prísady.
Výsledná vôňa? Hustá, exotická a omamná
Podľa archeológa bol výsledný produkt pomerne hustý a lepkavý, s prenikavou a výraznou vôňou plnou korenistých tónov a ľahkého pižma. „Táto vôňa mala pravdepodobne omnoho dlhšiu výdrž než súčasné parfumy. Mohli by sme ju prirovnať k slávnemu Chanelu č. 5 starovekého Egypta,“ uviedol archeológ s úsmevom.
Aj keď vedci presne nevedia potvrdiť, či išlo o presne tú vôňu, ktorú Kleopatra používala, expertka na vône a parfumy je presvedčená, že egyptská kráľovná mala pravdepodobne svoju vlastnú súkromnú výrobňu. „Kleopatra určite nechcela voňať rovnako ako obyčajní ľudia. Mala k dispozícii tie najlepšie suroviny aj najskúsenejších parfumérov svojej doby,“ tvrdí.
Parfum, ktorý privádzal mužov k šialenstvu?
Jej slová podporuje aj fakt, že už samotný Shakespeare vo svojej slávnej hre „Antonius a Kleopatra“ píše o tom, že vôňa jej plachiet pobláznila dokonca aj samotný vietor, ktorý ju niesol až k brehom, kde ju očakával Marcus Antonius. Či išlo o skutočnosť, alebo poetickú metaforu, dnes už nikto nezistí. Jedno však ostáva isté – Kleopatrina vôňa je legendou, ktorej čaro neprestáva fascinovať ani po tisíckach rokov.
