Cesta ku zdraviu a dobrej kondícii by rozhodne nemala byť postavená na zavádzajúcich alebo „fejkových” informáciách. Internet nám v dnešnej dobe ponúka neobmedzený prístup k rôznorodému obsahu, avšak medzi množstvom článkov, videí či príspevkov na sociálnych sieťach sa ľahko nájde aj veľa poloprávd alebo vyslovene nepravdivých údajov. Ak ste sa niekedy cítili zmätene pri pokuse nájsť tie „správne“ fakty o zdravej výžive, určite nie ste sami. V tomto texte sa spoločne pokúsime objasniť najčastejšie mýty, ktoré sa k zdravej strave a životnému štýlu viažu, a ukážeme si, prečo im netreba slepo veriť.
Zdravý životný štýl a hoaxy: Prečo je dôležité rozlišovať fakty od mýtov
Internetová éra má nespočetné množstvo výhod, no prináša aj isté riziká. Jedným z nich je dostupnosť obrovského množstva informácií, ktoré sa môžu ľahko šíriť bez akejkoľvek odbornej kontroly. Stravovacie návyky a rady týkajúce sa zdravého životného štýlu sú v online priestore obzvlášť obľúbené témy – a práve preto tu môžu vznikať najrôznejšie nedorozumenia či mýty. Je až neuveriteľné, koľko poloprávd a mýtov sa spája s výživou, diétami, výberom potravín alebo s cvičením. V mnohých prípadoch ide skôr o zjednodušené či nepodložené tvrdenia, ktoré ľudí mätú, a niekedy im dokonca môžu aj uškodiť.
Poďme sa pozrieť na niekoľko tvrdení, ktoré sa v súvislosti so zdravou výživou často opakujú. Uvidíte, že vyvrátiť ich býva neraz jednoduchšie, než by sa mohlo zdať, stačí mať k dispozícii spoľahlivé informácie a používať zdravý rozum.
Mýtus č. 1: Vajíčka zvyšujú hladinu cholesterolu
Vajíčka, ktoré sú cenným zdrojom bielkovín, už dlhé roky bojujú s nepríjemným cholesterolovým stigmatom. Mnohí ľudia sa preto vajíčkam vyhýbajú alebo jedia len bielka a žĺtky vyhadzujú, keďže práve v žĺtku vidia hlavného vinníka. Pravda je však taká, že žĺtok predstavuje aj zdroj vitamínov, minerálov a ďalších zdraviu prospešných látok.
Dnes už k dispozícii existuje množstvo výskumov, ktoré vajíčkam napravili pošramotenú reputáciu. Zistilo sa, že konzumácia vajec v bežnom množstve (u niektorých štúdií až do 12 kusov týždenne) nemá taký negatívny vplyv na hladinu cholesterolu v krvi, ako sa dlhé roky tvrdilo. Dokonca ani tí jedinci, ktorí dlhodobo jedli vajíčka vo zvýšenom množstve, neprejavili zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení. Je teda jasné, že vajíčka treba posudzovať spravodlivo – a rozhodne ich nemať na zozname zakázaných potravín.
Mýtus č. 2: Mliečne výrobky sú nevyhnutné pre pevné kosti
Po celé generácie sme počúvali, že „mlieko je dôležité na stavbu pevných kostí“. Niečo pravdy na tom, samozrejme, je. Mlieko a mliečne produkty obsahujú vápnik a často aj vitamín D, čo sú látky dôležité pre zdravie kostí a prevenciu osteoporózy.
To však neznamená, že človek, ktorý nekonzumuje mliečne výrobky, je odsúdený na krehké kosti. Vápnik a ďalšie kľúčové živiny sa dajú získať aj z iných zdrojov, napríklad zo zeleniny (brokolica, kapusta), orechov, semien či z obohatených potravín (napr. rastlinné náhrady mlieka). Dôležité je teda dbať na vyvážený jedálny lístok a vedieť, odkiaľ kľúčové mikronutrienty čerpať.
Mýtus č. 3: Po plnotučných potravinách sa nevyhnutne priberá
Tuky sa koncom minulého storočia dostali na pomyselnú „čiernu listinu“ a výrobcovia potravín vtedy zareagovali hromadne – ponúkli trh s nízkotučnými alebo odtučnenými produktmi. Ak by táto stratégia skutočne pomohla v boji s obezitou, dnes by sme tu zrejme nemali žiadnu „epidémiu“ nadmernej hmotnosti. Realita je však opačná – obezita neustále rastie, hoci na pultoch obchodov nájdeme širokú škálu nízkotučných výrobkov.
Dôležité je pripomenúť, že existujú rôzne druhy tukov a mnohé z nich sú pre správne fungovanie tela potrebné. Samozrejme, stále platí, že by sme to s tukmi nemali preháňať, no demonizovať všetky plnotučné potraviny nie je riešenie. Najväčším faktorom prírastku hmotnosti je dlhodobo vyšší energetický príjem, než je energetický výdaj. To, či budete jesť plnotučný alebo nízkotučný jogurt, je oveľa menej podstatné, než koľko takých jogurtov (a iných jedál) zjete za deň a aký máte celkový životný štýl.
Mýtus č. 4: Všetky priemyselne spracované potraviny by ste mali úplne vyradiť
Toto tvrdenie je často prezentované vo forme prísnej rady: „Nejedzte nič spracované, inak riskujete svoje zdravie.“ Na prvý pohľad môže ísť o dobrý úmysel vyhnúť sa polotovarom preplneným konzervantmi, pridaným cukrom či nadmerným množstvom soli. Problém je v tom, že do jedného vreca s vysmážanými polotovarmi niekedy ľudia hodia aj konzervovaného tuniaka, fazuľu v konzerve či ovocné kompóty. A to napriek tomu, že mnohé z nich môžu byť zdravou súčasťou jedálnička, najmä ak nie sú nadmerne dosolené alebo dosladzované.
Naučte sa preto rozlišovať, ako veľmi a akým spôsobom je daný produkt spracovaný. Prečítajte si etikety, zistite, či konzerva obsahuje pridaný cukor, a ak je to možné, siahnite po verzii so zníženým obsahom soli. Nezatracujme automaticky všetko, čo prešlo spracovaním – aj tu platí, že rôzni výrobcovia používajú rôzne technológie a prísady.
Potraviny, ktoré preukázateľne škodia srdcu. Vyhnite sa im a znížite riziko mŕtvice.
Nezdravé transmastné kyseliny, priveľa soli či nadmerné množstvo cukru sú faktory, ktoré srdcu určite neprospievajú. Pri snahe o prevenciu kardiovaskulárnych ochorení si preto treba dať pozor na priveľkú konzumáciu fast foodov a rôznych priemyselne spracovaných sladkostí či slaných snackov. Mierny prístup a umiernené množstvá však dokážu zabezpečiť, že si obľúbené jedlo či maškrtu vychutnáte a zároveň podporíte svoje zdravie.
Mýtus č. 5: Ovocie prudko zvyšuje hladinu cukru v krvi
Ľudia, ktorí sa snažia znížiť príjem cukru, často obmedzujú ovocie v obave, že vďaka prirodzeným cukrom budú mať nekontrolované výkyvy glykémie. Netreba zabúdať, že ovocie obsahuje hlavne fruktózu, ktorá nezvyšuje hladinu cukru v krvi tak rýchlo ako klasický repný cukor. Navyše v ovocí je často významný podiel vlákniny, a tá vstrebávanie cukru spomaľuje.
Zaujímavé je, že mnohé druhy ovocia majú nižší glykemický index, než by sa na prvý pohľad zdalo. Napríklad:
- čerešne
- jahody
- maliny
- pomaranče
- jablká
- čučoriedky
Ak patríte k milovníkom ovocia, vôbec sa ho nemusíte úplne vzdávať. Stačí, ak budete dbať na pestrosť a celkové množstvo skonzumovaného ovocia, a pri citlivejších reakciách na cukry sa poraďte s odborníkom (napr. diabetológom či výživovým poradcom).
Mýtus č. 6: Himalájska soľ je zdravšia ako klasická soľ a hnedý cukor lepší než biely
Himalájska soľ je často propagovaná ako lepšia alternatíva k bežnej kuchynskej soli, pretože je údajne menej chemicky spracovaná a obsahuje viac minerálnych látok. V praxi však stále ide o soľ, ktorej nadmerná konzumácia môže zvýšiť riziko vysokého krvného tlaku a iných zdravotných problémov. Ak to so soľou preháňate, nie je až také dôležité, či siahate po himalájskej alebo bežnej kuchynskej soli – dôležité je množstvo.
Podobná situácia je pri bielom verzus hnedom cukre. Hnedý cukor síce môže obsahovať stopové množstvá minerálov či vitamínov, no väčšinou v tak malom podiele, že to na vaše zdravie nemá nijaký zásadný dopad. Ak to preženiete s príjmom cukru, organizmu je prakticky jedno, či bol rafinovaný alebo nie – negatívny efekt prílišnej konzumácie je podobný.
Ako odhaliť (nielen) výživové mýty
Vyvrátiť mnohé mýty o zdravej výžive je v podstate jednoduché, ak máme k dispozícii spoľahlivé informácie a trochu zdravého rozumu. Stačí sa pri čítaní rôznych rád a odporúčaní zamyslieť, či vychádzajú z overených zdrojov, alebo ide skôr o trend či nepodložené tvrdenie. Kvalitné vedecké štúdie, ktoré rešpektujú princípy medicíny založenej na dôkazoch (EBM – evidence-based medicine), sú vždy lepším východiskom než len výkriky do tmy na sociálnych sieťach.
V konečnom dôsledku platí, že najlepšie, čo môžeme pre svoje zdravie urobiť, je dlhodobo udržiavať pestrú a vyváženú stravu, primeraný kalorický príjem v súlade s našou telesnou aktivitou a nezanedbávať pravidelný pohyb.
Neprijímajte hneď každé nové „zázračné“ odporúčanie – nech už ide o konkrétne potraviny, doplnky výživy alebo spôsoby stravovania. Pýtajte sa, preverujte zdroje informácií a ak si nie ste istí, obráťte sa na odborníkov alebo lekárov, ktorí vám pomôžu zorientovať sa v záplave názorov a odporúčaní. Takýmto prístupom si udržíte nielen fyzické zdravie, ale aj duševnú pohodu v dobe, keď je množstvo dostupných informácií často skôr na príťaž než na úžitok.
Zhrnutie na záver:
- Nevyraďujte vajíčka len preto, že sa kedysi považovali za nepriateľa zdravého srdca.
- Ani bez mlieka nemusíte trpieť nedostatkom vápnika, dôležité je vedieť, čím ho nahradiť.
- Nemajte strach z každej plnotučnej potraviny – základom je rovnováha medzi príjmom a výdajom energie.
- Nie všetky priemyselne spracované jedlá sú škodlivé, pozorne čítajte etikety a sledujte, čo obsahujú.
- Ovocie je plné vlákniny a prirodzenej fruktózy, ktorá nespôsobuje extrémne výkyvy hladiny cukru v krvi.
- Himalájska soľ aj hnedý cukor nie sú zázračnou náhradou – všetko s mierou.
Pamätajte na to, že v mnohých prípadoch stačí rozumne zvážiť, čo jete, a overiť si informácie z viacerých zdrojov. Tak sa vyhnete slepému preberaniu mýtov, ktoré môžu vašu cestu ku zdraviu a dobrej kondícii zbytočne skomplikovať.
