Zuby patria medzi najcennejšie časti nášho tela. Na rozdiel od mnohých iných tkanív sa však nedokážu samé zregenerovať. Ak o zub prídete, nový vám už nenarastie. Preto ak spozorujete, že sa vám zub začne drobiť či lámať, je to jasný signál, že treba konať okamžite. Odkladanie návštevy zubára môže viesť k závažným a bolestivým komplikáciám.
Prečo je sklovina taká dôležitá?
Zubná sklovina je vôbec najtvrdšia štruktúra v ľudskom tele. Tvorí vonkajšiu vrstvu korunky a chráni hlbšie uložené tkanivá vrátane dentínu a zubnej drene. Pokiaľ sa jej narušenie odhalí včas, dá sa ešte zastaviť a čiastočne opraviť. Avšak keď o sklovinu prídete, problém sa začne rýchlo prehlbovať – zub sa postupne drobí, oslabuje a v krajnom prípade sa môže celkom rozpadnúť.
Prečo sa zuby začnú drobiť?
Drobivosť zubov môže mať viacero príčin. Najčastejšie ide o následok:
1. Pokročilého zubného kazu
Kaz postupne narušuje sklovinu a dentín. Zub stráca pevnosť, stáva sa krehkým a ľahko sa odlupuje.
2. Nedostatku minerálov
Keď telu chýba vápnik či fosfor, sklovina sa stenčuje a prestáva plniť svoju ochrannú funkciu.
3. Nadmernej konzumácie kyslých a sladkých potravín
Kyseliny doslova „rozleptávajú“ sklovinu. Častá konzumácia citrusov, sladených nápojov či energetických drinkov môže poškodzovanie výrazne urýchliť.
4. Starnutia a prirodzeného opotrebovania
S pribúdajúcimi rokmi je sklovina tenšia a citlivejšia.
5. Gastroezofageálneho refluxu
Výskumy ukazujú, že žalúdočné kyseliny, ktoré sa vracajú do pažeráka a úst, môžu výrazne poškodzovať zubnú sklovinu.
6. Bruxizmu – škrípania zubami
Bruxizmus prebieha najčastejšie počas spánku – človek si ho často ani neuvedomuje. Môže ho spôsobovať stres, poruchy spánku (napr. spánkové apnoe), ortodontické chyby, nadmerná konzumácia kofeínu, alkoholu či fajčenie. Svoju rolu hrá aj genetika – podľa štúdií uvádza 20–50 % pacientov, že bruxizmom trpí aj niekto z rodiny.
Ako spoznať, že sa sklovina oslabuje
Prvé príznaky sú nenápadné, no veľmi dôležité:
- zuby začínajú žltnúť
- objavuje sa citlivosť na teplé, studené, sladké alebo kyslé
- na povrchu sa tvoria nerovnosti, ryhy a drobné prasklinky, kde sa ľahko usádzajú baktérie
Postupne môžete spozorovať aj:
- zaoblený až „vyhladený“ povrch zubov
- nažltlé alebo tmavšie zafarbenie, keďže cez stenčenú sklovinu presvitá dentín
- priesvitné špičky zubov
- drobné lineárne praskliny
Ignorovanie problému môže viesť k strate zuba
Ak sa drobiace zuby neliečia, kaz postupuje stále hlbšie. Napadnúť môže až zubnú dreň, čo býva sprevádzané ostrou, pulzujúcou bolesťou. V tejto fáze už nestačí obyčajná plomba – zub je nutné ošetriť endodonticky (tzv. koreňovou liečbou). Ak sa ani to nedá vykonať, zub sa musí vytrhnúť.
Drobivé okraje zubov môžu navyše poraniť jazyk či vnútornú časť líca, čo zvyšuje riziko infekcie a vzniku bolestivého abscesu. Neliečený zápal sa dokonca môže rozšíriť a ovplyvniť celkové zdravie.
Ako sa dá poškodený zub zachrániť
Moderná stomatológia ponúka viacero možností, ktoré sa vyberajú podľa rozsahu poškodenia:
➡️ Menšie poškodenia
Stačí kompozitná výplň alebo tzv. bonding – špeciálny materiál, ktorý zub esteticky aj funkčne doplní.
➡️ Stredne veľké defekty
Dentista môže odporučiť korunku, ktorá zub spevní a ochráni.
➡️ Silne narušené zuby
Ak je koreň ešte zdravý, možné je koreňové ošetrenie a následná rekonštrukcia zuba.
➡️ Situácie, keď už nie je čo zachraňovať
Zub sa musí extrahovať a nahradiť implantátom alebo mostíkom – čo je finančne náročnejšie.
➡️ Ak je príčinou bruxizmus
Najúčinnejším riešením je individuálne vyrobený nočný chránič, ktorý zabráni ďalšiemu obrusovaniu skloviny.
