Postaviť sa na jednu nohu pôsobí ako jednoduchý úkon, no ide o zložitú spoluprácu mozgu, nervov, zmyslov a svalov. Odborníci sa zhodujú, že schopnosť udržať rovnováhu sa prirodzene zhoršuje s vekom a môže byť nenápadným ukazovateľom celkovej kondície. Nejde však o diagnostický test, ale o orientačný signál, ktorý dopĺňa obraz o tom, ako na tom je telo a nervový systém.
Rovnováha sa s vekom skutočne mení – ide o prirodzený proces
Deti zvládnu státie na jednej nohe intuitívne. Okolo stredného veku si zmeny väčšinou nevšímame, no po päťdesiatke už mnoho ľudí zaznamená, že stabilita nie je taká istá ako kedysi.
Vysvetlenie je jednoduché:
so starnutím sa menia viaceré systémy naraz – svalová sila, citlivosť nervov na chodidlách, funkcia vestibulárneho aparátu (vnútorného ucha) aj rýchlosť, s akou mozog spracúva informácie. Všetky tieto oblasti prirodzene „zastarávajú“, a tak sa drobné zmeny prejavia práve na rovnováhe.
Udržať stabilitu nie je záležitosťou svalov – rozhoduje mozog a nervový systém
Státie na jednej nohe je reakčný a koordinačný úkon. Očami vnímame polohu v priestore, vnútorné ucho registruje pohyby hlavy, receptory v chodidlách informujú mozog o tom, kde a na čo stojíme. Mozog tieto údaje spracuje a vyšle okamžitý pokyn svalom.
Ak sa ktorýkoľvek článok spomalí – či už kvôli veku, únave, horšej kondícii alebo chorobe – stabilita sa oslabí.
Toto je fakt potvrdený neurofyziológiou.
Čo presne hovoria štúdie o pádoch a rovnováhe
Výskumy ukazujú, že ľudia s horšou rovnováhou majú štatisticky vyššie riziko pádov, najmä vo vyššom veku. Dôvod nie je v slabosti svalov, ale v pomalšej reakcii mozgu a nervov.
Z vedeckých pozorovaní vyplýva:
- test státia na jednej nohe dokáže zachytiť úroveň rovnováhy
- ľudia, ktorí nevydržia stáť na jednej nohe aspoň niekoľko sekúnd, častejšie zakopnú alebo stratia stabilitu
- následky pádov bývajú vážnejšie, keďže starší organizmus reaguje a regeneruje pomalšie
Je dôležité dodať, že ide o korelácie, nie kauzálne tvrdenia. Slabšia rovnováha sama o sebe nespôsobuje zdravotné problémy, ale môže byť ich skorým prejavom.
Dá sa rovnováha zlepšovať – a účinok je vedecky potvrdený
Fyzio výskum opakovane ukazuje, že pravidelný tréning rovnováhy podporuje:
- rýchlejšie reakcie
- lepšie vnímanie polohy tela (propriocepciu)
- stabilnejšiu chôdzu
- nižšie riziko pádov
Najlepšie na tom je, že cvičenie je jednoduché a zvládne ho každý. Nemusíte cvičiť hodiny ani chodiť do posilňovne. Účinné sú aj krátke každodenné úseky.
Ako trénovať bezpečne a efektívne
- postavte sa na jednu nohu pri kuchynskej linke alebo umývadle, aby ste mali oporu nablízku
- začnite pár sekundami denne a postupne čas predlžujte
- striedajte pravú a ľavú nohu
- dôležitá je pravidelnosť, nie rekordný výkon
Takéto cvičenie aktivuje mozog, svaly aj zmyslové receptory – presne tie systémy, ktoré s vekom slabnú.
Rovnováha ako dôležitá súčasť zdravého starnutia
Rovnováhu si väčšina ľudí uvedomí až v okamihu, keď o ňu začína prichádzať. Je však úzko spojená s tým, ako bezpečne sa pohybujeme, ako rýchlo reagujeme a akú máme istotu pri chôdzi.
Státie na jednej nohe je síce jednoduchý test, ale odborne má zmysel:
dokáže upozorniť na zmeny, ktoré by si človek inak všimol oveľa neskôr.
Zároveň platí, že tréning rovnováhy je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako podporiť mobilitu, samostatnosť a prevenciu pádov v staršom veku.
